Keď sa okolo štvrtej poobede roztvorili dvere na policajnom prezídiu, mračná novinárov zahrmeli a vzápätí sa blyslo niekoľko fotoaparátov. Hlava polície celého štátu práve schádzala po schodoch a snažila sa pretlačiť do chráneného vozidla, ktoré čakalo na krajnici.

Hoci oficiálna tlačová beseda sa mala začať asi o polhodinu v centre mesta, všetci novinári aj napriek tomu trčali tu a snažili sa z prezidenta vytiahnuť nejaké informácie ešte skôr, než ich uvidia všetci v priamom prenose.

Nemesis natiahla krk a snažila sa dovidieť dopredu.

„Dvaja ľudia mŕtvi, myslíte si, že hrozí ďalšie nebezpečenstvo?"

Mikrofóny boli dotieravejšie než hmyz, no odpovede sa nedočkali. Nemesis sa zvrtla. Nathaniel povedal, že bude účastníkom tlačovky. Nejako sa tam dostal, hoci prevažne bola určená len reportérom. No to nemenilo nič na tom, že i ona chcela vedieť, čo sa deje.

Ponáhľala sa po chodníku smerom do centra. Boli neďaleko, pešo jej to bude trvať kratšie, než kým sa policajný prezident konečne dostane k svojmu vozidlu a prepchá popoludňajšou zápchou.

Nathaniel sa zaujímal o bytosť, ktorá vraždila. Hneď na začiatku jej povedal, že si nemyslí, že zato všetko môže obyčajný človek. Bol presvedčený o tom, že za tým všetkým stojí upír. Nemesis mu to potvrdila. Videla ho v tú noc. Videla, ako sa jeho tesáky zaborili do krku, ako bolo všade veľa krvi.

Vtedy si ešte myslela, že i ona je upír. Jej výpadky pamäte sa ju snažili presvedčiť, že za tými všetkými vraždami je ona sama. No teraz vedela pravdu. Nepriťahovala ju krv. Dvíhal sa jej z nej žalúdok. Namiesto toho ju priťahovali... túžby ľudí. Aspoň to si myslela. Po experimente s Nathanielom to bolo jasné ako facka.

Preto ju lákali ľudia a nočné kluby. Ľudia boli predsa tak živí, mali svoje vlastné sny a túžby, išli si za svojimi cieľmi. V tom klube bola ich túžba hmatateľnejšia, než kdekoľvek inde. Ako i v jeho blízkosti.

Tentoraz sa jej žalúdok zachvel z úplne iného dôvodu. Donútila sa myslieť na niečo iné.

Sľúbila mu, že sa bude po nociach túlať vonku, aby sa jej podarilo na miesto činu dostať prvej a vypátrať vinníka. On jej zato sľúbil čerstvú dodávku túžby. A možno sa s ňou chcel iba vyspať. Nemesis to nevadilo. Bol priam božská. Chutil úžasne a vždy, keď ho videla, nemohla mu odolať.

Navyše, po tom, čo sa nakŕmila, cítila sa skvele. Akoby sa jej konečne vyprázdnila hlava a jej zmysly boli ostrejšie než kedykoľvek predtým. Mohla konečne rozumne uvažovať a nebola rozptyľovaná množstvom tepajúcich sŕdc navôkol.

„Ty si myslíš, že sa stane ďalšia vražda," povedala mu vtedy v aute.

„Samozrejme, že sa stane. Je jasné, že ten upír nemá žiadnu inú možnosť kŕmenia. Skôr či neskôr vyhladne a padne ďalšia obeť. Alebo dokonca zabíja iba pre zábavu."

Nemesis sa striasla. Pamätala si, ako sa cítila, keď vytrhla ten kôl a snažila sa ho zabiť. Možno to pre ňu bola tiež iba zábava.

„Podľa mňa sa bude držať teraz v úzadí."

„Prečo?"

„Povedala som ti. Videla som ho, napadla som ho. Ak má rozum, bude sa teraz skrývať."

