S povzdychom som položil knihu na stôl a unavene si pošúchal tvár. To nič nerobenie ma ubíja. Ranu som utŕžil už pred štyroma dňami, ale po tom, čo som si ranu nanovo otvoril hneď na druhý deň, ma Teiji prakticky zamkol do svojej kajuty a nakázal mi oddychovať. Nosil mi síce správy o tom, čo sa deje na lodi a schôdzky sa konali priamo v kajute, ale v nezranenej nohe mi až priam brnelo od nevyužitej energie, ktorá sa tam za tých pár dní nahromadila. Okrem toho by som rád skontroloval Themis. Teiji síce vravel, že okrem jedného neškodného súboja s Lanceom nerobila problémy, vôbec mi nehlásil ako sa má. Pravdepodobne sa cíti osamelo... nemá sa s kým porozprávať chudinka.... Nehovorím teraz skôr o sebe?

Niť mojich myšlienok pretrhlo zaklopanie na dvere a ich následné otvorenie. Do miestnosti nakukla Lanceova hlava. "Hej kapitán. Teiji si síce myslí, že si poserútka, ktorá nedokáže zvládnuť taký škrabanček a nariadil ti tu tvrdnúť, ale nechcel by si si ísť s nami zahrať karty? Kai sa na mňa urazil a potrebujeme aspoň ešte jedného človeka do partie."

Zašmátral som po svojej barličke. "Koho zaujíma čo Teiji hovorí? Idem." Prehopkal som až ku nemu, kde ma potľapkal po pleci.

"Čo Teiji hovorí zaujíma všetkých, čo nechcú skončiť cez palubu. Jediný dôvod prečo si ešte tu je, že si kapitán." Zasmial sa.

"Ale čoby. Nevedel by prežiť bez svojho najlepšieho kamaráta." Preniesol som mierne sarkasticky a žmurkol na neho.

Vyšli sme na palubu, kde už si rozložili svoj skladací stolík aj so štyroma stoličkami. Radšej hrávali karty vonku, keďže v letných dňoch sa v podpalubí ani po večeroch nedalo dýchať. Pri stole už džavotali dvaja Lanceovi kamaráti, jeden z nich miešajúci karty. Sedel tam dokinca aj Kai, ktorý bol vraj urazený. "Hej Kai, už si sa odurazil na Lancea?"

Zdvihol hlavu od kariet, len aby zagánil na Lancea. "Nie, ale mám aspoň šancu ho poraziť." Nepáčilo sa mi však aký nízky počet kariet mal. Otočil som sa na Lancea. "Akú to hru vlastne hráme?"

"No predsa Prší." Pozrel na mňa ako keby to bolo samozrejmé. Neveriacky som na neho pozrel, ale už mi nevenoval pozornosť a podišiel ku stolu ku svojim kamarátom. Taká zrada. Nadchne ma hraním kariet, ale zamlčí mi, že idú hrať hru, ktorú z duše nenávidím. Radšej nech mi spráchnivie zadok v tej kajute ako hrať Prší. Poobzeral som sa dookola, hľadajúc nejakú záchranu, dôvod, prečo by som nemusel hrať. Zrak mi padol na útlu postavu sediacu na podlahe, opierajúcu sa o zábradlie, ktorá vyzerala až podozrivo podobne ako Themis. To od vtedy, čo som bol zavretý do Teijiho kajuty ju nemal kto zamykať?

Vydal som sa k nej s úmyslom využiť jej odvedenie ako zámienku sa vyhnúť môjmu osudu, ale na pol ceste si ma všimol jeden z jeho kamoškov usadených za stolom.  "Hej kapitán, kam ideš? Stôl je týmto smerom." Palcom ukázal opačným smerom ako som išiel ja. Vtedy mi došlo, že ma len tak ľahko nenechajú sa z toho vyvliecť, ale napadlo mi niečo lepšie. Rukou som im naznačil, nech trochu počkajú. Prehopkal som bližšie k Themis a pozdravil ju. "Ahoj Themis."

