Stál som opretý o stenu vedúcu do spoločnej kajuty, často používanej ako miestnosť na porady a čakal na ktovie koho. Všetci už boli dnu, ale Teiji trval na tom, že ešte nemôžeme začať stretnutie. Rozmrzene som pozeral do diaľky keď ma Teiji oslovil.

"Yung."

"Hm?"

"Ešte stále si vytočený, čo?" Pozeral sa na mňa trochu ľútostivo a premkol ma nebadaný ale nepríjemný pocit.

"Nie." Snažil som sa odpovedať presvedčivo.

Nespokojne mľaskol jazykom. "Viem, že ste asi dosť pohádaní ale pochybujem, že je dobrý nápad práve teraz sa odcudziť."

"Neviem o čom hovoríš." Odvetil som ľahostajne. Pokrútil hlavou, pre čo som sa cítil ešte o niečo otrávenejšie.

"Mal by si sa s ňou udobriť. Len si z toho nešťastný."

 To, ako sa ma snažil presvedčiť bolo mimoriadne otravné a zvažoval som, že mu odvrknem niečo tiež mimoriadne ušťipačné ale nechcel som sa s ním teraz hádať. Radšej som zmenil tému. "Teiji, na čo tu ešte čakáme? Všetci sú už dnu. Môžeme začať."

"Ešte chvíľu, dobre?" Hodil na mňa prosebný pohľad, čo ma síce vytočilo viac, ale nechal som ho mať to po jeho. Stáli sme tam ešte hodnú chvíľu a sledovali ľudí premávajúcich sa po prístave, kým zrazu Teiji vyhlásil: "Tu je!"

Pozrel som smerom na ktorý mal zafixovaný pohľad, ale nikoho som v riedkom dave nespoznal okrem jednej osoby. Themis. Nepríjemný pocit sa mi usadil hlboko v žalúdku keď som si zrátal dva a dva. Vedľa nej však kráčalo ešte jedno dievča, ktoré keď som spoznal, nepríjemný pocit sa mi zhoršil. Pozrel som na Teijiho, ktorý bol zamračený. Spomenul som si, že on vlastne to dievča zo stretnutia nikdy nevidel ale pravdepodobne mal svoje podozrenia. Obrátil sa na mňa a prstom ukázal smerom na nich. "To je.."

"Áno." Teiji sa zamračil ešte viac a znova presunul pohľad na dve mladé ženy približujúce sa k nám. Nevyzerali, žeby sa rozprávali medzi sebou ale rozhodne kráčali rovnakou rýchlosťou aj smerom vedľa seba. Themis zdvihla oči našim smerom a na chvíľu sa nám stretli pohľady ale rýchlo ním uhla a namiesto toho niečo povedala dievčine vedľa nej s gestikuláciou smerom k našej lodi.

Boli už celkom blízko a jednoznačne som videl, že to je to dievča z Hlavného ostrova, Kira. Bola oblečená inak ako keď som ju videl prvý raz. Menej vyčačkane a viac bojovne. Celý čas ako vychádzali hore na loď sme sa navzájom prepichovali pohľadom a len čo obe vyšli na palubu, ozval som sa s prekríženými rukami: "Čo má toto znamenať."

Themis sa rýchlo ozvala. "To je Kira, stretla som ju v meste. Prišla sem-"

"Teba som sa nepýtal." Skočil som jej chladne do reči.

Zarazene na mňa pozerala, ale potom sa jej výraz zmenil z ublíženého na urazený. Trochu ma pichlo pri srdci, ale ignoroval som to a otočil sa na Kiru. Podozrievavo som na ňu zazeral. "Čo tu ty robíš?"

Kira odtrhla oči od Themis a zadívala sa na mňa svojimi uhrančivými modrými očami, ktoré silno kontrastovali s jej tmavou pokožkou. "Prišla som vás varovať." Rozprávala úplne inak ako keď som ju stretol prvýkrát. Hlas mala oveľa jasnejší a rozprávala so sebaistotou. Stretli sa jej a Themis pohľady. "A tiež si objasniť zopár vecí."