„Preto sa nesmieš veľmi ukazovať, aby sa nevyľakal," rozprával jej ako profesionál. „Jednoducho sa budeš túlať mestom a keď zacítiš obrovské množstvo krvi, budeš tam bežať. Pokiaľ si si všimla, obe telá sa našli relatívne blízko pri sebe, takže si myslím, že žije niekde tu v okolí."

Nechápala, prečo by práve ona mala vyšetrovať všetky tie čudné vraždy, ktoré sa stali v meste. Nevedela, prečo Nathaniel oslovil práve ju. Netušila vlastne ani ako sa k nej dostal a ako si ju mohol v tom obrovskom dave všimnúť. Naozaj zato mohlo to náhodné stretnutie na falošnej upírskej párty?

To by bola príliš veľká náhoda, pomyslela si, keď otvorila dvere a prešmykla sa spolu s ďalšími novinármi do miestnosti, v ktorej sa mala konať tlačovka. Všetky kamery a fotoaparáty už boli pripravené na svojich stojanoch. Pri dverách stála bezpečnostná služba.

„Niečo nové?" spýtal sa jej Nathaniel, keď si sadla na voľné miesto vedľa neho, ktoré jej chytil.

„Nič také," pokrútila hlavou a potom nedočkavo pozrela k dverám.

Keď aj miestnosť, v ktorej sedeli, zašumela, vedela, že šou sa začína. Policajný prezident v uniforme sa usadil za vrch stola a po bokoch vedľa neho sedel ešte jeden z vyšetrovateľov. V rukách držal papierovú zložku a Nemesis nepochybovala o tom, že sú v nej dôležité informácie o mieste činu.

Len čo sa všetci usadili, v miestnosti zavládlo priam ohlušujúce ticho. Kamery zuneli a sem-tam sa blysol fotoaparát, no po pár snímkach ruch ustal.

„Nakoľko sa najmä vďaka médiám šíria rôzne dezinformácie, rozhodli sme sa zverejniť niekoľko dôležitých informácií, aby sme tak informovali ctenú verejnosť a zamedzili prípadnej panike. Potom, na konci, budete môcť klásť otázky."

Prezident sa pozrel na vedľa sediaceho vyšetrovateľa a ten otvoril obálku.

„Pred dvoma týždňami v noci približne po polnoci bola nájdená v uličke neďaleko centra mŕtva žena. Na základe dokladov totožnosti bola identifikovaná ako 24-ročná. Umrela na vykrvácanie v dôsledku poranenia na krku.

O niekoľko hodín neskôr bola nájdená rovnakým spôsobom usmrtená ďalšia mladá žena, v približne rovnakom veku, doklady sme nenašli, ale na základe zubných záznamov bolo zistené, že sa jedná o študentku neďalekej vysokej školy vo veku 22 rokov."

Nemesis premýšľala. Obe z nich boli dve mladé ženy. Zabíjal ten upír skutočne iba náhodne, pretože bol hladný, alebo bolo za tým čosi viac?

„V súvislosti s týmito dvoma prípadmi by polícia chcela upozorniť, že sa nejedná o sériového páchateľa."

Reportéri zašumeli.

„Je pravda, že prvou obeťou bola pouličná prostitútka?" vykríkol ktosi.

Fotoaparáty znova ožili.

„Máme informácie, že obeť si zarábala na živobytie práve týmto spôsobom, ale nepovažujeme to za dôležité pri pátraní po vrahovi."

„A je pravda, že i daná študentka vysokej školy si zarábala v luxusnom klube ako hosteska, kde takisto ponúkala sexuálne služby?"

„Je to obyčajný nočný klub, ktorý neposkytuje sexuálne služby."

„No jasné," precedil Nathaniel pomedzi zuby. „Keby uznali, že vedia o tom klube, priznali by, že vedia o ich ilegálnej činnosti."

„Myslia klub Lilith?" opýtala sa Nemesis.

„Samozrejme. Iný luxusný klub tu neexistuje. Už dva týždne im chýba jedno z dievčat. Niektoré z nich chodievajú s klientami poza chrbát majiteľky, aby zhrabli všetky prachy pre seba. To je čistá prostitúcia. A o rôznych swingers párty, ktoré tam organizujú, ani nehovoriac."

