Keď Nemesis vstúpila do klubu Lilith, bolo niečo tesne pred polnocou. No kým inokedy s tohto miesta razila sexuálna energia, tentoraz to bolo všetko preč. Žiadna študentka nesedela za recepciou, namiesto nej trónila na leštenom drevenom pulte ceduľka „Recepcia je zatvorená".

Nemesis chvíľku zmätene pozerala na tlmene osvetlenú chodbu a nervózne krútila strieborným prsteňom na svojej ruke. Bola hladná a dúfala, že sa tu dnes v noci v rýchlosti nakŕmi, aby potom mohla utiecť von do noci a hľadať toho upíra.

Otočila sa a chcela odísť, no jej uši zachytili akési dunenie. Zaujalo ju to, nakoľko si spomínala, že všetky dvere boli odhlučnené.

Rozhodla sa ten zvuk vystopovať. Kráčala za ním a napokon sa objavila vo veľkej sále, kde len pár dní predtým robili oslavu. Keď vstúpila dnu, takmer spadla z nôh. Podnik s tajomnými komnatami, kde sa donedávna konali rôzne pochybné párty, sa premenil na obyčajný nočný klub.

Ako to len stihli všetko zmeniť? A prečo vlastne?

„Nečakal som, že vás tu stretnem, slečna," začula známy hlas.

Zvrtla sa za ním a uvidela policajného vyšetrovateľa, ktorý ju len dnes poobede vypočúval. Teraz mal namiesto slušného obleku na sebe jednofarebné čierno tričko a nohavice, cez rameno mal prehodenú koženú bundu.

„Čo tu robíte?"

„Prišiel som vyšetriť toto miesto. No zdá sa, že ma niekto predbehol," povedal. „Zistil som, že je to tu obyčajný love hotel s pár diskotékami."

Nemesis preglgla. „Neklamala som vám, sľubujem."

„Verím vám," odvetil. „Pochybujem, že by ste boli schopná vymyslieť si niečo také." Krátko sa zasmial. „Mne by teda nato nestačila ani všetka moja fantázia."

„Čo budete teraz robiť?" opýtala sa.

„Nuž, zrejme to tu budem musieť navštíviť súkromne. Počkať, kým sa situácia upokojí a oni sa znova rozhodnú vyjsť zo svojej diery."

Nemesis prikývla.

„Tak teda, nenechajte sa mnou rušiť," povedal. „Iba si to tu obzriem a čochvíľa budem preč. Ak sa do hodiny nevrátim domov, moja žena vyletí z kože."

Usmiala sa na neho a pokračovala v blúdení davom. Nevedela, či sa jej podarí na tomto mieste nakŕmiť, ale Nathaniel zmizol a neodpovedal na jej telefonáty. Tak trocha ju to naštvalo. Bola odhodlaná, že ak sa jej ozve, pošle ho kadeľahšie.

A potom uvidela v dave Gregoryho. Robil zrejme fotografa, fotil partie ľudí, ktorí sa spoločne zabávali na parkete, alebo si práve pripíjali v boxoch. Ostala stáť namieste, svet vôkol nej zastal.

Akoby vycítil jej pohľad. Obrátil tvár priamo k nej. Nenávidela, že jej vnútro pri pohľade na neho zmäklo. Zvrtla sa.

„Počkaj!" zakričal na ňu.

Vďaka niekoľkým rýchlym krokom bol zrazu pri nej. Natiahol sa a schmatol ju za zápästie. Zastala a otočila svoju tvár k nemu. Zdalo sa mu to, alebo otrávene prevrátila očami? Takúto si ju teda nepamätal.

„Nechceš si na chvíľku sadnúť?" opýtal sa.

Chvíľku sa na neho pozerala svojimi modrými očami. Prikývla. Mala pekné oči. Boli svetlomodré, ale niekedy vyzerali takmer zelené. Neraz sa dohadovali o ich farbe. Pod tým svetlom vyzerali temnomodré, hlbšie, než nočný oceán.

„Ako sa máš?" opýtal sa jej, keď si sadli do boxu.

Nejasne si spomínal, že sa jej to pýtal, keď sa stretli naposledy, no zrazu nevedel, ako s ňou nadviazať rozhovor. A to kedysi spolu žili.

Prekrížila si nohy a potom sa nahla dopredu. Rukou podoprela svoju bradu a lakeť položila na zacapkané sklo stola.

