Kapitola 30.

"Zdvihnite kotvu a napnite laná! Vyrážame!" Všetci zajasali a dali sa do práce. Ja som stál za kormidlom a vymanévroval z prístavu. Nikdy ma neomrzí pozerať sa na to, ako všetci pracujú spolu ako jeden. Dokonca sa teraz pridala aj Themis, keď som jej včera spolu s Jaydenom ukázal ako sa čo robí. Minimálne utieranie podlahy už mala zmáknuté.

Užíval som si čas strávený pri kormidle aj keď ma už po hodine začínali bolieť nohy. Aspoň som nemusel rozmýšľať nad nastávajúcou návštevou Hlavného ostrova. Všimol som si Themis ako ku mne mieri po schodíkoch. Pozdravil som ju kývnutím hlavy.

"No, ako sa ti tu stojí?" Nadhodila keď sa oprela o zábradlie neďaleko.

"Užívam si vietor rozvievajúci mi vlasy. Ako sa tebe robí námornícke povinnosti?"

Pokyvkala hlavou. "Bola to jedna z vecí, ktoré som videla často ale nikdy nemala čas sa ich naučiť."

Úkosom som na ňu pozrel. Zrak mala odvrátený na more pred nami a tvár uvoľnenú. "Často si cestovala?"

"Uhm." Otočila pohľad späť ku mne. "Bola som už na veľa miestach. Iba v tých ktoré ovláda Kráľovský dvor, prirodzene."

"Daräng nie je veľmi ovládaný Kráľovským dvorom." Poznamenal som pobavene.

"Nie, ale je to blízko hraníc a je tam celkom dosť hliadok. Je to jedno z bezpečnejších miest."

Bol by som pokračoval v konverzácii ale prerušil ma Teiji, ktorý sa práve dostavil na kormu lode a rovno sa zameral na Themis. "Práve som ťa hľadal. Potrebujem ti objasniť zopár vecí ohľadom toho, kam ideme." Nadýchol som sa s úmyslom ho prerušiť a objasniť, že už o všetkom vie ale Teiji sa nezastavil na dlho. "V cieli by sme mali byť tak za týždeň. Mierime na ostrov plný zločincov a nebezpečných ľudí. Potrebujem, aby si celý čas, čo tam budeme neopúšťala loď, najlepšie ani podpalubie. Je tam veľa elementov, ktorým nedôverujem a už vôbec nie spolu s tebou. Čiže lepšie bude, ak ostaneš tu."

Tentoraz som sa už ozval. "Ahm, obávam sa, že nie. Už som jej hovoril o Hlavnom ostrove a požiadal ju, nech ide so mnou." Trochu som sa odmlčal. "A súhlasila."

Teiji sa zatváril nezvyčajne šokovane a pobúrene. "Čo si.. čo to.. daj nám chvíľku." Adresoval posledné k Themis a pristúpil bližšie ku mne. Prehovoril ku mne stíšeným urgentným tónom. "Yung o tomto sme sa nedohodli. Prečo si jej o tom hovoril bez toho, aby si sa o tom najprv porozprával so mnou?!"

"Je to vec o ktorej môžem rozhodovať sám." Odpovedal som vzdorovito.

"Yung, one nie je dôveryhodná." Sykol na mňa naštvane.

"Ja mám z toho dobrý pocit. Podľa mňa to bude fajn." Dismisívne som zamával rukou. "Naviac, je to plus pri telesnej ochrane, čo sa hodí."

Rozrušene rozhodil rukami. "Yung nemôžeš si len tak hocikoho pribrať na také miesto a už vôbec nie keď nás raz vyzradila Strážcom. Veď ani nevieš, či ťa vôbec vie ochrániť!"

Chcel som sa znova ohradiť, ale ozvala sa namiesto mňa Themis. "Viem."

Teiji sa otočil späť na ňu akoby si vtedy uvedomil, že ešte stále tam je. "Prosím?"

"Som viac než schopná ochrániť jeho aj seba. Aj ochotná." Posledné pridala ako keby jej to napadlo až neskôr.

Teiji sa k nej otočil úplne, čiže som mu už nedovidel do tváre, ale tón jeho hlasu bol ľadový. "Ó áno? A ako si tým môžem byť istý?"

"Súboj!" Vyhŕkla rýchlo, kým stihol niečo povedať. Teiji ostal mierne zarazený. "Vyzývam ťa na súboj. Viem že máte tam," ukázala na provu lode," drevené meče na tréningy. Môžeme použiť to."

"Je veľmi dobre viem o tvojej škriepke s Lancom, ale nenamýšľaj si. Lance to s mečom poriadne nevie. Zato so zbraňami na diaľku by ti nakopal zadok." Povedal posmešne.

Themis sa zamračila. "Neveríš mi? Tak si ma otestuj. Prijmi ten súboj."

Teiji sa chladne uchechtol. "Ja ti neverím vôbec, nie len v tvojich zručnostiach. Ale pokušenie ťa potupiť je príliš lákavé." Pokrútil hlavou. "Choď sa pripraviť. Nepôjdem na teba zľahka."

Themis sa uškrnula. "To ani nechcem." S tým sa zvrtla na päte a zišla zo schodov s Teijim za ňou.

Wau, to bolo... intenzívne. "Hej tak počkať! Aj ja to chcem vidieť!" Zakričal som za nimi. "Kai?! Kde si keď ťa potrebujem?"