Nemesis jeho snahu o povýšeneckosť ignorovala. Sám predsa do toho klubu chodieval a teraz sa tváril ako svätec.

Na premietacom plátne za nimi sa objavili dve fotografie. Obe boli portrétmi mladých obetí. Nemesis nepoznala dievča s dlhými svetlými vlasmi, no keď jej oči zbehli k druhej fotke, čierne vlasy s modrými odleskami si pamätala.

Svet sa s ňou zakrútil.

„To je Anita," šepla vystrašene.

„Popierate teda, že by sa mohlo jednať o sériové vraždy?"

„Pri sériových vraždách musí medzi obeťami uplynúť určitá doba, v tomto prípade by sme mohli tieto dve vraždy považovať skôr za masové vraždy, než za sériové."

„Takže sa nemôže jednať o žiadneho čističa?"

Reportérmi to zašumelo.

„Nemyslíme si to."

„Obe obete by sme mohli klasifikovať ako prostitútky."

„Novodobý Jack Rozparovač."

„To je neslýchané!" vybuchol prezident policajného zboru. Vstal zo stoličky a dlaňami sa oprel o stôl. „Verím našim vyšetrovateľom a verím tomu, že by nikdy nedospeli k záveru, ktorý by mohol ohroziť ďalších občanov tohto mesta."

„Myslia si, že ďalšia vražda sa nestane," pošepla Nemesis.

Neverila tomu. Ako nemohli vedieť, že sa niečo také stane znova?

„Nejde o čističa," prehovoril Nathaniel. „Tie dve ženy mali iba jednoducho smolu a boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

„Je pravda," vyskočila Nemesis, „že hoci obete umreli na vykrvácanie, nikde sa nenašlo to množstvo krvi, ktoré stratili?"

Všetci v sále stíchli. Obrátili sa a pozerali na Nemesis, ktorá si zrazu uvedomila, že všetky páry očí sa upierajú na ňu. Nervózne si odkašľala a potom si sadla naspäť na stoličku. Všetky pohľady teraz preleteli dopredu, kde stál napätý predstaviteľ ochrannej zložky mesta, ktorá zlyhávala na plnej čiare.

„Tlačová konferencia sa skončila!"

Mnoho ľudí bolo rozhorčených z takého prudkého konca. Hoci niektorí sa zdvihli a začali baviť, bolo tam pár ľudí, ktorí ešte stále tvrdohlavo sedeli na stoličke a dožadovali sa ďalších odpovedí.

Nemesis sa obrátila k Nathanielovi, no zistila, že sa zdvihol a zamieril k dverám.

„Počkaj!" zavolala za ním.

Vyskočila, aby ho dohonila, no len čo urobila niekoľko krokov vpred, objavil sa pred ňou policajný vyšetrovateľ, ktorý rozprával o svojom prípade.

„Vaše meno, slečna," povedal.

„Prepáčte," odvetila. „Ale ponáhľam sa a..."

Vyrazila vpred, chcela popri ňom prebehnúť von, no natiahol ruku a schmatol ju za rameno. Pozrela na neho, premýšľajúc, či má skúsiť obalamutiť jeho myseľ, aby ju pustil von. No o pár krokov ďalej stál policajný prezident a sledoval ich, dvaja dôstojníci stojaci pri dverách už kráčali k nim. Plus, bolo tam ešte stále veľké množstvo ľudí.

„Rád vás odprevadím na policajnú stanicu, slečna."

Nemesis sledovala, ako ju chytil pevne za rameno a viedol vonku. Pohľad jej zaletel k dverám, ale Nathaniela tam už dávno nebolo. Naštvala sa, keď si uvedomila, že to zrejme predpokladal a preto zdrhol. Existoval dôvod, prečo si ho polícia nemohla spojiť s ňou? Bál sa, aby na neho neupriamili svoju pozornosť?

Boli to len dohady.

Kráčala spolu s tým vyšetrovateľom k jeho služobnému autu. Cenila si to, že ju tam viedol bez pút. Zrejme aj on si cenil to, že napokon nekládla žiadny odpor.

