"Aha, to je veľmi zaujímavé. Často sa mi nestáva aby som ako tréner nováčikov prehliadol nováčika." Sakra. To nie je dobré. Strážnik sa zlovestne usmial, vedelel, že na niečo prišiel. Tvár sa mu však bolestne skrútila, keď mu Themis celou silou kopla do rozkroku. Themis a Teiji ma okamžite každý z jednej strany chytili pod pazuchy a preložili si moje ruky cez plecia. Takto sme sa rozbehli naprieč hlavnou ulicou. Obaja niesli takmer celú moju váhu a len som naprázdno hýbal nohami. Keď som otočil hlavu, videl som kútikom oka ako sa za nami ženie skupinka strážcov s vytasenými zbraňami.

Zabočili sme do najbližšej vedľajšej uličky, ktorou sme sa prehnali ako namydlené blesky a znova zahli za roh do ešte užšej uličky. Teiji nás zastavil pred jednými dverami a rázne zaklopal. Themis lapala dych, zatiaľčo Teiji mal len mierne zrýchlené dýchanie. Pozrel som sa na ňu, aby som sa uistili, že je v pohode a všimol som si tmavý, ledva badateľný,  pomaly sa zväčšujúci fľak na pleci.

Prudko otvorené dvere upútali moju pozornosť. Stála tam žena, ktorú som nespoznával, ale po rýchlom pohľade na nás nám rýchlymi gestami naznačila, aby sme vošli. Za rohom som už počul dupotanie strážcov, keď sme sa náhlili dnu a dvere sa rovnako prudko zabuchli ako sa aj otvorili. Teiji ma pustil a namiesto toho pritisol ucho ku dreveným dverám a načúval. Aj cez dvere som počul ich pokrikovanie na jeden druhého a jeden hlas dokonca prešiel blízko popri našich dverách, ale čoskoro sa všetky vzdialili.

Vydýchol som si a nevedomky zložil ešte viac váhy na Themis, ktorá ma ešte stále podopierala. Tá pri nadmernej váhe zasyčala a oprela sa rukou o stenu úzkej miestnosti. Okamžite som preniesol váhu späť na svoju nezranenú nohu, aby sme sa neskotili. "Si v pohode?"

"To je v pohode. Cítim sa skvele." Pretisla pomedzi zuby a po chvíľke sa znova vyrovnala. Žena, ktorá nám otvorila dvere si nás premerala s dlhšou pauzou na Themis, akoby sa snažila z nej vyčítať zlé úmysly. Nakoniec nám pokynula aby sme ju nasledovali keď zamierila ku dverám na konci chodby. Tam stála stará veľká polica, ktorú s ľahkosťou odsunula nabok a odhalila tým skrytý úzky otvor z ktorého sa tiahol chlad.

"Zatiaľ môžete byť tu, kým sa zotmie a budete môcť bezpečne odísť. Donesiem aj slečne nové oblečenie a obväzy." Kývla bradou smerom k Themis. "Nie je dobrý nápad sa tu potulovať oblečený ako strážnik."

Teiji jej odpovedal za všetkých. "Ďakujeme, splatíme vám to čo najskôr." Len prikývla hlavou na súhlas a pokynula, aby sme vošli. Povedal som jej ešte ďakujem, než som vstúpil do šera pivnice. Keď polica zase dopadla na miesto, jediný zdrojsvetla bol malý prierez pravdepodobne vedúci do miestnosti nad nami. Bol ledva veľký, aby som cez neho prestrčil obe dlane, ale aspoň to bol prívod čerstvého vzduchu do zatuchnutej a vlhkej miestnosti.

Sadol som si na jednu polorozbitú stoličku a Teiji začal prehľadávať zaprášené skrine len tak postávajúce pri stenách. Themis chvíľu len tak zvláštne postávala v strede miestnosti. Teiji zapálil sviečku ktorú našiel, položil ju na stôl vedľa mňa a sadol si neďaleko. Obaja sme len pozerali na Themis, a všetci akoby sme na niečo čakali. Cítil som sa nepríjemne v takom napätom prostredí, ale nevedel som čím prelomiť ticho. V hlave mi vírilo príliš veľa otázok a nevedel som čo si mám myslieť.

Nakoniec sa ako prvý ozval Teiji. "Môžem len povedať, že som to čakal a som blbec, že som sa na to nepripravil." Predklonil sa na stoličke a oprel o kolená. "A predsa sme tu. Daj mi jeden dobrý dôvod, prečo by som sa nemal zbaviť hrozby, ktorú predstavuješ tu a teraz." 

