Sedela som na kraji postele a v hlave mi vírili myšlienky. Kira.. nečakala som, že ju znova stretnem. Jediného človeka, ktorý ma kedy podržal. A už vôbec som nečakala, že ju stretnem práve v pirátskom meste o ktorom som doteraz ani nemala tušenia. Vedela o tom celý čas? Ak áno, prečo ja nie? Myslela som, že som súčasťou elitnej jednotky aj keď Bertha a Selia si dali záležať, aby som sa tam nikdy necítila vítaná. Napriek tomu som myslela, že som súčasťou niečoho väčšieho, že viem všetky informácie a bojujem za správnu vec. Ale keď predo mnou držali v tajnosti, že existuje nejaké pirátske mesto a niekto menom Čierny drak, ktovie v čom všetkom mi mohli ešte klamať. Síce som sa vzdala svojho predchádzajúceho života, aspoň som vedela na čom stojím. Až doteraz. Teraz už ani neviem kto som, nieto ešte kto som bola.

Potrebujem ísť na vzduch. Vyšla som na hornú palubu a oprela sa o zábradlie na strane lode. Napriek tomu, že bol deň, väčšina posádky sa zdržiavala mimo paluby. Ešte aj Jayden, ktorý umýval podlahu ma obišiel. No nevadí, takto mi to vyhovuje. Nemám chuť sa s nikým rozprávať.

Veľmi podobne mi takto prešli aj nasledujúce dva dni. S nikým som nezačínala konverzáciu a nikto sa mne neprihovoril. Dokonca sa mi zdalo, že ešte aj Yung sa mi vyhýbal. Ale na druhej strane ani ja som ho nejako nevyhľadávala. Jedinú konverzáciu, ktorú sme za celý čas mali, bolo keď mi prišiel povedať, že na druhý deň prídeme na ostrov s ich druhou farmou. Prikývla som a konverzácia sa skončila. Konečne som však cítila niečo dobre známe - samotu. Je to niečo, na čo som zvyknutá a to som teraz zúfalo potrebovala. Niečo, hocičo, čo som poznala, bola si tým istá.

Náš príchod na ostrov bol tichý a pokojný. Dorazili sme okolo obeda a potom, čo Yung dal inštrukcie robiť si v podstate čo chete, všetci sa rozpŕchli kade-tade. Ja sama som sa pobrala na pláž a sadla si do piesku. Celé hodiny som nič nerobila, iba rozjímala a povaľovala sa. Na konci dňa počas západu slnka ma prišiel navštíviť Yung. Nečakala som ho, ale na druhej strane som vedela, že ak za ním nepôjdem ja, pôjde on za mnou. Bola to len otázka času. Sadol si vedľa mňa a zrak uprel na žiarivú guľu na obzore.

"Tak čo, rozhodla si sa?" Spýtal sa ma, preňho trochu nezvyčajným, ponurým tónom.

"Rozhodla nad čím?" Odpovedala som v snahe oddialiť nevyhnutné.

Obrátil sa na mňa. "Nad všetkým. Či mi plánuješ povedať o tej dievčine na stretnutí, či plánuješ ostať s nami, alebo či mi povieš kto vlastne si." Tvár mal zachmúrenú a hlas uštipačný. Provokovalo ma to.

Pokrútila som hlavou. "Pravdupovediac, odpovedať viem iba na prvú otázku."

"Vážne? Čiže čo, kto to je?" Zúžil oči.

Zamračila som sa a odolala impulzu mu iba niečo odseknúť. "Je to moja polovičná sestra." Trochu uvoľnil výraz a ústa vytvaroval do malého 'o'. "Nepodobáme sa, lebo sme sa obidve podali na matku."

"Čiže váš otec bol taký menší sukničkár."

Prevrátila som očami. "Aj tak by sa to dalo povedať."

"Obidve ste však očividne zdedili tendenciu paktovať s pirátmi." Povedal už trošku veselším tónom.

"Ah- no, hm hej.." Zarazila som sa a musela si sama zahryznúť do jazyka, aby som ho neopravila. Kira tam nebola s Čiernym drakom.