Posadil ju na miesto spolujazdca a potom za ňou zabuchol dvere. Chvíľku premýšľala nad tým, či neskúsi utiecť, no to by znamenalo, že je v niečom vinná a nechcela, aby jej šli po krku. Celé jej vyšetrovanie s Nathanielom by sa tým skomplikovalo.

„Kam ideme?" spýtala sa.

„Ideme priamo na policajnú stanicu, kde sa vás opýtam na niekoľko otázok," povedal. „Máte právo na právnika," dodal, len tak mimochodom.

„Nepotrebujem právnika," povedala mu, cítila sa trocha dotknuto. „Nie som z ničoho vinná."

„Dobre pre vás," odpovedal.

Odovzdane otočila hlavu a sledovala meniacu sa scenériu za oknom. Keď napokon zastali pred policajnou stanicou, vyšla z auta sama a nasledovala ho. Na ich oddelení vládol chaos. Telefóny po odvysielanej tlačovke vyzváňali ako divé.

Prechádzali pomedzi jednotlivé stoly vyšetrovateľov, kde trónili tucty zložiek a papierov, popri obrovskej tabuli, kde videla fotky dvoch obetí toho upíra. Ale kdesi vzadu zazrela aj ďalšie prípady, zrejme tiež nejaké vraždy, ktoré našťastie nemali svoju vlastnú sériu.

„Je tu trocha rušno, ale môžeme ísť trebárs sem," povedal a otvoril dvere do jednej z miestností.

Zrejme to bola miestnosť, ktorá sa používala na výsluch. Kým sa tam usádzali, Nemesis si všimla lesklé zrkadlo na stene a kameru v rohu. Takže bolo jasné, že nielen bude na videu, ale ju zrejme bude niekto pozorovať cez jednostranné okno.

Vzdychla a potom sa usadila na stoličke.

Vyšetrovateľ sa na ňu pozeral. Bol to muž, ktorý mal určite po tridsiatke, no bol stále mladší, než čakala. Zvyčajne vedúcim vyšetrovaní boli policajti, ktorí mali bližšie do dôchodku, než naspäť do akadémie.

„Môžem vidieť vaše doklady, slečna?" opýtal sa.

Nemesis otvorila svoju malú koženú kabelku a vytiahla peňaženku. Chvíľku sa dívala na svoj občiansky preukaz s menom Nemesis. Ten chalan, ktorého stretla v klube Lilith, ju volal Olivia. Zrazu bola presvedčená o tom, že mala falošný preukaz. Podala ho policajtovi a znova sa pohodlne oprela na stoličke.

Sledovala, ako si zapísal jej meno a osobné údaje a potom jej ho vrátil.

„Tak mi povedzte, slečna," prehovoril napokon, „ako ste vedeli, že obete prišli o obrovské množstvo krvi, ktoré sa nikde nenašlo."

„Takže je to pravda?" skúsila sa tváriť prekvapene.

„Nehrajte mi tu divadlo, slečna," povedal. „Veľmi dobre vieme, že takúto informáciu sme nikde nezverejnili."

„Ja... som to iba tipovala," povedala.

Vyšetrovateľ nadvihol obočie a potom sa zamračil. Nemal modré oči ako ona alebo Nathaniel, boli sivo-zelené, pekné.

„To druhé dievča, je moja známa," povedala napokon. „Anita." Ak to zahrá správne, dostane sa odtiaľto. „Myslím si, že ju zabil upír."

„Nie som blázon, slečna."

„Nie, vy ma nechápete," prerušila ho, pôsobiac netrpezlivo. „S Anitou som sa stretla v klube Lilith. Pár nocí dozadu. Konala sa tam nejaká upírska párty."

„Upírska párty," zopakoval.

Zjavne o niečom takom nepočul.

„Stretlo sa tam množstvo ľudí a niektorí z nich sa hrajú na upírov," snažila sa stručne vysvetliť. „Sú to blázni, čo sa režú a navzájom pijú svoju krv. A kopec... ďalších vecí," dodala napokon.