„Ujde to," povedala stručne.

Nedokázal z nej spustiť oči.

Od momentu, kedy ju videl naposledy, ubehlo síce pár rokov, no ona bola natoľko zmenená, takmer ju prvý raz nespoznal. Nikdy by neveril, že sa človek dokáže až natoľko zmeniť. Jej dlhé vlasy boli odfarbené a teraz mali strieborno-bielu farbu. Na perách mala tmavohnedý rúž, hoci on si pamätal iba svetloružové balzamy poprevracané na skrinke v kúpeľni.

No najviac ho dostalo jej oblečenie. Olivia bývala vždy oblečená cudne a zbožňovala otrasné chlpaté svetre, ktoré vyzerali ako vypĺznutá mačka. Vlnu a vyšúchané rifle vymenila za obtiahnuté nohavice a korzet, ktorý jej nadvihol poprsie a opticky ho zväčšil. Nepamätal si, že by holdovala gotickej subkultúre.

Uvedomil si, že jej práve zíza do výstrihu, za čo by ho v minulosti asi zabila a tak pohľadom skočil vyššie, prebehol po zvláštnom náhrdelníku s obrovským kameňom červenej farby. Keď sa jeho oči stretli s tými jej, nezlostila sa.

Usmievala sa.

Druhou rukou poklepkala nechtami po stole a odvrátila pohľad.

Pozrel na jej dlhé nechty nalakované čiernou farbou a zazrel odlesk striebra.

„Ešte stále ho nosíš," povedal.

Vzalo mu to dych. Prsteň, ktorý ho kedysi donútila kúpiť, aby mal od nej aspoň jeden poriadny darček, stále sedel na jej prste. Navyše nebol zájdený, akoby sa oň pravidelne starala.

„Nosím," usmiala sa. „Mám ho rada."

Žalúdok sa mu zachvel. Čo sa to s ňou stalo? Povedala to, akoby nevedela, čo ten prsteň znamená.

Spomenul si na všetky tie jej najhoršie výstupy, kedy dupla nohou, kričala a tvár mala stiahnutú od hnevu. Pamätal si na tú nenávisť v jej očiach, keď sa dozvedela, že pracoval v klube Lilith. Pamätal sa, ako sa s ním rozišla, nahnevaná a zlomená. Ako odišla s Hirom len preto, aby mu ublížila. A teraz tu sedela sama, úplne zmenená.

Preglgol, v ústach mu vyschlo. Kým s ňou chodil, bolo to slušné cudné dievča, ktoré malo množstvo zábran, nedokázalo sa nikdy odviazať a naplno si užiť. Obmedzovala nielen jeho, ale i seba. Bol z toho nešťastný i za ňu.

Teraz tu pred ním sedela ženská, ktorá sa nebála užiť si život. Premýšľal nad tým, či sa zmenila úplne všade.

Olivia žmurkla a potom sa mu pozrela do očí. Jazykom si navlhčila svoje pery a hlavu naklonila nabok. Vlasy jej padli z pleca dole. V tom šialenom blikotajúcom svetle mal pocit, že jej oči preblysli rôznymi farbami.

„Viem, na čo myslíš," povedala. „No nie som tá, ktorá by na teba mala dozerať."

Odvrátil sa. Mala pravdu. To on sám by sa mal ovládať.

Žena, ktorá spávala po jeho boku teraz, mala ďaleko od Olivie, od Kayly, ale i od starej Olivie. Keď po dvoch rokoch vášeň z ich vzťahu vyprchala, dala mu Kayla nekompromisné zbohom. On sa namiesto toho rozhodol dať šancu jednej z jeho klientok. Neplánoval s ňou žiť, bolo to iba dočasné riešenie. Potreboval niekde bývať a ženu, ktorá by sa o neho postarala. Nepočítal to ako vzťah.

Olivia sa zasmiala. Strhol sa, keď sa jej smiech ozval až príliš blízko. Uvidel ju stáť vedľa neho. Vzala ho za dlaň a potiahla k sebe.

„Poď tancovať."

Gregory sa zmätene pobral za ňou na parket.

„Olivia," povedal prekvapene. „Ty predsa nevieš tancovať."

„A je to pre teba veľký problém?" opýtala sa a cúvla. „Vyzerá, že tu iba stačí vlniť sa do rytmu," ustúpila o krok vzad a zmizla v dave.

