Hnev
,,Choď preč," šepol.
,,Čo?"
,,Choď preč! Musím to vstrebať," úplne som rozumela tak som sa obliekla do trička a teplákov, ktoré mi dala ešte Rose.
Odišla som z kúpeľne so zvýšenou hlavou. Ešte som sa za ním obzrela, ale on sa pozeral do okna.
Ja ho chápem, však, kto by chcel chodiť s dievčaťom čo mení všetko studené na oheň alebo teplé.
Rozplakala som sa. Išla som a stretla Rose.
,,Čo sa stalo?" ja som s plačom išla ďalej a všetko okolo ignorovala zrazu som do niekoho narazila. Pozrela som hore.
,,Ahoj Fred," povedala som úplne sklesnuto. Vtedy dobehla i Rose.
,,Nič," obišla som ich a odišla rýchlym krokom do izby.
Vošla som dnu. Zamkla som sa. Ľahla som si do postele a začala plakať ako nikdy. Nemôžem pomyslieť na to, že by sa so mnou bol schopný rozísť.
James:
Odišla a ja som začal rozmýšľať, čo jej na to neskôr poviem.
,,James Sirius Potter!!! Čo si tej chudobné spravil!!!" vtrhla dnu Rose s Fredom. Ja som sa pozrel do zeme.
,,Nebodaj si sa s ňou rozišiel!"
,,Nie, a vlastne čo sa jej stalo, že sa ma to pýtate?"
,,Čo sa stalo? Stretli sme ju na chodbe celú v slzách a keď sa jej Fred opýtal čo jej je povedala 'nič' a viac sa rozplakala,"
,,O nie ja... ja musím ísť za ňou, neviete kde je?"
,,Asi v izbe," a to som už bežal preč. Nie ja som nechcel, aby kvôli tomu plakala. Nemal som na ňu kričať, mal som si to nechať vysvetliť alebo niečo také. Ja len môžem dúfať, že mi odpustí.
Vyšiel som po jej schodoch a chcel vojsť dnu, ale som do nich vrazil nosom, asi ich má zamknuté.
,,Belle prosím otvor mi ja... už viem čo ti poviem," počul som jej tiché kroky a cítil som aj z nich, že je smutná. Potom som počul odomknutie zámku na dverách a následne otvorenie dverí.
Mala celé zmoknuté vlasy a make-up celý zničený. Oči mala celé červené. Hneď som ju objal. Nechcel som ju nikdy pustiť.
,,Prepáč, vážne prepáč nemal som na teba tak vyskočiť. Mal som byť milší a..."
,,James, James na chvíľu sa zastav. Bola to tvoja prvá reakcia. Ja ju chápem, dobre nemusel si ma z tej kúpeľne vyháňať, ale ja neplačem kvôli tomu. Vieš ja som si myslela, že by si bol schopný sa so mnou kvôli tomu..."
,,Nie, na takéto nemysli ja ťa milujem a nikdy neprestanem," objímal som ju tam a vtedy vyšiel po schodoch Fred.
,,Belle, ja ti... O tak ju asi nepotrebuješ,"
,,Čo? Čo nepotrebujem?"
,,Čokoládu,"
,,Jasné, že potrebujem, daj sem," a mu ju vytrhla z ruky. Iba sme sa zasmiali.
,,No a teraz si vyjasnýme pár vecí. Za prvé, keď sa bude niečo diať neboj sa mi to povedať. Už sa nebudem tak hnusne chovať. Za druhé, to s tým ohňom ťa naučíme ovládať, aby to nebolo také nebezpečné. A za tretie nikdy ťa neodpustím a to si zapamätaj,"
,,Naozaj?"
,,Že váhaš," a objal som ju.
,,Budeš spať tu?"
,,Áno, aby si sa ukľudnila,"
,,A ináč by si tu nespal?"
,,Nie ináč by sme spali u mňa," keď som odpovedal sa iba zasmiala.
,,Jasné," ľahli sme si do postele a za chvíľu zaspali.
Belle:
Je nedeľa ráno. Vstala som skôr než James. Vošla som do kúpeľne a pustila studenú vodu z umývadla.
Dala som do nej ruku. Voda sa zmenila na oheň ako minule. No teraz sa mi ju podarilo zachytiť v ruke. Mala som taký malý plamienok na ruke.
Dala som na neho druhú ruku a zmizol. Obliekla som sa, urobila cop... Proste ako každé ráno. Vyšla som von a tam už čakal James.
,,Môžme ísť?"
,,Áno,"
,,Dnes im to povieš, aspoň Rose," iba som prikývla.
Vošli sme do Veľkej Siene. Sadla som si k Rose a všetko jej povedala...
Ahojte!
Dúfam, že sa kapitolka páči. (Miši nedostaň infarkt prosím 🤣) Každopádne VOTE, prečítanie či koment poteší. A ešte chcem poďakovať za 100 prečítaní. Teším sa a dúfam, že bude ich aj viac.
Vaša Retardatur Ferret Egoistic.
Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top