*ja*

⁽ •⌄• ⁾ "Hmm, pozrime sa ako dlho som nevydala kapitolu"
ヽ(°□°ヽ)
{\__/}
( • - •) "D-dva mesiace dozadu..."
> < \
{\__/}
( • ^ •) "Veď oni ma upália!"
> < \
{\__/}
( • ᴡ•) "Prosím, chcem ešte žiť."
/ >(kapitola)

Zopár nasledujúcich dní sme strávili hľadaním mi roboty na lodi. Umývala som podlahu, pomáhala som Bardovi v kuchyni (čo, ako mi bolo povedané, je veľká pocta), kontrolovala som stav lode s Yungom a Teijim, Kai pokračoval v mojej výuke ako ovládať loď a ako správne naťahovať laná a s nejakým ďalším chlapíkom, ktorého meno som si nezapamätala, som prala obliečky a oblečenie.

Najzaujímavejšie však boli večery, kedy som mala sparingy s Yungom. Tentoraz som ho však už nenechávala vyhrať tak jednoducho a naše zápasy trvali oveľa dlhšie. Na rozdiel od zápasov s Teijim alebo s Lanceom, Yung mi bol oveľa vyrovnanejší protivník. Párkrát sme museli súboj ukončiť kvôli vyčerpaniu remízou. Mala som pocit, že som ho oveľa viac spoznávala počas našich súbojov ako pri akomkoľvek rozhovore. Zvykla som si na jeho vytrvalosť v neustálom útočení a všimla si chyby, ktoré stále opakuje. Všimla som si aj záblesk svetla v jeho očiach kedykoľvek ma už takmer mal, ale o vlások som sa vyhla jeho útoku.

Všetko sa to vyplatilo pri prepadnutí jednej obchodníckej lode patriacej Dvoru. Pripadalo mi zvláštne sa zúčastniť na takom očividnom zločine, keď som roky proti zločinu bojovala a síce mi Yung povedal, že sa môžem proste zamknúť v jeho kajute a nemať s tým nič spoločné, odmietla som. Obchodnícka loď patriaca Dvoru mala dobrý zisk a taktiež as dobrú obranu Strážcov. Potrebovali každého a nechcela som ich nechať v štichu. Po prvom výstreli som prestala premýšľať o tom, proti komu bojujem a sústredila som sa hlavne na nepriateľa a to, aby som nebola zranená. Obchodnícka loď bola veľká s presilou Strážcov, a preto si myseli, že nebude problém sa nás zbaviť. Teiji a Kai však stínali Strážcov jedného za druhým a my s Yungom sme príliš nezaostávali. Už som bojovala bok po boku s Valkýrami, ale aj tak to bolo vždy každý sám za seba. Bojovanie s Yungom mi však pumpovalo adrenalín do žíl. Po prvýkrát som počas boja započítavala aj pohyby a predpokladala myšlienky aj niekoho iného ako nepriateľa. Videla som, keď sa otočil chrbtom k nepriateľovi, že videl niečo, čo ja nie a uhla som z mu z cesty, zatiaľčo ja som sa postarala o druhého nepriateľa.

Po asi dvoch týždňoch spoločne stráveného času, učenia sa vzorov jeho útokov, sme boli v balanse, navzájom si pomáhajúc a chrániac sa. A tak, keď sa ostávajúca hŕstka Strážcov vzdala a súhlasila, že nám odovzdá väčšinu svojho zisku, náš víťazoslávny pokrik sa vo mne rozoznel plnou silou.