Pozrela sa na neho a ticho ale pevne vyhlásila: "Neexistuje." Zhlboka sa nádychla a pokračovala trochu hlasnejšie. "Neexistuje dôvod, prečo by ste sa ma nemali zbaviť."

"To si teraz veľmi nepomáhaš." poznamenal kyslo Teiji. "Nevrav mi, že chceš aby som ti vrazil meč do hrude?"

"Teiji," začal som upokojujúcim tónom. "chcem vedieť prečo nás udala." Otvoril ústa, že mi nejako odbije, ale zastavil som ho. "Prosím Teiji." Zatváril sa kyslo a chvíľu to akoby zvažoval až nakoniec si odfrkol, prekrížil ruky a bez slova obrátil pohľad na Themis. Za slabého svetla sviečky som jej ledva videl na tvár, čo ma trochu zneisťovalo, keď som nevedel posúdiť ako sa Themis tvári. Vedel som však, že upiera pohľad priamo na mňa.

"V prvom rade sa ospravedlňujem, že som vás udala. Myslela som, že mi to pomôže sa dostať späť. Že ma nejako peňažne odmenia a budem si môcť kúpiť cestu na lodi."

"Ale tí Hadi povedali, že je na teba zatykač. Za velezradu?"

"Hadi..? Aha, myslíš strážcov? Áno no, z núdze som raz musela jedného zabiť. Ale nečakala som, že ma niekde spoznajú." Za zabitie strážcu je velezrada?

Ozval sa však do toho Teiji. "Nebola by si však za to stíhaná už keď sme ťa prvýkrát stretli?"

"No, ono sa to nestalo až tak dávno. Asi dva týždne predtým, než sme sa stretli a... uniesli ste ma." Posledné slová zakončila trochu trpko.

Teiji sa znova predklonil a oprel rukou o koleno. "O tom presne hovorím! Nič ti nedlžíme a ani ty nám, čiže otázka je, prečo si tu a prečo si nám pomohla sa vtedy odtiaľ dostať? Čo také máš za lubom?" Z teijiho som mal úplne pocit ako z predátora, keď zaňuchá korisť.

Themis prestúpila z nohy na nohu. "To presne je tak nejak moja pointa." Vzdychla si a pokračovala porazeneckým tónom. "Chcem vás požiadať, aby ste ma nechali sa plaviť s vami na lodi. Nemám kam ísť a s vami by som aspoň bola v relatívnom bezpečí ako s väčšinou než keby som sa mala skrývať niekde po kanáloch."

Zaskočilo ma to ale keď som chcel na to niečo povedať, upútal moju pozornosť jemný škrípavý zvuk. Poklop na priereze sa otvoril a cez neho vpadli do miestnosti s tlmeným žuchnutím nejaké látky a na ne niečo pevnejšie. Na to sa poklop znova zatvoril.

"To bude to oblečenie o ktorom hovorila." Ozval sa Teiji a prešiel ku hromádke. Zobral do rúk celú kôpku a prišiel ku stolu, kde to vysypal. Zdvihol hrudky navrchu a keď som ich videl v svetle, uvedomil som si, že je to bochník chleba a jablko. Bola tam aj kôpka tmavej látky a na nej rolka čistých bielych obväzov.

Všimol som si ako Themis so záujmom naťahuje krk, aby dovidela na veci na stole. Povedala, že sa chce s nami plaviť? To je vážne drastická zmena názorov. Len si nie som istý, čo si o tom myslím. To, že nás udala by sa ani nedalo nazvať zradou, ale aj tak som sa cítil podrazený. Nechcel som ju privítať práve s otvorenou náručou ale aj napriek tomu, že Teiji by ju určite najradšej vyhodil rovno pod nohy Hadom, nemal som práve dobrý pocit z myšlienky, že by som ju mal nechať v kaši do ktorej som ju nepriamym pričinením dostal. Akokoľvek som sa na to pozrel a snažil sám seba presvedčiť, že je lepšie ak nechám Teijiho rozhodnúť, nemohol som.

Themis padol pohľad na mňa, akoby vycítila ako ju ja prepichávam pohľadom a Teiji si tiež spomenul na jej prítomnosť v miestnosti. Pozeral na ňu zhora, odsudzujúco. Pochopil som, že ak sa neozvem teraz, vynesie naď ňou sám svoj rozsudok.