Nepozerala som na neho, čiže som nevedela nad čím premýšľa a čakala som len, kedy znova prelomí ticho. "A čo tie zvyšné dve otázky? Ironicky sú pre mňa práve tie dve dôležitejšie ako tvoja sestra."

Vzdychla som si a psychicky sa pripravila na nepríjemný rozhovor. "Neviem na ne odpoveď Yung."

"Nevieš, alebo nechceš odpovedať?" Opýtal sa ostro.

"Neviem! Koľkrát ti to mám hovoriť? Neviem kto som, čo mám robiť a už ani kto som bola!" Postupne som podvedome zvyšovala hlas. "Tak to môžeš prosím nechať tak?!" Na konci vety som už začínala v hrdle cítiť malú hrčku a musela som sa zhlboka nadýchnuť aby som sa upokojila.

Yung však ešte neskončil. "Themis, nenaliehal som na teba až doteraz, lebo sa mi to nezdalo fér, ale po posledných udalostiach sa správaš veľmi podozrivo a som si istý, že predo mnou niečo skrývaš!"

"A čo keby aj? Je to moja osobná vec s kým sa o tie informácie podelím a s kým nie." Tentoraz som sa už k nemu obrátila a videla, ako sa jeho výraz mení po mojich príkrych slovách.

Naprvj sa zatváril mierne prekvapene, potom smutne, pričom ma pichlo pri srdci až nakoniec mu skamenela tvár a premeral si ma chladným výrazom. "Fajn. Ak chceš aby to bolo takto." Bez ďalšieho slova sa postavil a odišiel, zanechávajúc iba stopy v piesku.

Zložila som si hlavu do dlaní a premýšľala, či všetko, čo som povedala muselo byť povedané tak a chybovala o svojom výbere slov. Dospela som k záveru, že som mala právo reagovať ako som reagovala, ale stále tu bolo niečo, čo ma škrelo a kvôli niečomu som sa k tomu musel vždy mysľou vrátiť. Sedela som v piesku až kým sa nezotmelo a ešte aj potom som civela na oceán zahalený temnotou.

Ani neviem koľko času prešlo, kým som znova započula jemné šušťanie piesku ako si to niekto namieril ku mne. Neotočila som sa však aby som sa pozrela kto to je, keďže mi to bolo momentálne úplne jedno. Kroky sa zastavili neďaleko odo mňa, ale druhá osoba ani neprehovorila, ani sa nesnažila nijako upútať moju pozornosť. Hodnú chvíľu sme tam takto boli a najprv som čakala, čo povie, ale potom mi praskli nervy. Už som chcela byť konečne sama bez toho, aby ma niekto otravoval. Zazrela som na tú osobu, ale kvôli hustej tme mi to veľmi nepomohlo. Aj tak som nevedela kto to je. "Čo chceš?" Vyštekla som.

"Rozprával som sa s Yungom." Konečne som spoznala Teijiho stoický hlas.

Odvrátila som sa späť na oceán. "Skvelé. Musíš byť nadšený. Teraz sa pravdepodobne viac prikláňa k tomu, aby ste ma z lode vyhodili. To si chcel celý čas, nie?"

Neodpovedal. Asi som trafila klinec po hlavičke. Po chvíli si vzdychol a sadol ku mne. Čudovala som sa čo ešte otravuje a prekvapilo ma, keď pokračoval, akoby som nič nepovedala. "Čo presne sa tam stalo? Z toho, čo mi Yung povedal pochopil som, že ste boli uprostred stretnutia, keď vás napadli. Hovoril aj niečo a nejakej dievčine, ktorá tam bola s Čiernym drakom." Odmlčal sa, akoby čakal na odpoveď. "Vraj je to tvoja sestra." Nereagovala som. "Nasmerovala vás k únikovému východu." Znova sa pozastavil a čakal, aby som to vyvrátila ale mlčala som. "Pozri Themis. Je mi viac-menej jedno, čo si robila, kým sme sa stretli a aký vzťah máš do svojou sestrou alebo otcom. Nie je mi však jedno, ak plánuješ Yung vodiť za nos a nahovárať mu, že má šancu."