Zrazu sa spoza mňa ozval Teiji. Aj by som bol zabudol, že tam je. "No, toľko ľudí som síce na porade nečakal, ale asi máme dosť stoličiek."

Kira nesúhlasne potriasla hlavou. "Nemohli by sme to prebrať v súkromí?"

Teiji prikývol. "Jasné, len posuniem radu."

Pozrel som sa z jedného na druhého. "Tak počkať! Žiaden rozhovor nebude. Nemáme sa o čom baviť." Posledné som zasyčal ich smerom.

Teiji mi upokojujúco položil ruku na rameno. "Yung. Nechaj to na mňa."

Chcel som niečo namietnuť, ale čím dlhšie na mňa pozeral svojim "Všetko bude v pohode" pohľadom, tým viac som cítil, že sa poddávam. Nakoniec som iba slabo prikývol. "Dobre. Presunieme sa do yungovej kajuty.

Tak počkať.

¤¤¤

Sedel som na svojej posteli opretý o drevenú stenu kajuty s prekríženými rukami a zazeral na všetkých. Prečo to musíme robiť v mojej kajute?

"Prepáč Yung, nemáme iné súkromné miesto." Ozval sa Teiji, akoby mi vedel čítať myšlienky a potom sa otočil na Kiru a Themis, ktoré stáli opreté o stenu neďaleko od seba. "Budem potrebovať vysvetlenie. Vo všetkom."

Čudoval som sa aký pokojný je celý čas. Väčšinou by bol on ten, čo stratí trpezlivosť a vybuchne. Kira odpovedala rovnako pokojným hlasom. "Najlepšie bude, ak začnem tým, kto vlastne som." Trochu si odkašľala akoby sa pripravovala na dlhý príbeh. "Pracujem pre Dvor. Som súčasťou špeciálnej jednotky, ktorá pracuje v utajení na polapení zločincov. Taktiež zbierame informácie o elementoch nebezpečných pre Dvor."

Ostal som zarazený. Themisina sestra pracuje pre Dvor, ktorý ovláda viac než polovicu sveta? A Themis sa plaví s nami? Úkosom som pozrel na ňu, ale nezdala sa nejako prekvapená pri tejto informácii. Čiže o tom vedela. Teiji bol našťastie viac duchaprítomný ako ja. "Ak je to tak ako hovoríš, nie je pre teba nebezpečné nám to povedať? Alebo sa nás tiež len znažíš dolapiť?"

Kira pokrútila hlavou. "To nie. Nechcem niejako ohroziť Themis. Ale nie je pre vás bezpečné tu ostať. Priplávala som sem s jednou z dvorných lodí, ktoré vyzerajú ako bežné obchodnícke lode, aby sme sa vyhli podozreniu. Jednoznačne vás tu však skôr či neskôr nájdu, tak ako som ja našla Themis."

"Ale kam máme odísť?" Spýtal sa Teiji nespokojne.

Zrazu som si na niečo spomenul. "Keď sme sa videli naposledy, hovorila si niečo o Bielom drakovi."

Prikývla. "Presne. Neviem o Bielom drakovi veľa ale čo sme zachytili, keď ho nájdete, pravdepodobne vás už žiadna dvorná jednotka nenájde. Hľadali sme ho roky, kvôli schopnostiam, ktoré má. Nikdy sme sa však nedostali ďalej ako báchorky v krčmách."

Niečo sa mi na tom zdalo mierne podozrivé. "Schopnosti, hovoríš?"

Kira znova prikývla. "Áno. Vraj ovláda nejakú formu mágie. Neviem koľko je na tom pravda, ale vládca tomu rozhodne verí." Zakončila to pokrčením pliec. Ja som však vedel svoje a pozrel som na Teijiho, ktorý sa mračil.

"Teiji-"

"Nemali by sme ho hľadať." Vyhlásil rázne.

"Prečo?"