"Teiji." Privolal som si jeho pozornosť a malým gestom naznačil, nech sa nakloní bližšie. Prehovoril som stíšeným hlasom. "Mali by sme ju nechať sa k nám pridať. Vie celkom dobre bojovať, to sa vždy zíde." Zamračene otvoril ústa ale zastavil som ho než stihol niečo namietnuť. "Viem čo chceš povedať. Ale tentoraz bude s nami dobrovoľne, čiže šance, že nás udá znova sú nižšie. A keď tak si môžeš na ňu dávať zvláštne pozor alebo také niečo." Tentoraz mi na to nič nepovedal, ale stale vyzeral nespokojne. "No tak, pomysli na to ako by sa nám hodil ďalší človek, ktorý okrem svojho vlastného zadku vie ochrániť aj niekoho iného."

Teiji nespokojne zasyčal a prekrížil si ruky. "Zdá sa, že to len tak nepustíš z hlavy. Čo s tebou len narobím?" Chladne zagánil na Themis. "Yung chce, aby sme ti dovolili ísť s nami. Cezo mňa sa však tak ľahko nedostaneš. Jeden krivý pohľad jeho smerom a ideš cez palubu. Jasné?"

Themis prikývla. "Áno."

Teiji mávol za seba smerom ku kôpke oblečenie. "Máš tam niečo na prezlečenie, tak to využi." Jedlo preložil nabok a vrátil sa znova k poličkám asi pohľadať nejaký nôž.

Themis medzitým opatrne prešla bližšie ku stolu a prezerala si oblečenie. Kútikom oka však vždy zatúlala pohľadom na mňa.

"Potrebuješ aby som sa otočil aby si sa mohla prezliecť?" Spýtal som sa žartovne.

"Nie, to je v pohode. Mám pod tým nátelník." Sadla si oproti na stoličku na ktorej predtým sedel Teiji a trochu nemotorne si začala odopínať gombíky na uniforme. Až som začal rozmýšľať, že jej pomôžem keď jej nekočne dlho trvalo odopnúť si najvrchnejší gombík na tmavozelenej uniforme. Pod tým mala bielu košeľu, ktorá však bola pomaly až do polovice zafarbená nepravidelne na červeno. Až vtedy mi napadlo, prečo tá pani povedala, že donesie pre ňu obväzy. Niekedy sám nechápem ako môžem byť taký tupý. Znova sa začala pasovať v gombíkmi, ale tentoraz to vzdala pri druhom a surovo odtrhla strany látky od seba, až odletelo niekoľko gombíkov. Pod tým už mala iba tenké hnedé tielko, ktoré tiež nasiaklo krvou a videl som už teraz, že krv pochádzala z diery na pleci od zásahu zbraňou.

"Vieš, keď som povedala, že sa nemusíš otáčať opačným smerom kým sa prezliekam, nemyslela som, že ma budeš sledovať." Povedala ľahostajne.

Ignoroval som nutkanie sa ospravedlniť. "Pomôžem ti zaviazať si tú ranu?"

Obzrela si zranenie, akoby posudzovala poškodenie na zbrani. "Hm netreba, mala by som si to vedieť sama obviazať. Guľku prešla z druhej strany, keďže som bola blízko a naviac," pozastavila sa a pokrčila plecami, "už som to predtým robila. Len to bude chvíľku trvať."

Pozoroval som ako si začala obmotávať bandáž cez plece a rameno, ale iba s jednou rukou sa jej vždy vyšmykla a spadla. Vzdychol som si, postavil sa a pomaly prešiel ku nej. Ešte raz jej ten obväz spadol, kým mi ho, bez toho aby sa na mňa pozrela, podala. Trochu ťažko sa mi to miesto obväzovalo a musel som obväz dvakrát potiahnuť cez hruď, ale keď som zaviazal oba konce, držalo to celkom pevne. Našťastie to bola dostatočne dlhá rolka a tým pádom neboli obväzy príliš tenké. Aj keď som už začínal na stranách trošku vidieť červené fliačiky, bude to musieť zatiaľ stačiť.

"Vďaka." Povedala jemne Themis.

Usmial som sa. "Jasné, nie je zač. Keby som ti nepomohol, pobehovala by si tu s otvorenou ranou."

Pokrútila hlavou. "Nemyslím len to. Ďakujem aj za to, že ste mi dovolili sa plaviť s vami. A že ste ma neodvrhli."

"Ehm, no hej... Len ma nesklam." Divne ma zasvrbelo vzadu na krku, akoby ma niekto sledoval a všimol som si, že Teiji na mňa z konca miestnosti pohľadom vrhá dýky. Bral som to ako že sa mám vrátiť na stoličku, čo som aj urobil.

Teiji nám bez slova rozdelil jedlo. Mne jablko a kúsok chleba a Teiji s Themis sa podelili o väčšinu chleba. Keďže nenašiel nôž, z chleba musel odlamovať. Jediné, čo už nám teraz ostáva je iba si počkať kým sa tá pani rozhodne, že je bezpečné výjsť na ulice.