Skočil tam ihneď za ňou, nechcel ju spustiť z očí, pretože sa obával, že ak mu teraz zmizne, už ju nikdy v živote neuvidí.

Prešiel popri jednom z tancujúcich párov a naraz boli pri sebe úplne blízko.

„A mimochodom, volaj ma Nema."

„Zmenila si sa," skonštatoval.

Zmenila, o tom nepochybovala. K tomuto mužovi ju čosi ťahalo. Cítila, že jej staré ja s ním malo kedysi čosi spoločné. Bol nižší, než priemerný chlap, no aj napriek tomu neprekonateľne roztomilý. Čo však bolo najhlavnejšie, v jeho očiach videla túžbu, bytosť mu zavoňala smilstvom. Ak to zahrá správne, nakŕmi sa. Oči jej začali horieť a ona pritvorila viečka. Bez toho, aby mu to naznačila, to bral ako pozvanie. Pristúpil bližšie a ruky si položil na jej pás.

Šach-mat.

Bolo to ľahké. Jeho ruky samé vedeli, čo majú robiť. Po jej bokoch kĺzal kedysi mnohokrát. Jej útla štíhla postava sa nezmenila. Dokonca mal pocit, že možno troška schudla. Pod koženými nohavicami cítil jej vytŕčajúce kosti.

Zvrtla sa k nemu chrbtom a pritisla sa bližšie. Naraz si pripadal ako na výške, keď opitý vyvádzal kraviny. Stiahol ju tesnejšie k sebe, jej zadok narazil na svoj rozkrok. V tom momente si prial, aby na sebe nemal nohavice.

Nemesis pootvorila oči. V diaľke videla vyšetrovateľa, ktorý ju sledoval. Venoval jej jeden krátky pohľad a potom zmizol. Zhlboka sa nadýchla, aby zistila, či zacíti Gregoryho túžbu. Obrátila sa k nemu naspäť tvárou. Oči jej horeli, no on si to nevšimol. Práve vtedy totiž pritvoril oči a narazil ústami do jej pier.

Mala ho v hrsti. Nepotrebovala Nathaniela.

Nechtami ho zľahka škrabkala po krku a cítila, ako mu po pokožke vyskákali zimomriavky, hoci tam začínalo byť poriadne horúco.

Zavzdychal jej do úst a potom sa konečne odtiahol.

„Chceš ísť nahor?" opýtala sa.

Takmer mu padla sánka. Olivia nejako extra neobľubovala sex. Keď naň mala chuť, bolo to ako Vianoce. Koľkokrát sa ju snažil v minulosti presvedčiť, ale ona bola tvrdohlavá.

„Počula som, že to je dneska love hotel," pokračovala a potom sa zasmiala.

„Hej," prikývol. „Naša majiteľka sa náhle rozhodla, že zmení typ podnikania. Neviem, čo to do nej vošlo."

V skutočnosti ho to ani troška nezaujímalo. Momentálne chcel vedieť, čo to vošlo do Olivie.

Chytil ju za ruku a spoločne opustili veľkú sálu. Viedol ju k výťahom, ale ona sa vzoprela.

„Chcem ísť po schodoch," povedala.

„Ale je to na vyššom poschodí."

„To zvládnem."

Vzdychol a potom prešiel ku schodom. Jej tvrdohlavosť sa nezmenila. Keď sa ale objavili na piatom poschodí, bol to on, čo vyzeral takmer ako pes s vyplazeným jazykom. Nemal kartu, ale na číselnej zámke naťukal kód a dvere pípli.

„Máš tu vlastnú izbu?" zaujímala sa.

„Každý z hostov má vlastnú izbu."

„Och, ešte stále tu pracuješ," odvetila bez náznaku akýchkoľvek negatívnych emócií. „Takže po novom už spávaš so svojimi klientkami?"

Bolo to, akoby si náhle spomenula. Keď jej Hiro, ten chalan, ktorého dovtedy nepoznala, ukázal, kde Gregory pracuje. Zlomilo jej to srdce. Ona ho vždy čakala doma a študovala do školy ako vzorná žiačka a on medzitým brigádoval tak, že oblápal staršie ženy a mámil z nich peniaze.

Vtedy ju prosil na kolenách, aby sa s ním nerozchádzala. Povedal jej, že sex s klientkami majú zakázaný. Bola to totiž konečná zástavka tých žien. Len čo by sa s ním totiž vyspali, nebolo by viac z čoho ťahať peniaze.