„A čo ste na takej párty robili vy?" opýtal sa.

Do tváre jej vystúpila červeň.

„Bola som sa tam pozrieť. Nováčikovia sa nemusia zapojiť, môžu sa iba pozerať. Videla som tam Anitu. Riešila tam s dvomi mužmi."

„Viete mi o nich čokoľvek povedať?"

„Neviem. Bolo tam stlmené svetlo a príliš veľa ľudí. Nejako obzvlášť som si ich nevšímala."

„Čokoľvek, čo nám pomôže, sa cení."

„No," snažila sa premýšľať. „Jeden z nich ju poznal. Zrejme dlhšie. Utekala za ním hneď po tom, čo sme tam prišli. Bozkávali sa. Potom, keď sa to celé začalo, bola celý čas s ním."

„Mala s ním styk?"

Nemesis prikývla.

„Sedela na ňom. A počas toho tam bol ešte jeden chlap. Ten tam bol s nimi. Mal s ňou orálny sex."

Vyšetrovateľ prevrátil očami a pokračoval v spisovaní jej výpovede, Nemesis odvrátila pohľad a pozrela na kameru v rohu, na ktorej svietilo drobné červené svetielko. Iba spomenutie si na to všetko, čo tam videla, jej rozprúdilo krv v žilách. Nathaniel zdrhol po tlačovke a nenakŕmil ju.

Nepochybovala o tom, že ju sex vzrušoval ako človeka, no bolo tam aj niečo iné. Jej hlad po ľudských túžbach. Bola niečo ako sukubus? Hoci tí, o ktorých čítala, mali často podobu príšery a sedávali obetiam na hrudi, no tak si iba v stredoveku vysvetľovali spánkovú paralýzu.

Spomenula si na toho chalana, Gregoryho. On ju poznal počas jej života predtým. Nepochybovala o tom, že v jej živote nastal jeden okamih, kedy sa od základov zmenila. Nathaniel vedel, kým bola teraz a Greg vedel, kým bola predtým. Ak sa chce všetko dozvedieť, bude ich musieť oboch vyhľadať.

Bude musieť ísť do klubu Lilith.

„Ako vyzerali tí muži?"

„Hm, nespomínam si presne," povedala.

Snažila sa rozpamätať na nejaký detail, no nevedela.

„Obaja boli normálnej výšky, svalnatý, zrejme športujú," premýšľala nahlas. „Počkajte, ten jej bol zrejme o čosi vyšší, pretože keď sa bozkávali, musela sa stavať na špičky." Zdvihla sa a potom sa natiahla nahor. Bola vysoká zhruba rovnako ako Anita. Natiahla ruku a ukázala jeho výšku: „Asi tak."

„Čo ešte?"

„Ten druhý bol asi nejaký cudzí. Tie upírske veci ho moc nezaujímali, Anita bola zbláznená aj do upírstva. Ten druhý tam prišiel asi iba na sex. A možno tam bol tiež prvý raz. Bol zo všetkého až primoc... nadšený. Prekvapený. Viac si už naozaj nepamätám."

Nepovedala im absolútne nič o tom, ako vyzerali, no ten vyšetrovateľ si spisoval jej výpoveď a poklepkával perom po papieri.

„Veľmi ste nám pomohli."

„Naozaj?"

„Klub Lilith si vedie záznamy o svojich klientoch. Berú ich doklady totožnosti. Určite sa nám podarí získať zoznam hostí, ktorí tam v tú noc boli. Kedy bol ten večierok?"

„Minulý týždeň. V piatok."

„Výborne."

„Môžem už ísť?"

„Áno," usmial sa na ňu.

Nemesis mu opätovala úsmev. Bol zlatý, keď sa usmieval. Tvár mu vtedy omladla a jeho črty nepôsobili tak neprístupne. Zdalo sa, že i oči vyzerali byť láskavejšie.

Nemesis pokrútila hlavou a vyšla z miestnosti. Začínala byť hladná a potrebovala sa nakŕmiť. Nezáležalo na tom, že sa znova objaví v klube Lilith. Bolo to jediné miesto, kde sa cítila doma.