¤¤¤

Keď som sa konečne dostal na provu lode, už na seba zazerali s drevenými atrapami v rukách a v postoji. Naklonil som sa k Lanceovi, ktorý stál hneď vedľa mňa. "Čo som zmeškal?"

"Zatiaľ nič. Doteraz sa v podstate len urážali navzájom. Fajne to vypeckovalo napätie." Odvetil mierne nadšene.

Prevrátil som očami a predral sa trochu bližšie, aby som mal lepší výhľad. Bolo to akurát včas, keďže presne vtedy sa Themis rozohnala na útok sprava, ktorý ale Teiji ladne odklonil a zvyšku sa vyhol miernym záklonom. Okamžite zvrtol drevený meč v ruke a vrazil s ním do priestoru, kde bola Themis, než sa uhla smerom, kam ju odklonil Teiji. Skrčila sa a zväčšila silu otočky aby podrazila Teijimu nohy, ale on to bez problémov preskočil. Bez váhania sa znova vrhol na Themis čepeľou, ale hodila sa vedľa na zem a odkotúľala sa preč.

Teiji sa za ňou hneď vybral, ale kým prešiel tie dva kroky, už bola znova na nohách. Až v tomto momente som si uvedomil nadšenie, ktoré vládlo v malom dave utvorenom na prove lode a že som sa ním nechal unášať. Ľutujem Kaia, ktorý teraz stojí pri kormidle a nemôže to vidieť zblízka.

Tentoraz ako prvý zaútočil Teiji s priamym bodnutím do hrude, ktoré však v poslednej chvíli zdvihol nahor. Themis to ledva zablokovala a vlastným mečom si narazila do brady. Okamžite však už zdvíhala ruku, aby sa uchránila pred letiacim hákom z ľavej strany. Odbila Teijiho ruku a zaútočila na odhalenú hruď, ale okamžite ju zablokoval svojou drevenou čepeľou a odskočil dozadu. Themis ho nasledovala a švihla smerom hore svoju zbraň, ale znova stretla s Teijiho čepeľou, ktorú držal vodorovne s jedno rukou položenou na ploche čepel a zatlačil Themisinu zbraň dole a vzápätí zbraň znova zdvihol hore, kde s nárazom pristál zdola do jej nosa. Aj to však stačilo, aby ho Themis stihla pichnúť hranou do brucha a tým pádom znova odskočil dozadu. Themis si skontrolovala nos bez toho, aby spustila oči z Teijiho. Po chvíľke, počas ktorej sa snažili jeden druhého zafixovať k podlahe, sa znova na seba za nadšeného kriku posádky vrhli.

Takto to pokračovalo ešte chvíľu. Snažili sa zasiahnuť jeden druhého, Teiji s väčším úspechom a sekali po sebe ako šialení. Na oboch už začínalo byť vidno známky únavy. Bola to Themis, ktorá prvá urobila chybu, keď zablokovala úder na brucho ale už nie sek na rameno. Nezastavilo ju to veľmi, ale vyhodilo z miery dostatočne aby sa Teijimu presným kopom miereným na jej zníženú dlaň, v ktorej držala drevený meč, podarilo ju odzbrojiť. Ako posledné jej pritlačil špičku svojho dreveného meča pod hrdlo čo ju úplne zamrazilo. Škaredo na seba zazerali, hlavne Themis, kým Teiji nezložil čepeľ.

"Síce si prehrala, musím uznať, že v boji sa vieš obrániť aj keď to neznamená zabitie protivníka. Môžeš ísť." Povedal relatívne pokojným, trochu zadýchaným hlasom. Obišiel Themis a položil svoju atrapu zbrane zpäť do krabice. S tým sa vybral naprieč mini davom, kde mu celkom dosť ľudí potľapkalo po pleci ako vždy víťazovi. Obzrel som sa ešte raz za Themis, ktorá odkladala svoje drievko ale rozhodol sa, źe ju navštívim neskôr.

Namiesto toho som nasledoval Teijiho, ktorý už medzitým zamieril dole do svojej kajuty. Stihol som ho tesne pred dverami.

"Myslel si to vážne Teiji? Ako schvaľuješ to, že tam s nami pôjde? No, so mnou." Opýtal som sa ho ešte stále trochu opojený davovým nadšením.

Vošli sme do kajuty a Teiji si začal zvliekať hornú vrstvu oblečenia na hrudi. "Áno, myslel som to tak. Môže ísť. Ale Yung!" Pohrozil mi pred nosom prstom. "Nerob takéto rozhodnutia už bezo mňa. Ešte stále také veci musíme diskutovať spolu aby to tu nejako fungovalo. Nemôže sa jeden z nás len tak rozhodnúť o autonómiu, celá loď by sa rozpadla." Vybral si zo skrine nové bavlnené tričko a začal si ho vymieňať za prepotené.

Párkrát som prikývol. "Jasné, prepáč. Ale predpokladám, že jej ešte stále neveríš."

"To máš teda pravdu."

Zahmkal som. "Ešte jej daj šancu. Dokáže to."

Trochu sa pozastavil a venoval mi zvláštny pohľad z kútika oka. "Tak nech to dokáže."

Usmial som sa. "Ďakujem." Otočil som sa a dal sa na odchod. "Už ťa nechám doprezliekať sa tu osamote."

"Vďakabohu." Povedal s ľahkým tónom.

Zavrel som za sebou dvere a vybral sa do svojej nasledujúcej destinácie.

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top