Potriasla som hlavou a tentoraz mu odpovedala. "Nevodím ho za nos. Nemôžem mu však odpovedať na otázky, na ktoré neviem odpoveď."

Zahmkal. "A na čo vieš odpoveď?"

Trochu som sa zamyslela a otvorila ústa ale znova som ich zavrela a potriasla hlavou.

"Kľudne povedz čo potrebuješ." Povedal pre neho nezvyčajne upokojujúcim tónom.

Zhlboka som si vzdychla. "Neviem, ked začať."

Na chvíľu sa zamyslel. "Napríklad, aké si mala detstvo?"

Zvláštne som sa na neho pozrela. "Detstvo?"

Pokrčil plecami. "Vieš sa veľa dozvedieť o ľuďoch podľa toho, aké mali detstvo."

Zamyslela som sa a zahľadela do diaľky. "Predpokladám, že detstvo sa mi skončilo, keď mi zabili matku a šla som žiť k otcovi. Tam som žila so svojimi nevlastnými súrodencami-"

"Bolo vás viac?" Spýtal sa zaujato.

Prikývla som. "Nebolo to práve ideálne žiť s toľkými súrodencami, ale aspoň Kira bola ku mne vždy milá. Otec nás prinútil pridať sa k takému jednému.. hm oddielu Dvorných jednotiek dalo by sa povedať." Trochu som pokrútila realitu v tomto smere ale mala som zlý pocit z toho, čo by sa stalo, keby som mu to povedala, ako to bolo.

"Čiže preto sme ťa aj vtedy pristihli za dverami v tom mestečku?" Z hlasu mu znela ostražitosť.

"To bola čistá náhoda. Iba som skúšala šťastie a trochu sa to obrátilo proti mne." Pokrčila som plecami. Pozerala som na neho z kútika oka a snažila sa dešifrovať jeho výraz. Na to však bola priveľká tma. "Ak sa bojíš, že ešte niečo plánujem urobiť, tak nemusíš. V tom meste so Strážcami keď som vás nahlásila? Uplynul už čas odvtedy, kedy som sa mala ohlásiť jednotkám a označili ma ako zradcu. Keď sa nechcem dať chytiť, nebudem sa s nijakým Dvorom zapletať."

Prikývol hlavou. "Chápem. Celkom veľa vecí zrazu začalo dávať zmysel. Jedinú vec nechápem. Prečo si práve toto nepovedala Yungovi?"

Odvrátila som pohľad a na chvíľu sa odmlčala, aby som si usporiadala myšlienky. "Viem, že Yung má averziu voči Dvorným jednotkám a Strážcom. Nechcela som ho nijako rozrušovať, keby som mu povedala, že mám s nimi čo dočinenia, keď si sama nie som istá, ako to vlastne všetko bolo."

"Teraz si mi povedala celkom jasne ako to bolo."

Pokrútila som hlavou. "Vynechala som veľa mätúcich detailov."

"Aha. No, neplánovala si ho rozrušiť ale podľa mňa je teraz celkom rozrušený."

Znova som si vzdychla. "Ja viem. Dnes už však nemám energiu na nič. Možno zajtra."

"Jasné." Postavil sa a oprášil si piesok z nohavíc. "Zajtra preberieme náš nasledujúci plán, tak by si sa mohla zúčastniť." Otočil sa a dal sa na odchod.

"Teiji počkaj!" Niečo ma stále škrelo a nenechalo ma to len to tak nechať. "Prečo si odrazu ke mne taký zhovievavý?"

"Lebo Yungovi na tebe záleží." Odpovedal bez zaváhania. "Asi ťa už považuje za člena posádky."

Nezmohla som sa na nič lepšie, než zahmkanie. Otočil sa a pokračoval vo svojej ceste späť na loď.

Yungovi záleží na mne? Kto by to povedal, že bude taký naivný. Niečo som si zrazu uvedomila. Ako som sa snažila ochrániť jeho city a aby ma neznenávidel... Nezáleží aj mne na ňom?