„Časy sa zmenili," povedal priškrteným hlasom.

Rozchod s Kaylou ho položil na lopatky. Oliviu ľúbil a ranilo ho, keď ho opustila. Istým spôsobom ale chápal, že si zato mohol sám. Klamal jej o tom, kde pracoval, pretože vedel, že by s tým nesúhlasila.

Keď sa nato pozeral spätne, dalo sa to tak ľahko napraviť. Stačilo dať výpoveď a pracovať v nejakom obchodnom reťazci ako väčšina jeho rovesníkov. Namiesto toho zaryto trval na tejto práci.

Vzťah s Kaylou považoval iba za únik z reality, dúfal, že vďaka nej zabudne na Oliviu. A predsa ho zdrvilo, keď mu dala zbohom. Ľúbila ho, ale po pár rokoch jej city k nemu ochabli. Rozhodla sa hľadať ich inde. Nikto jej nepovedal, že časom vyhasne všetka vášeň v každom vzťahu. Neverila tomu.

„Hm," zamrmlala Olivia a prerušila tak niť jeho myšlienok. „Takže som spravila dobre, keď som sa s tebou rozišla."

Konečne si na všetko spomínala. Mala ho rada. Iste, bola troška divná, ale to je istým spôsobom každý človek. Bola príliš upnutá, neužívala si život a neustále sa obmedzovala. Dnes však tomu tak nebolo.

Keď ju počul, nečakane v ňom vzplanul hnev. Spôsobila mu toľko bolesti a teraz sa odvážila chrstnúť mu do tváre, že jej rozhodnutie bolo správne?

Mal chuť ju tam prehnúť, vyspať sa s ňou a odhodiť ju. Dostala by to, čo si zaslúžila.

Keď vo vzduchu okrem túžby zacítila niečo omnoho viac zničujúce, zdvihla hlavu. Gregory ju prebodával pohľadom a ona okrem chtivosti v jeho očiach uvidela hnev. Nenávisť. Oblizla si pery. Aj toto bolo niečo, čo ju k nemu pritiahlo.

Dokázala jeho pocity rozlúštiť tak ľahko, akoby jej ich zašepkal do uší.

Rozosmiala sa.

„Tak ty mi chceš ublížiť?"

Pristúpila k nemu, no on o krok cúvol, troška vystrašený. Zrejme si konečne všimol, že jej svietili oči.

„Čo sa ti stalo?" opýtal sa jej.

Schmatla ho za krk a prisala sa mu na pery. Zasyčal od bolesti, ťažko sa mu dýchalo. Nečakal, že by bola schopná uškrtiť ho. No mala v rukách zjavne omnoho viac sily.

Keď sa mu konečne prisala na pery, začala sa kŕmiť. Vyťahovala z neho jeho túžbu, jeho hnev. Jeho pocity boli silné, spôsobovali jej nesmierne potešenie. Povolila zovretie na jeho krku, pretože sa prestal brániť. Pochopil, že je to až príliš príjemné nato, aby sa bál.

Pritisla sa o neho celým svojim telom. Cítila, ako ju do stehna tlačila jeho erekcia. Rád by sa s ňou vyspal, rád by podviedol ženu, s ktorou teraz mal niečo, čo sám nedokázal ani len nazvať vzťahom. Bolo jej ho ľúto, no zároveň jej prišiel úbohý.

„Nie je to úžasné?" opýtala sa. „Teraz budeš čistý," vykĺzlo jej z úst.

Chvíľku na seba pozerali, obaja príliš šokovaný. Nechápala, čo to práve povedala. Jednoducho jej to iba vykĺzlo z úst. Mala pocit, že všetky tie jeho hriechy z neho vysáva a vďaka nej z neho bude ešte lepší človek, než predtým.

Úplne ho pustila a ustúpila. Padol vysilený na kolená.

„Mal by si si vážiť svoju terajšiu priateľku, Greg," povedala. „Minula predsa na teba už tak veľa peňazí."

Nazval ju oplzlým slovom, ale ona sa na tom iba zasmiala. Vysaje ho z neho von kedykoľvek. Teraz ju čakala dôležitejšia úloha. Striehnuť v celom tomto obrovskom meste a dúfať, že sa objaví ten upír.