✦ 8. kapitola - Zvuk bieleho piana ✦ (Časť 1.)

Pracovné dni sa v S&S Entertainment začínali skoro ráno. Budík v telefóne Starry zapípal presne o pol šiestej. Prvá hodina sa začínala o polhodinu neskôr. Starry tak mala dosť času na prípravu. Vstala a potom sa prezliekla z pyžama do nohavíc a trička. So-Eun ležala v posteli a nehýbala sa. Starry si nebola istá, či So-Eun naozaj spí, ale predpokladala, že to skôr iba predstiera. Počas noci ju počula prehadzovať sa v posteli a nepravidelne dýchať.

Včera ju neodhadla. Myslela si, že sa magicky zotavila, no teraz už všetkému rozumela. So-Eun si po nočnom výstupe uvedomila, že viac tieto veci nemôže robiť, inak sa ich Starry dozvie a povie o nich o Treyovi. Preto sa včera objavila na ich stretnutí akoby mala všetko plne pod kontrolou a nikdy jej nič nebolo. Za iných okolností by sa s ňou Starry skúsila porozprávať, no So-Eun sa voči nej stále chovala nepriateľsky a chladne. Tak iba bez slova odišla do kúpeľne, aby sa mohla aspoň trocha nalíčiť.

Starry si vzdychla a premerala sa v zrkadle visiacom nad umývadlom. Práve si naniesla na tvár tenkú vrstvu mejkapu, no s výsledkom nebola spokojná. Teraz jej bledá pleť bez červených fľakov pripomínala mŕtvolu. Pochopila, že by si mala nejakou farbou natrieť aj líčka, ale taký druh kozmetiky so sebou nemala.

Vzdala to a naniesla si na oči špirálu. Očné tiene, ktoré odniekadiaľ vyhrabala, boli už staré a popraskané, takže boli nepoužiteľné. Mala pocit, že kdesi na internete videla ako sa dajú opraviť, ale nemala na niečo také vôbec čas. Vedela, že len čo ju znova zazrie Marco, uštedrí jej ďalšiu poriadnu lekciu o tom, že vôbec nevyzerá ako dáma, ale bolo jej to jedno.

Dnes zase celú noc nespala a prebudila sa ďaleko pred zvonením budíka. Žalúdok jej zvieralo a bolo jasné, že v rámci raňajok do neho nič nedostane. Vedela, že to nie je zdravé. Chcela to nejako vydržať a namiesto toho si dá poludňajšiu pauzu na slušný obed. Možno to nebude steak, ale v stravovacom zariadení v budove, kam ju predtým zobral Brennan, robili aj lacné obedové menu. Priniesla si so sebou to množstvo peňazí, čo vlastnila, no ani len netušila, kedy príde jej prvá výplata. Asi by bolo rozumné zatiaľ nerozhadzovať veľa peňazí. Odmietla si kúpiť lodičky, o ktorých hovoril ich koordinátor Marco. Byť v takých topánkach po celý deň by ju zabilo.

Zazvonila jej pripomienka v telefóne. Pozrela poslednýkrát na svoj odraz a potom si cez plece prehodila tašku. Vybehla z bytu a prebehla chodbou k výťahom. Všetky štúdiá a triedy sa nachádzali v hlavnej budove agentúry, rovnako aj všetky kancelárie. Karta ju poslušne vpustila dnu a keď prebiehala popri recepcii, pridali sa k nej ďalšie dievčatá, ktoré sa práve ponáhľali na svoje hodiny.

Starry neustále kontrolovala číslo miestnosti v elektronickom kalendári. Teraz bola na všetko sama. So-Eun mala zrejme úplne inú vyučovaciu hodinu. Alebo možno ani len žiadne školenia nepotrebovala. Bola predsa veteránka, ako jej stihla medzičasom chrstnúť do tváre, keď sa jej Starry opýtala, či dnes pôjdu na hodinu spolu. Na tréningy chodili iba zelenáči. Preto mala Starry počas celého doobedia nabúchanú jednu hodinu za druhou.

Kým niektoré jej pripomínali klasické vyučovanie na strednej, či vysokej škole, natrafila aj na predmety, ktoré nečakala. Cudzí jazyk a hodiny spoločenskej etikety neboli ničím nezvyčajným. Desili ju však poobedňajšie hodiny spevu, či tanca. Vlasy jej vstávali dupkom, keď si predstavila, že bude musieť spievať pred ostatnými študentmi. Nedokázala to pred Marcom a hoci ju za to nevyhrešil, mala pocit, že to bolo len kvôli Treyovi a So-Eun, ktorí po celý čas sedeli neďaleko nej.