Neodzdravila mi, ale presunula pohľad z nočnej oblohy na mňa. Nadýchol som sa a vypustil to zo seba bez ďalších okolkov. "Počúvaj, nechcela by si si zahrať karty?" Nevidel som jej do tváre, ale predpokladal som, že sa zatvárila kyslo. "Nemusíš sa báť, keď tak ťa môžem naučiť pravidlá, ukázať ti ako sa hraje Prší.."

"Viem hrať karty." Prudko ma prerušila.

Okamžite som sa chytil šance. "No vidíš, tak to si potom užiješ. No tak, poď." Gestom som jej ukázal nech príde bližšie. S povzdychom a tichým zakliatím so pomaly postavila. Prešla spolu so mnou do svetla ku stolu, kde sa na nás zváštne pozerali Lanceovi kamaráti a samotný Lance priam zazeral na Themis. Pripadalo mi to trochu zvláštne, ale nevenoval som tomu príliš pozornosť a namiesto toho ich predstavil. "Themis, toto je Kai, Jayden a Lance." Po vyslovení každého mena som ukázal na príslušného vlatníka mena. "Kai, Jayden, Lance, toto je-"

"My už sa poznáme." Prerušil ma Lance než som stihol dokončiť vetu. Prebehol som pohľadom z jedného na druhého a po zvláštnej chvíľočke ticha som si odkašľal.

"Okej, čiže môžeme sa presunúť ku hre? Themis bola veľmi milá a ponúkla sa, že bude hrať za mňa."

Themis na mňa prekvapene pozrela. "To som povedala?"

"Jasne, pravdaže, teraz sa usaď." Odsunul som jej stoličku a jemným postrčením ju na ňu posadil. "Lance, doniesol by si mi ešte jednu stoličku? Šiel by som si po ňu sám, ale.." Pozrel som sa naoko smutne na zranenú nohu a barličku. Zdvihol som pohľad späť na Lanceov otrávený výraz a žiarivo sa usmial. Lance si vzdychol a zamieril do podpalubia.

"No dobre, Themis tvrdí, že vie hrať karty." Prisunul som si pôvodne Lanceovu stoličku bližšie k Themis a sadol si. "Zaujíma ma ako dobre vie hrať."

"Veď uvidíme, nie?" Zasmial sa Kai a začal rozdávať karty. Mňa rovno preskočil a položil kôpku kariet na prázdne miesto, kde bude sedieť Lance.

Themis si prezrela svoje karty, ale zamerala prenikavý pohľad na mňa. "A ty prečo vlastne nechceš hrať?" Kai a Jayden sa na tejto veľmi duchaprítomnej otázke uchechtli a cítil som, ako mi do tváre stúplo trocha červene.

Pomedzi zuby som vytisol svoju ponižujúcu odpoveď. "Ešte nikdy som v tejto hre nevyhral ani jednu partiu." Kai a Jayden sa chechtali hlasnejšie, ale pokúsili sa zadržiavať smiech, keď som na nich zazrel.

"Nechápem." Themis zmätene naklonila hlavu na stranu. "Veď je to jednoduchá hra. Dá sa to vyhrať aj keď nevieš čo robíš aj iba čistým šťastím."

"Ver tomu. Vždy, keď sa mi ho podarí zatiahnuť do hry Prší, majú všetci zaručenú výhru." Ozval sa Lance, ktorý si práve niesol stoličku hore schodmi.

Zagánil som na neho. "No tak to je dobre, že sa Themis ponúkla hrať za mňa."

Ležérne sa posadil na stoličku a prezrel si svoje karty. "Určite aj tak prehrá, keďže hrá namiesto teba."

"Ja verím v jej schopnosti." Hrdo som potľapkal Themis po pleci, ale odtiahla sa odo mňa a začala sa stavať ak na odchod.

Zakvačil som sa jej o ruku a zaťažil ju, aby ostala sedieť. "Prosím neopúšťaj ma. Bez teba to nevyhrám." Znechutene sa na mňa pozrela a pohľad jej preskočil na Lancea. Priam som cítil, ako vzduchom z tej výmeny pohľadov prebehla elektrina. Themis sa posadila späť.