Nasledujúci večer bol bujarý a všetci si naplno užívali víno a rum, ktoré sme ukoristili z lode. Sama som alkohol veľmi nemusela, lebo som si rada nechávala čistú hlavu, ale Yung mi predsa len niečo nanútil s argumentom, že aj Teiji pije (až by sa dalo povedať, že 'pije' je slabé slovo). Jediný, ktorého sme nedonútili piť bol Kai, ktorý tvrdil, že alkohol mu nerobil dobre, ale mohlo to mať aj niečo spoločné s tým, že Lance vyzeral opitý už po pár pohárikoch. V ten večer, keď som sa opierala s pohárom vína o zábradlie som po dlhom čase pozerala na budúcnosť, namiesto minulosti. Obdivovala som hviezdy a ich lesk na pokojnom nočnom mori, keď sa vedľa mňa o zábradlie oprel i Yung. Chvíľu sme nič nehovorili, iba pozerali na hviezdy, a užívali si pokojnú chvíľu sprevádzanú radovánkami za nami.

"Želal by som si, aby si sa takto usmievala častejšie." Yungov hlas mi pripadal ako súčasť scenérie a takmer som ho ani nezachytila. Spýtavo som sa však na neho pozrela a uvedomila si, že sa mi to nezdalo. Pozeral na mňa zasnenými očami, červeň na lícach prispievajúc ku veľkej časti tomu snovému výrazu. Väčšina bola pravdepodobne kvôli alkoholu. "Iba pri tom úsmeve vyzeráš skutočne spokojne, akoby nezáležalo na tom, kto sme a kde sme."

Usmiala som sa a pokrútila hlavou. "Hovorí z teba alkohol."

"Hmm, ale je to zlá vec?" Odpovedal potmehúdsky.

Najprv som neodpovedala, iba zamyslene pozrela na odraz mesiaca vo vode. "A možno ani nie. Rozmýšľala som nad tým, prečo sa stále trápim tým, čo mám robiť a čo je správne, keď aj tak vždy niekto príde a vyvráti všetko, v čo verím. Bolo by lepšie, keby som proste konala v momente, nemyslíš?" Pozrela som sa znova na neho a všimla si, že zasnený pohľad sa zmenil viac na zamyslený.

"Hmm, ani nie." Prekvapene som nadvihla obočie, ale pokračoval skôr, než som sa ho stihla začať vypytovať. "Riadiť sa podľa vlastných zásad nie je zlé a schopnosť plánovať dopredu je dôležitá." Povedal vážne, ale potom ešte dodal mäkko: "Len si nenechaj nikým povedať aké majú tie zásady byť."

Nechal ma na chvíľu bez slov. Tak som sa uchechtla a sklonila hlavu. "Aj zo mňa hovorí alkohol, čo?"

"Hm, je to možné." Poznamenal ľahostajne, ale keď som znova zdvihla zrak, na tvári sa mu rozprestieral jeho bežný úsmev.

Odrazila som sa od zábradlia. "Tak to aby som to šla vyspať."

"Aww, tak skoro?" Podpichol ma.

Pozrela som na neho chladne ponad plece. "Ak mi chceš niečo ešte povedať, nechaj si to na zajtra."

Uškrnul sa a žmurkol na mňa. "Ako si praješ."

Zastavila som sa pri stole, ktorý vytiahli sa palubu, položila tam svoj prázdny pohár a zišla dole do podpalubia, smerujúc ku mojej hojdacej posteli. A presne ako som povedala, zajtrajšie problémy nechám na zajtra.

¤¤¤

Nanešťastie, zajtra prišlo skôr, než by som chcela a spolu s tým aj stuhnutosť a mierne kŕče v bruchu, keď som sa pokusila ponaťahovať. No, aspoň mi nebolo zle.

Vyšla som na palubu a kývnutím ruky sa pozdravila Kaiovi a Lanceovi. Lance práve niečo horúčkovito hovoril Kaiovi, ktorý vyzeral, že počúva iba na pol ucha. Všimla som si Yunga pri kormidle a vyšla hore za ním. Bol pri ňom aj Teiji.

"Ah, Themis. Prišla si akurát včas." Privítal ma Yung.

"Čo sa ide preberať?"

"Sme blízko toho miesta, kde by mal byť ten zázračný rybár." Povedal Teiji s prekríženými rukami opretý o zábradlie.