A tancovať? Starry bola totálne drevo a všetci sa jej vždy len smiali. Diskotékam sa vyhýbala. Počas maturitnej slávnosti na strednej škole urobila jedno povinné kolečko a potom vytrvalo sedela za stolom a odmietala tancovať, až kým sa všetci navôkol neopili dostatočne na to, aby si nepamätali jej drevené výpady.

Stlačila kľučku na dverách a vošla do triedy. Bola to stredne veľká obdĺžniková miestnosť predelená matným sklom, ktoré prepúšťalo dostatok svetla, no zabraňovalo zvedavým pohľadom. Bola plná jednoduchých drevených lavíc so stoličkami s kovovými nohami. Vpredu stála na kolieskach biela tabuľa na fixky a vedľa v rohu stál stojan s obrovskými papiermi. Zo stropu takisto visel projektor. Zdalo sa, že ten bol povinnou výbavou takmer všade.

Väčšina miest už bola obsadená, hodina čoskoro začínala. Starry rýchlo vyhľadala najbližšiu voľnú lavicu a zložila si na ňu veci. Nemala veľa času, len čo z tašky vytiahla nový zošit s perom, dovnútra vstúpila prísne vyzerajúca žena.

„Dobré ráno, dámy," pozdravila všetky nahlas.

Väčšina dievčat rovnako hlasne odzdravila. Starry si až vtedy uvedomila, že sa v triede nenachádzal ani jeden jediný chlapec. Bolo ťažké sústrediť sa na prednášané učivo, keď jej myseľ zamestnávali všetky zázraky dejúce sa v tejto agentúre.

Ani jeden chalan. Agentúra predsa musela trénovať aj spevákov, nielen speváčky. Na kastingu ich videla niekoľko. Kam sa teda podeli? Bolo možné, že ich rozdelili do tried podľa pohlavia?

Premýšľala nad tým po celý čas, čo sa pred tabuľou striedal jeden vyučujúci za druhým. Dokonca aj keď skončila so svojimi doobedňajšími hodinami a kráčala do reštaurácie, kam ju predtým zobral Brennan, nezazrela po ceste ani jedného jediného muža.

Ostatné dievčatá za jej chrbtom veselo džavotali, ale ona ich nevnímala. Prešla dopredu k zamestnancom a vybrala si jeden z obedov. Nemala čas čakať, kým ju osloví čašníčka a vedela, že za ňou kráča dav rovnako hladných dievčat. Sadla si za jeden z voľných stolov a rozhliadla sa po reštaurácii. Všade sedeli samé ženy. Rozoznala niekoľkých mužských vyučujúcich, s ktorými sa dnes po prvý raz stretla, no tí sedeli za samostatným stolom ďaleko od ostatných.

Servírka jej priniesla obed. Starry si ho vzala a znova očami preskúmala návštevníkov.

„Máš tu voľné?" opýtala sa jej trojica dievčat.

Starry prikývla bez toho, aby čo i len zdvihla hlavu a potom ukradomky sledovala partiu, ktorá si sadala vedľa nej. Boli to také isté dievčatá ako ona. Ibaže pôsobili sebavedomejšie, zdali sa jej omnoho krajšie. Výrazný mejkap, upravené vlasy. Hoci mali na sebe obyčajné oblečenie a nič výstredné, nebolo pochýb o tom, že zvolili strih, ktorý zvýrazňoval ich postavy. Ona vyzerala v širokom tričku a visiacich nohaviciach ako strašiak.

Nabrala si na vidličku prvé sústo a dúfala, že sa jej nikto neopýta žiadnu otázku.

„Si tu nová?" začala konverzáciu jedna z nich.

Nuž, zázraky sa dnes zrejme nekonajú. Starry sa jej horko-ťažko pozrela do očí. Dala si do úst prvé sústo a pomaly žuvala, aby tak získala čas predtým, než odpovie. „Hej, nastúpila som v podstate len pred nedávnom," zdôverila sa im. V podstate včera. To však nemuseli vedieť.

„To aj my," prikyvovali jej tie ostatné. „Vybrali nás na tohtoročnom kastingu."

„To je super," zamrmlala Starry a zavŕtala pohľad do taniera. „Počula som, že vyberú tak maximálne päť percent z uchádzačov."

„Je to tak. Dokonca posledné roky vyberajú čoraz menej a menej dievčat. Kolujú fámy o tom, že chcú vytvoriť ďalšiu skupinu ako 4E, no zatiaľ žiadnu novú kapelu neohlásili. Všetci dúfajú, že zvolia práve ich."

