Po dva a pol roku

Stojím pred dverami a chystám sa zaklopať. Nejde to! Nemôžem! Niesom pripravená, ešte nie. No ako naschvál sa otvorili dvere a v nich stala mne známa postava.

,,Ahoj mami," a mierne som sa usmiala.

,,Belle!" A rýchlo má objala.

Pýtate sa prečo som váhala. Naposledy, keď som odchádzala do Ameriky som sa s nimi hnusne pohádala a povedala im, že sa už nikdy nevrátim.

Myslela som si, že už ma nebudú chcieť vidieť, no mamine privítanie má presvedčilo o opaku.

,,Chýbala si nám,"

,,I vy mne,"

,,Poď dnu, otec bude šťastný," vtiahla ma dnu a ukázala mi rukou, aby som počkala.

,,Draco! Poď sa pozrieť kto prišiel," jedna blonďavá hlava vykukla spoza rohu a tá istá hlava sa rozbehla ku mojej blonďavo- hnedej hlave. Hneď ma začal objímať. Ja som sa iba radostne zasmiala.

,,Chýbala si nám," a po tých slovách sa k nám pridala i mama.

,,Kde je Scorp?" a vybehla som na poschodie s nádejou, že tam bude.

,,Vieš, on si našiel vlastný byt s Rose a zajtra majú predsvadobnú oslavu,"

,,Oni sa budú brať?! Prečo mi nikto nič nepovedal?! Dokonca ani Scorp. A prečo ma do pekla nepozvali?!" sadla som si na schody a dala si hlavu do dlaní.

,,Budú tam i Potterovi?" opýtala som sa s nádejou, že keď tak sa aspoň ospravedlním Jamesovi. Mám pre vás tajomstvo. Nikdy som ho neprestala milovať. On bol prvý, ktorému som to povedala a i posledný.

Ako si hovoríte, tak áno dva a pol roka som nemala frajera.

,,Áno budú," skoro som zabudla otázku, ktorú som položila.

,,A môžem tam s vami? Či má tam vôbec nechcú?"

,,Zavolám Scorpovi,"

,,Dobre, ale nech príde i s Rose tu. Urobíme ostatným prekvapenie," usmiala som sa na rodičov a oni ma objali.

Mama im hneď išla zavolať a asi do pol hodiny už klopali na dvere.

,,Takže idem do izby a posaďte ich tak, aby nevideli schody. Mamy vieš čo máš potom urobiť," zašepkala som a potichu vyšla po schodoch.

,,Ahojte! O čom ste chceli hovoriť,"

,,Sadnite si máme pre vás taký trochu väčší dar," viem čo hovoria, počujem ich.

Mama otvorila dvere od mojej izby a potichu som za ňou zišla po schodoch.

,,Tu je," mama sa usmiala a Scorp s Rose sa otočili. Scorp sa hneď ku mne rozbehol a objal ma. No Rose na chvíľu prestala dýchať, či sa mi to iba zdá? No o chvíľu už bola pri mne.

,,Vieš ako veľmi si mi chýbala?!" a jej stisk bol ešte silnejší.

,,Dobre stačí ešte ju zabijete," zasmial sa otec a konečne ma pustili.

,,Pôjdeš na našu svadbu?"

,,S radosťou pôjdem na svadbu môjho brata a mojej najlepšej kamarátky. Mám jednu podmienku. To, že prídem bude pre všetkých prekvapenie, hlavne pre Jamesa. Chcem sa mu ospravedlniť," pri posledných slovách som sklopila hlavu.

Všetci sa na mňa divné pozreli.

,,Viete v ten deň čo som odchádzala som stretla Auroru a všetko mi povedala. No keď som chcela ísť za Jamesom tak ma už McGonagalová premiestnila. Stále, keď som tu bola som ho chcela nájsť a ospravedlniť sa mu, ale nikdy som ho nenašla,"

,,My ti pomôžeme," usmial sa Scorp a dohodli sme sa na pláne.

Ďalší deň:

Je ráno a ja vyberám šaty, ktoré si vezmem. Dvakrát hádajte, ktoré. Áno tie fialové od Jamesa. Obliekla som sa a zišla po schodoch.

,,Prečo je tá oslava od rána?" rodičia mikli plecami. Vyšli sme pred dom a nastúpili do auta. Súčasť plánu.

Zastali sme pred miestom, kde sa koná oslava. Rodičia vystúpili a ja som ostala tam sedieť. Prišla mi správa.

James i všetci ostatní sú už tu 😊.

Bola od Rose. Vystúpila som von. To už ma čakal Scorp.

,,Pripravená?"

,,Viac než pripravená," vošli sme dnu. Videla som ako Rose niečo hovorí Jamesovi a ukazuje hlavou na mňa. Keď sa na mňa pozrel, zaligotali sa mu oči a mal úsmev od ucha k uchu.

Rýchlo som sa k nemu rozbehla a objala.

,,Prepáč," povedala som cez slzu.

,,Za čo?"

,,Že som ťa nenechala mi to vysvetliť, milujem ťa," tie posledné som zašepkala.

,,I ja teba," a stisol ma viac. Na chvíľu sa odtiahol a pozrel mi do očí.

,,Kedy si zistila, že ona pobozkala mňa?"

,,V ten deň, keď som odchádzala z Rokfortu. Všetko mi povedala, a keď som chcela ísť za tebou, už ma premiestnila McGonagalová," objala som ho. Nikdy ho už nechcem pustiť.

,,Neopúšťaj má,"

,,Nikdy v živote, i keby si chcela," to som sa zasmiala. Utrela som si slzy a otočila na ostatných. Pozerali ako na Merlina, hlavne moji kamaráti z Rokfortu, a ani som sa nenazdala som bola s nimi v objatí.

,,Chýbala si nám, veľmi," povedali jednohlasne.

,,I vy mne," ukázala som rukou na Jamesa, Rose a Scorpa nech sa pridajú.

,,Takže naša Rokfort Banda je späť a už nikdy sa nerozdelí," od všetkých, i dospelých, sa ozval smiech. Tak som nás niekedy volala. Zvyšok oslavy? Ako si vyrástla, prečo si bola tak dlho preč,... a bla bla bla. No stále som sa držala u Jamesa.

Milujem ho.

Ahojte!
Páči sa vám táto časť. Dúfam, že to je veľmi romantické, lebo to je môj zámer u tejto časti. No už len epilóg, ktorý možno bude rozdelený na dve časti ešte neviem, a je koniec. Som rada za mojich stálych čitateľov, ale i tých čo čítajú o dva roky neskôr🤣. Ľúbim vás ste úžasný. Chcem sa vám poďakovať ešte za jednu takú peknú vec.

Už dlhšie sa tento príbeh drží v #1 v #hogwarts som rada. Ľúbim vás. No a teraz moja naj veta. Každopádne VOTE, prečítanie či koment poteší 😘.
Vaša Retardatur Ferret Egoistic.

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top