A/N: Nové postavy, nové postavy. Nemala by som, ale stále ich vytváram. Ach jaj, kto si ich má všetky pamätať?

Miestnosť zavalili lúče slnečného svetla, keď Marius vyšiel späť do ulíc. Ja som ešte stále bola napätá a pripravená na boj, ale on sa zdal úplne uvoľnený a sebavedomý, akoby si bol sto percentne istý, že na neho nezaútočíme čo, pripúšťam, by naozaj bolo nesmierne hlúpe od nás. Uvedomila som si aj, že napriek tomu, že v prístave bol ešte úplne celý mokrý, teraz už nebola na ňom ani kvapka vody. Vyschol až príliš rýchlo, aj keď bolo vonku veľmi teplo.

Pozrela som na Yunga, či nevie čo je to za situáciu a prekvapil ma jeho nenávistný pohľad, ktorý vrhal na Mariusov chrbát. Ešte viac ma prekvapilo, keď ho nasledoval ako prvý. Vyšla som hneď za ním a pozorovala jeho a Mariusa ako nám náš sprievodca vykladal o meste a o jeho obyvateľoch. Teiji sa ho spýtal aj na druidov a mágiu. Táto téma ho očividne veľmi zaujímala a celý čas ma oči prilepené na Mariusovej tvári, ktorý však venoval viac pozornosti mne a sem-tam do konverzácie zapojil nejaký flirtovný vtip, alebo pohľad. Bola som zvyknutá na nemiestne narážky a chlapov, ktorí so mnou flirtovali napriek môjmu nezáujmu, ale Yungovi to nebolo po chuti. Ani som nemusela pozrieť jeho smerom, cítila som nenávistnú auru, ktorá z neho sálala. Nechápem prečo mu tak veľmi vadili flirtujúci muži, stretávam sa s tým každý deň, nemusí ma chrániť.

Ani som nevedela ako a dostali sme sa späť do prístavu, kde k Mariusovi pribehol ten mladík. "Klent, postaraj sa, aby dostali správne tlačivo na vyplnenie pre kapitána." Marius sa otočil na nás. "Ktorý z vás je kapitán? Zabudol som."

"Ja som." Ozval sa Yung chladne.

Marius pokynul smerom k budove v prístave. "Klent, odveď kapitána do kancelárie a vysvetli mu, ako to tu funguje." Otočil sa ku mne a Teijimu. "My sa pôjdeme pozrieť do školy a navštíviť krčmu."

Yung sa zdal, že chce protestovať, ale mladík ho už volal preč. Teiji mu naznačil nech ide a tak sa Yung, s posledným podozrievavým pohľadom na Mariusa otočil a odišiel. Klent do neho začal niečo hustiť a energicky poskakovať kým šli do prístavnej budovy.

Marius sa otočil a zamieril späť do mesta. "No poďte, ideme navštíviť môjho starého kamaráta." Teiji ho hneď nasledoval. Pozrela som s obavami za Yungom. Budem asi musieť počkať, než sa budeme môcť porozprávať.

"Themis." Zavolal ma Teiji. "No poď." Nezdal sa vôbec nedôverčivý voči Mariusovi, jeho postoj odzrkadľoval Mariusov uvoľnený. Vydala som sa za nimi. "Čiže kto je to vlastne ten tvoj starý kamarát?" Teiji zase začal venovať svoju plnú pozornosť Mariusovi. Pripadalo mi podozrivé, že je k nemu tak necharakteristicky priateľský.

Marius sa na neho uškrnul. "Čo všetko viete o druidoch a mágii?"

Preblesol mi hlavou ten amulet, o ktorom hovoril Yung. Než som stihla mať vnútorné dilema o tom, koľko viem, odpovedal za nás Teiji. "Dokopy nič. Iba veci z poviedok a rozprávok."

Marius sa uchechtol. "Tak tento týpek ťa naučí viac, ako ktokoľvek iný. Ale pravdaže, keby mal niekto záujem o špecializované lekcie, som vždy otvorený." Venoval mi veľavýznamný pohľad. Rozhodla som sa hrať jeho hru.

"Hmm, také lekcie by neboli zlé." Povedala som nonšalantne, aby som sa nezdala príliš zaujatá ponukou. Niekedy pomôže, keď sa na mňa človek snaží zapôsobiť. Väčšinou z nich vytiahnem viac informácií. V Mariusových očiach sa objavila iskrička záujmu.

"Môžeme začať kedykoľvek. Hneď zistím aké máš talenty." Zapriadol Marius.

"Mňa by skôr zaujímalo, čoho si schopný ty. Čo také ti ide najlepšie z mágie?"

Marius sa mierne nafúkol a s hrdosťou preniesol: "Ja ovládam kožomenectvo."

Zahrala som údiv a prekvapenie. "Kožomenectvo? Vieš sa meniť na čokoľvek a kohokoľ
kohokoľvek chceš?"

"Špecializujem sa na morské tvory. Viem si nechať narásť žiabre, zadnú plutvu a vidieť skvele pod vodou." Sebavedome sa uškrnul.

Teiji, ktorý sa medzitým takmer vytratil z konverzácie, si vybral práve ten moment sa ozvať. "To je nejaký slabý pokus o rybu. Takto je z teba skôr morská panna." Jeho tón bol pobavený, ale uvoľnený, očividne ho iba trochu podpichoval. To však nezabránilo červeni v Mariusových lícach.

Na sekundu stíchol a potom konečne venoval svoju plnú pozornosť Teijimu. "Ty si expert na ryby a kožomenectvo?"