Tentoraz sa aj on pozrel na mňa. "Počul som o ňom od rodičov." Na očiach som mu jednoznačne videl, že sa bojí ich tam stretnúť."

Kira si vzdychla. "No je to vaša najlepšia šanca. Ja sa postarám o Strážcov v tomto meste ale ďalej vám už neviem pomôcť."

Otočila sa ku dverám na odchod ale Themis ju zastavila, keď ju chytila za rameno. "Kira, čo myslíš tým 'postaráš sa'?"

Kira jej položila ruky na ramená. "Themis."

"Je to nebezpečné a pôjdu po tebe a- a-" Rapotala trochu spanikárene.

"Themis." Povedala Kira trochu pevnejšie, čo ju už upokojilo. "Už dávno som začala pochybovať o tom, čo Dvor robí ale nemohla som ťa nechať samu."

"Ale Kira-"

"Mala by si viac pochybovať o tom, čo ti ľudia hovoria. Nie všetko je svätá pravda." Privinula si jej tvár k sebe a pobozkala ju na čelo. "Dávaj na seba pozor." S tým sa otočila a odišla skôr, než niekto stihol namietať.

Po chvíľke ticha sa ozval Teiji. "Yung. Musíme ísť ešte na poradu."

Prikývol som a nasledoval ho von z kajuty. Podržal som dvere aby Themis mohla výjsť ale ani sa nepohla. "Themis." To ju prebralo z jej tranzu. Zagestikuloval som smerom ku dverám. "Potrebujem zamknúť."

Mierne prikývla a pretlačila sa popri mne von. Zamkol som a s Teijim sme zamierili do hlavnej kajuty na poradu. "Teiji?"

"Hm?"

"Je Biely drak nebezpečný?"

Teiji sa zastavil na schodoch a takmer som do neho narazil. Začudovane som sa zahľadel na jeho šiju. "To neviem."

"Aha. Ale tak keď má niečo spoločné s no.. hm mágiou, mali by sme ho vyhľadať, nie? Aby-"

"Moji rodičia sa ho snažili hľadať aby mohli znásobiť a využívať moje schopnosti. Myslíš, že ho chcem sám vyhľadať?" Prerušil ma znervóznene.

Na chvíľu som sa zamyslel. "Síce tej Kire veľmi nedôverujem ale nezdá sa mi, že by akokoľvek chcela ublížiť Themis. A keďže sme s ňou, môžeme ju použiť ako poistku."

Pozrel sa na mňa ponad plece. "Chceš použiť Themis ako poistku?"

Prikývol som. "Áno, to je momentálne to najistejšie, čo môžeme urobiť."

Chvíľu na mňa pozeral a začudovane som naklonil hlavu na stranu. Čo na mňa tak ešte stále pozerá? "Dobre." Povedal na koniec a pokračoval výstup schodmi. "Aspoň máme čo povedať na porade. A myslím, že viem aj kde začať hľadať."

A/N: Ahojky, musím sa ospravedlniť za neskoro vydanú kapitolu. Môžem len povedať, že je o trošičku dlhšia ako bežne hihi. Okrem toho som chcela ešte povedať jednu vec. Dávam príležitosť tým, ktorí ešte túto ponuku nedostali vytvoriť si nejaký charakter, ktorý by som mohla zakomponovať do príbehu. Je to čisto dobrovoľné a len pre tých, ktorí majú záujem. Jediné dve pravidlá sú aby neboli nijako pokrvne spojení s postavami, ktoré už sú v príbehu alebo majú s nimi nejakú históriu jedine po mojom vyslovenom súhlase. Druhé pravidlo: Môžem zmeniť nejaké drobné časti vo vytvorenej postave (vek, schopnosti, zručnosti prípadne aký mali život) aby viac pasovali do príbehu bez toho, aby som nejako extrémne zmenila hlavné črty postavy. Uvítam aj referenčné obrázky ak máte. Ďakujem a vidíme sa na budúce. Peace out. ✌