"Len čo sa objaví hmla, zakotvíme loď a my traja sa vydáme do nej na člne." Doplnil ho naradostnene Yung.

"To je fajn, ale prečo sa z toho ty tak tešíš?" Poznamenala som s nadvihnutým obočím.

Yung pokrčil plecami. "Mám dnes dobrú náladu."

Pokrútila som hlavou a otočila sa na Teijiho. "Myslíš, že to bude fungovať?"

Teiji prebehol more pohľadom. "To ti neviem povedať. Vieme určite, že zvláštne veci existujú, ale nevieme do akej miery. Musíme to však skúsiť."

Prikývla som a oprela sa oproti nim o zábradlie s výhľadom na more za nami. Ponorila som sa do toho pokoja a nechala svoju myseľ plávať len tak. Z toho stavu ma vytrhlo Yungovo náhle "Oh!" Otočila som sa a všimla si na čo sa pozerá. Pred nami sa črtala hmlová clona obkolesujúca veľký priestor, pomaly akoby ostrov. Nič však cez ňu nebolo vidno, čiže bolo ťažko povedať, či za ňou niečo je, alebo nie.

"Spustite kotvu!" Zakričal Yung na posádku. Pozreli sa zmätene z neho na hmlu, ale dali sa do práce. Ja s Teijim sme začali pripravovať čln pre troch. Je možné, že je to absolútne strašný nápad a stratíme sa v tej hmle bez cesty späť, ale ak je to náš jediný spôsob akým môžeme nájsť Bieleho draka, stojí to za to.

Yung sa pridal k nám s nervóznym úsmevom. "No ideme do toho, nie?" Uškrnula som sa na neho a s Teijim spustila čln do vody. Všetci na palube sa za nami pozerali ako odchádzame do hmly. Postupne sme stratili loď z dohľadu a ostali obklopení iba hmlou. Ani Teiji ani Yung však nevyzerali, žeby začínali zvažovať či to nie je zlý nápad. Obaja mali rozhodné výrazy po celý čas, čo veslovali. Vládlo medzi nami zvláštne ticho a obzerali sme sa okolo nás, hľadali bárku so starcom. Teiji zrazu pustil jednu veslicu a ukázal niekam do hmly. "Tam."

Najprv som nič nevidela, ale ako sme sa tým smerom vybrali, začala som rozoznávať obrysy ďalšej bárky a na nej zhrbená postava. Zastavili sme hneď vedľa tej bárky a pozreli sa navzájom na seba. Jednoznačne to bol starček s dlhou sivou bradou a jednoduchým oblečením, držiaci rybársku palicu.

"Dobrý deň." Skúsil Teiji, ale starček nereagoval. Pozrel sa na nás a pokynuli sme mu, nech to skúsi znova. "Prišli sme sa spýtať na Bieleho Draka... Vedeli by ste nám povedať, čo o ňom viete?"

Nebola žiadna odpoveď, ale starčekova návnada niečo chytila a vytiahol to na bárku. Nebola to však ryba, ale fľaša s nejakým papierom vnútri. Položil to vedľa seba a zahľadel sa na Teijiho bez slova. Všetci traja sme ostali v pomykove. Chcel aby sme si tú fľašu zobrali? Na to by však nieko musel prestúpiť do druhej bárky. Teiji sa zdvihol a vstúpil na jeho bárku v úplnom tichu. Zobral si fľašu do ruky, ale starček mu položil svoju ruku na jeho. Nič nebolo povedané a po chvíli ju znova odtiahol a nechal Teijiho zobrať si fľašu. Obrátil sa späť ku svojej predchádzajúcej činnosti, bez toho aby nám venoval viac pozornosti. Teiji sa vrátil na bárku so zamysleným výrazom a dal mi fľašu do ruky. "Ideme." Povedal potichu a chopil sa veslíc.