"Nie, ale viem ako vyzerá ryba a ako morská panna. A no, to čo si popísal ty," pokrčil plecami. "mi ako ryba veľmi nepripadá."

Uchechtla som sa, keď Mariusovi vystúpilo viac červene do tváre. Tváril sa však akoby sa nič nestalo a nasadil späť svoj sebavedomý úsmev a postoj, ktorý už bol oveľa menej presvedčivý v kombinácii s ružovými lícami. "No, aj čiastočná transformácia je viac, ako väčšina ľudí dokáže. Všetko zistíš, len čo sa niečo priučíš od Erica." Pozrel na mňa. "A tebe vysvetlím všetko do detailov." Nahodil zase svoj šarmantný tón hlasu, ale už som ho nevedela brať vážne.

Uškrnula som sa. "Dobre." Keby som povedala niečo viac, určite by som si pokazila šance z neho vytiahnúť viac info. Mala som pocit, že akosi vycítil falošnosť v mojom hlase a zmenil tému. Nechal ma už chvíľu na pokoji a len rozprával o nejakom výlete, ktorý si urobil minulý týždeň. Snažila som sa počúvať, ale bolo to príliš nedôležité a nezaujímavé. Teiji mal však asi iný názor, keďže ho ešte podporoval pýtaním sa otázok. Je síce pravda, že keby som ho nepoznala, myslela by som si, že sa len snaží byť zdvorilý, kvôli jeho chladnému výrazu, ale za tých pár týždňov čo ho poznám, som ho ešte ani raz nevidela dávať si servítku pred ústa.

Konečne sme dorazili pred nejakú budovu otočenú na malé námestíčko. Budova sa zdala ako všetky okolité drevené budovy s kamennými základmi. Jediné, čo ju odlišovalo od ostatných budov, boli čudné vežičky ako vystrihnuté z iných architektonických štýlov. Nie som síce veľký milovník architektúry, ale aj ja viem posúdiť, že toto je proste nevkusné. Marius bez váhania zamieril cez oblúkovité dvere dnu, my hneď za ním.

Ocitli sme sa v relatívne veľkej miestnosti, kde pobehovalo pár tínedžerov a viedlo z nej viacero dverí do ďalších miestností. Marius zamieril k jednému postaršiemu pánovi, ktorý ukladal nejaké kamienky do skrine. Zavesil sa mu jednou rukou cez plece ako starému parťákovi. "Ahooj Eric, ako to ide?"

"Preboha Marius, nevešaj sa na mňa." Kamienkový pán Eric ho striasol a venoval iritovaný pohľad. "Čo zase chceš odo mňa?"

Marius defenzívne zdvihol ruky. "Kto povedal, že niečo chcem?"

"Ty vždy niečo chceš odo mňa." Poznamenal Eric trpko. Potom si však všimol nás za jeho chrbtom. "Kto je toto?"

Marius majestátne mávol rukou naším smerom. "Toto sú noví návštevníci mesta a záujemcovia o všetko druidské. Postaraj sa o nich dobre priateľu." Potľapkal kamienkového Erica po hrudi.

Eric si upravil háby a vystrel sa. "No, keďže vás tu naničhodník Marius doviedol, prešli ste základnou kontrolou a Marius na mňa nepustil assasínov aby ma vyskúšal, lebo ja vyskúšam jeho a nedopadne to dobre." Druhú polovicu vety povedal, kým sa stále pozeral na nás, ale očividne bola smerovaná na Mariusa, keďže na mňa hravo žmurkol spoza Ericovho chrbta. "Nepredpokladám, že viete niečo o druidskej mágii alebo o druidoch?"

Ja som pokrútila hlavou, ale Teiji sa ozval. "Ja viem iba zopár vecí, ktoré mi povedali rodičia, ale inak nemám ani šajnu."

Eric pokyvkal hlavou. "Dobre, dobre, naučím vás všetko, čo viem. Ak máte čas, môžeme začať hneď teraz. Tento neporiadok," mávol smerom ku kamienkom, "môžu popratať aj moji žiaci."

"Jasné, máme kopu času." Prehovoril Teiji, s malým nadšením v hlase.

"Ehh, vlastne tu je ešte jedna vec, ktorú treba urobiť." Ozval sa Marius a Eric sa otočil k nemu. "Ešte potrebujem aspoň jedného z nich, aby sme vybavili ubytovanie v meste. Stačí, keď pôjde so mnou slečna." Žiarivo s usmial na mňa.

Pozrela som na Teijiho, ktorý sa na mňa pozrel s obavami. Jeden kradmý pohľad smerom k Ericovi mi však prezradil, že veľmi chce ostať tu. Nepáčilo sa mi, že by sme sa mali zase rozdeliť, ale nechcela som ani Teijimu zbytočne brániť v učení sa o Druidoch. A predsa len, som si istá, že z Mariusa vytiahnem viac, ak s ním budem osamote. Pozrela som späť na Mariusa, ktorý sa stále s očakávaním usmieval. "Môže byť." Prehovorila som. "Pôjdem sa o to postarať ja. Teijiho aj tak viac zaujímajú Druidi ako mňa."

Eric aj Marius vyzerali spokojne. "Skvelé. Tak, ak by som mohol," Eric zagestikuloval smerom k jedným z veľkých dvier. "poprosím týmto smerom." Teiji sa vydal za ním, len čo si vymenil posledný strnulý pohľad so mnou. V miestnosti som už ostala iba ja a Marius.

Uškrnol sa na mňa. "Tak čo, ideme?"