Utiekla som s očami v slzách z Veľkej Siene. Namierila som si to ku metlobalovému ihrisku. Sadla som si tam a plakala, a plakala, a plakala. Ten list som mala stále v ruke a neverila som tomu. ,,Belle? Belle? Kde si?" asi ma hľadajú. Pôjdem tam? Nie teraz musím byť sama. ,,Belle? Tu si!" zakričal James a rozbehol sa ku mne ,,Čo sa stalo," a objal ma. Ja som mu iba podala list:

Milá Belle!
Dnes ti píšem, aby som ti oznámila, že sa s tvojim otcom rozchádzame. Povedz to i Scorpovi. Viem, že teraz to pre vás nebude najlepšie tak žiť, ale sme sa pohádali a takto to dopadlo. Je mi to ľúto.
Mama

,,T-to som nevedel. Si v pohode?" ale ja som ho nevnímala plakala som ako o život. Objal ma ešte väčšmi a dal mi bozk do vlasov. Sedeli sme tam ešte hodinu a potom ma vzal na izbu, ale v jeho náručí. Nevládala som sa ani postaviť. Našťastie bol hrad prázdny. Neviem čo by si pomysleli, ale mne to bolo jedno. James chcel odísť ,,James, ostaň, p-prosím," povedala som on si ku mne ľahol a objal ma. ,,Ďakujem," trochu som sa na neho usmiala a ďalej plakala. ,,Kde si bola! Merlin Belle nemôžeš takto utiecť," ,,odíď," ,,Čo?" ,,Počula si odíď ihneď!" pozrela sa na mňa a odišla. ,,Prečo si bola taká," ,,Ak ti to vadí choď preč tiež!" postavil sa a....... dal mi facku. Celé líce som mala červené ,, Merlin, Belle pr..." ,,Nechaj ma," ,,Čo?" utiekla som preč. Nevidela som kam idem, ale vedela som, že s nikým sa nechcem stretnúť a určite nie s Jamesom a Rose. Utiekla som za hrad a vyliezla na svoj myšlienkový strom. Viete u nás má v škole každý myšlienkový strom, ale ten sa zjaví keď potrebuješ veľmi myslieť. Ja som tam bola dosť často. Hlavné kvôli Potterovi. Ešte predtým ako sa z nás stal pár. Potom som už nechodila na ten strom. A teraz som tu zase. No a kôli nemu. Zas a znova. A preto ešte myšlienkové, lebo ti čítajú myšlienky a v hlave sa s tebou rozprávajú. No všetci o nich nevedia. ,,Belle? Pod dole prosiiim, j-ja sa ti musím ospravedlniť," ,,Prečo Potter? Ha? Aby si mi ďalšiu vrazil? Nie ďakujem," ti stromy sa menia podľa toho ako chceš a ja som chcela aby bola navrchu guľa, v ktorej by som bola. Bum! A je to tak. ,,Čože? Potter? Nie, nie, nie Belle prosiiim. Prepáč j-ja som nevedel čo robím," ja som pokrútila hlavou sama pre seba. Spala som tam celú noc. Nepotrebovala som ich spovedanie.
🌺🌺🌺
Je asi ráno. V myslí som povedala stromu nech ma dá dole a odišla som do hradu. Vošla som do našej klubovne a namierila si to do izby ,,Počkaj," bol to Potter. Ležal na gauči. Ja som ho nevnímala a išla sa prezliecť. ,,Belle vypočuj si ma," a zablokoval mi dvere takže som nemohla prejsť. ,,No?" ,,Takže ja ani neviem prečo som ti dal facku. Možno preto, lebo si mi povedala, že mám odísť i keď som vedel, že to nechceš," ,,Ale prečo si mi vrazil?" ,,Netuším, ale jedno tuším," ,,Čo?" ,,Že ťa milujem," prišiel ku mne a jemne ma pobozkal na pery a postupne sa to vyvíjalo do vášne. Neviem prečo, ale opätovala som ich. Potom som sa na chvíľu odtiahla ,,Prepáč, vážne som nechcel ti dať tú facku," pozrel smutne dole ,,Milujem ťa," to som mu na to povedala. Radostne zdvihol hlavu a zase ma začal bozkávať. Zdvihol má na ruky a ja som si obmotala nohy okolo jeho pásu. Ešte sme sa tam bozkávali a potom sme sa odtiahli a objali. Tak sme tam stáli ešte veľmi dlho. Mala som chuť plakať, kričať, poznávať ho, zbiť ho a ešte veľa vecí, ale nie teraz. Teraz ho objímam. ,,Milujem ťa," šepol mi do ucha. ,,I ja teba," pre zmenu som mu to zašepkala ja. ,,Už im to povieme?" opýtal sa ma ,,Čo ako?" ,,No, že spolu chodíme," ,,Jaj. Keď chceš môžeme," a usmiala som sa na neho.