Kai plesol rukami. "Podľa mňa by sa patrilo začať. Pôjdem prvý." Zobral vrchnú kartu z balíčka a obrátil ju lícom hore. Zeleňová sedmička. "Ojoj, takto zo začiatku sa mi teda ťahať nechce." Priložil ďalšiu sedmičku, žaluďovú. "Themis, šesť kariet."

Bez slova do mixu prihodila ešte guľovú sedmičku. Rad prišiel na Lancea, ktorý siahol po balíčku kariet lícom dole. "Ohoho Lance mal veľké reči, teraz môže dúfať, že má veľké ruky." Poznamenal som v očakávaní vyvolania smiechu, ale dočkal som sa len súcitných pohľadov od všetkých pri stole. Poklesli mi plecia. Prečo sa nikdy nesmejú na mojich vtipoch?

Naklonila sa ku mne Themis a prehovorila trochu tichšie, ale dosť nahlas, že to aj tak všetci počuli. "Nabudúce skús niečo menej trápne." Pozrel som na ňu so zradeným výrazom, ale sústredila sa na hru.

Bol by som aj skúsil ďalšie vtipy, ale vždy ma predbehol Lance, keď vždy uštedril nejakú uštipačnú poznámku. Väčšinou na adresu Themis. Zo začiatku na to nereagovala, ale potom to už išlo trochu dole z kopca. Hlavne po Lanceovej tretej prehre.

Lenivo si pozbieral všetky karty a začal ich miešať. "Máš šťastie, že som sa nad tebou zľutoval a nechal ťa aj toto kolo vyhrať. Išla by si dole vodou veľmi rýchlo, keby som na teba nebral ohľad."

Themis sa oprela dozadu a pozrela na neho akoby zhora. "Oh wau, zaujímavé, že to hovoríš vždy iba keď prehráš ty. Skôr by som povedala, že sa snažíš iba vyrovnať so svojou prehrou slovami, ktoré ti pohladia ego." Vzdychla si a presunula pozornosť na svoje nechty. "Trochu detinské, nemyslíš? Hlavne na 'vzdelaného' človeka."

Lance prestal kartovať a začal trochu agresívne rozdávať karty. Kaia a Jaydena jemne nadhodilo pri každom tresnutí o stôl kartou. "Je mi ľúto, že sa tebe vzdelania nedostalo, ale mala by si rešpektovať ľudí múdrejších než ty."

Themis sa prudko postavila zo stoličky a buchla dlaňami po stole. Kaia a Jaydena trhlo druhýkrát, keď sa jej stolička ešte prevrátila a udrela o drevenú palubu. "Čo ty vieš o tom, kto je tu vzdelaný a kto nie. Naviac, žiaden človek múdrejší než ja by sa nedostal na pirátsku loď. Nieto ešte dobrovoľne."

Lance hodil karty o stôl a tiež zvýšil na ňu hlas. "A prečo si tu potom ty, ha? Keď tu nechceš byť, kľudne si skoč cez palubu. Aspoň tu nebudeš zavadzať."

Najprv ju to akoby zarazilo, ale potom jej tvár stvrdla a ona odstúpila od stola. "Ako chceš. Vyseriem sa na vás všetkých pri prvej príležitosti, čo sa mi naskytne." Odkopla stoličku a odkráčala preč do podpalubia, pravdepodobne smerujúc do niekdajšej mojej kajuty. Uh-oh. Vyhrotilo sa to viac než som čakal, asi som mal predsa len zasiahnuť. No čo už.

Otočil som sa na Lancea, ktorý si späť sadol a znova zbieral karty. "Hej, musel si ju provokovať?"

Pozrel na mňa povýšenecky. "Musela ona mňa provokovať?"

"Ja som náhodou súhlasil s takmer všetkým, čo povedala. A to ťa poznám." Venoval som mu veľavýznamný pohľad. Pozrel na mňa akože to nemyslím vážne, ale jeho morálna podpora, Kai a Jayden, prikyvovali ku môjmu vyhláseniu.