'PANE BOŽE'

Jediná veta, ktorá má napadla.

Zreničky boli veľké takmer ako celá dúhovka.

"Jungkook? Pohode?" Hoseok sa tam pozrel tiež.

"teda ten má dobrú hlavu." zasmial sa. "Hoseok, musím sa skryť. Neviem kam do riti ale musím ihneď vypadnúť." chytil som ho za ramená. "jebe ti Kook?" pozrel sa na mňa vystrašene.

"ver mi. Ale nie." povedal som celý vystrašený. Srdce som mal niekde v krku a pomaly ani nedýchal. Čo sa ti to do pekla deje Jungkook! Okrikol som sa počas toho ako som sledoval modrú hlavu, prechádzajúcu sa cez dav na chodbe s vážnym pohľadom na deckách.

Je takmer o hlavu a pol vyšší než ja. Je... Nemám slova.

Pozrel som sa na seba. "pane bože. Asi sa rozplačem." povedal som potichu. V tom sa jeho pohľad stretol s mojim.

"a kurva." prehltol som. Schmatol som Hobiho za ruku a ťahal sa s ním cez celú školu na záchody.

"Jungkook? Vážne? Čo sa ti to do pekla deje? Si divný!"

"to hovorí ten čo fajčí na záchodoch a hulí trávu v učebni chemie." povedal som na oplátku jemu.

"správaš sa jak decko!" smrkol na mňa. Nidky som si nemyslel, že by ma mňa takto kričal.

"a ty zas ako totálny feťák Hoseok!" snažil som sa zadržať svoje naivne slzy, ktoré verili, že Hobi nieje ako ostatný.

"toto nie si ty! Hoseok, ty Niesi skurvená štetka pre niekoho ako je Yoongi! Prestaň zo seba robiť fajčiarskú zónu! Poznám ťa ako šťastného nevinného Hobiho, ktorý miluje videohry a taktiež tanec! Nie ako huliacu kurvu!" skríkol som po ňom. Hobi sa zastavil. Bolo tu ticho..

"mysli si čo chceš. Toto ty Niesi." aj cez moje slzy som sa snažil si zachovať normálnu tvar.

Hoseok pokojne odišiel. Ja som si zatiaľ opáchol tvár vodou a vyšiel tiež.

"prosíme všetkých žiakov ročníkov, aby sa premiestnili do kongresovej sály." počul som riaditeľku a hneď som sa vydal ako povedala.

V celej škole bol rozruch. Všetci sa okrikovali, podaktorí pre istotu schovával drogy do svojich skrinok.

Prišiel som do kongresky. Všetci sedeli. Ešte pár žiakov chýbalo. Hľadal som tam Hoseoka. No ako vždy sedel pri Minovi.

Sadol som si dozadu aby som mohol ísť na mobil.

Onedlho vstúpili do sály policajti.

Zapol som mobil. Hneď niekoľko upozornení.

Hyung :
Prídem ťa zohriať?

Huyng:
To už je jedno, tak či tak ťa dnes uvidím.

Hyung:
Našli sme tých tvojich feťákov, takže dnes bude v škole zábava.

Pozrel som sa smerom na dvere. Prišiel aj samotný Kim Taehyung. Bolo vidno, že nejaké dievčatá ho poznali. Ah prepáčte. Všetky dievčatá.

Bol som nervózny. Vidím ho naživo prvýkrát. Je ešte krajší než na fotkách...

Modré vlasy mu padali do očí. Na jeho tele vysel čierny oblek. A kerky na jeho tele taktiež boli reálne.

"Jungkook ty si v kaši." povedal som si pre seba.

Vystúpil na menšie pódiu.

"dobrý deň deti." teraz som sa zhrozil ešte viac. Mal až príšerne hlboký hlas. Jungkook.. Toto je iný level.

"volám sa Kim Taehyung, čo viete asi všetci. Som tu z jediného dôvodu. Pašovanie drog na tejto škole, alkohol a taktiež cigarety." učiteľky sa všetky zhrozili.

Celú dobu som ho pozoroval a snažil sa skryť za svojími valsmi. Srdce mi búchalo snáď o sto šest. Z ničoho nič som sa postavil a prešprintoval celú sálu až na záchody kde som sa zavrel v kabíne a zošuchal sa chrbtom na zem.

"Jungkook." povedal som si svoje meno. Sam neviem pre čo. Som nervózny? Alebo sa snáď bojím? Jeho?

Pocítil som vibrácie môjho mobilu. "do riti." prehltol som svoje sliny hlboko do žalúdka. V duchu som sa pomodlil a vytiahol mobil.

Hyung :
Zajačik?

Hyung :
Kde si mi zmizol?

Videné

Stuhla mi krv v celom tele. Bál som sa ho. Sám neviem prečo, no moje telo hovorilo za mňa.

Hyung :
Ideš ma ignorovať?
Huh?

Hyung:
Niesom slepý. Videl som ako si sa niekam rozbehol.

Hyung :
Tak?

Huyng :
Kde si?

Ja :
Hyung...

Huyng :
?

Ja :
Záchody na prízemí.

Videné

Strach si ma podal ešte viac. Celé telo sa mi chvelo nad pocitom, že budem v tvárou v tvár svojmu hyungovi.

Počul som náhle otvorenie dverí. Ústa som si zapchal rukou a poriadne do nej kúsol aby nebolo počuť moje hlasné dýchanie.

-