Starry preglgla. Spomenula si na So-Eun a jej hádku s Treyom. Nabrala si ďalšie sústo, aby nemusela pokračovať v rozhovore. Keď sa aj naďalej venovala svojmu obedu, pozornosť dievčat sa presunula na ostatných návštevníkov reštaurácie.

„Je to pravda," počula žasnúť ďalšiu z nich. „Okrem učiteľov tu nie je ani jediný chlap."

„Povedala som ti to. V pravidlách máme, že sa nesmieme stretávať s mužmi. No oni nehodlajú nič riskovať. Všetkým naplánovali hodiny a prestávky tak, aby sme sa s nimi nemohli stretnúť. Ani len na chodbe. Nikde."

Starry nastražila uši. Takže ich skutočne rozdelili podľa pohlaví, ako si myslela.

„To sa tak veľmi boja lásky na prvý pohľad?" zachichotala sa jedna z nich. „Ktovie, či tu niekedy zazriem chalanov z Bad Boyz. Teraz sme v podstate kolegovia. Musíme sa tu s nimi raz stretnúť. Možno budeme spolu aj vystupovať."

„Snívaj ďalej. Pochybujem, že by chodievali na obedy práve sem. V okolí sú omnoho lepšie reštaurácie," zrušilo ju jedno z dievčat.

„Navyše, sme tu pár dní. Potrvá roky, kým budeme môcť debutovať ako speváčky," pridala sa druhá.

„Roky?" vykĺzlo Starry.

Dievčatá na ňu pozreli a stíchli. Hľadela na ne s plnou vidličkou, jedlo z nej cupkalo v pravidelných intervaloch naspäť do taniera.

„Jasné, že roky," povedalo jej dievča, ktoré omnoho lepšie vedelo, ako to tu chodí. „Musíš si odsedieť všetky tie ich hodiny a kurzy. Až potom sa rozhodnú, či ti dovolia postúpiť a pridajú ťa do nejakého projektu. Ak budeš mať šťastie, môžeš debutovať ako speváčka alebo členka kapely. Pridelia ti vlastného manažéra a si v podstate za vodou. Ak nie, musíš potiahnuť ďalší rok. Niektoré z dievčat na sebe pracujú dlhé roky, kým sa im podarí debutovať."

Starry preglgla. Brennan povedal, že album vydajú do dvanástich mesiacov, možno i skôr. A mala aj vlastného manažéra a poznala i názov svojej skupiny. Tieto dievčatá napriek tomu rozprávali o rokoch tréningu a kurzov. Ani jedna z nich nevedela, pod akým menom a s kým bude vystupovať.

„Starry?"

Strhla sa, keď začula mužský hlas. Obrátila sa a zazrela Treya.

„Volal som ti. Nedvíhala si," povedal jej vyčítavo.

„Prepáč, mala som vypnuté zvonenie kvôli vyučovaniu. Zabudla som si ho cez obed zapnúť," usmiala sa na neho, ale kútiky jej ochabli. Hoci sa nedívala na dievčatá, vedela, že ju sledujú.

„Potrebuješ ešte trocha času na obed?" opýtal sa jej Trey. „Môžem tu počkať s tebou a potom ťa vezmem na hodinu spevu."

„Už ma prešla chuť," Starry položila vidličku naspäť do poloplného taniera.

Dievčatá sediace s ňou za jedným stolom ju teraz prebodávali pohľadmi. Rovnako tak i kopec iných žien, čo sa nachádzali v jedálni. Mali predsa zakázané stretávať sa s mužmi a ona tu bola s Treyom. Nikto nič nenamietal, dokonca aj zamestnanci sedeli pokojne za stolom. To mohlo znamenať iba jednu vec, všetci pochopili, že Trey je jej manažér. Jediné dievča s manažérom uprostred jedálne plnej nováčikov. Zdvihla sa zo stoličky.

„Podľa rozvrhu mám mať hodinu spevu až o druhej," odvetila.

„To je tá s ostatnými. Poplietol som to. Poobede budeš mávať súkromné hodiny. Teraz nepôjdeš na konverzáciu, ale k učiteľovi spevu. Bude sa ti venovať individuálne. Pozvánku som ti už poslal, len sa ti musí aktualizovať kalendár."

Mala radšej mlčať. Keď zasúvala stoličku, jej pohľad zaletel naspäť k trom dievčatám, s ktorými mohla byť kamarátka. Teraz z nich boli razom nepriateľky.

„Prečo?" opýtala sa potichu Treya, keď boli od dievčat v dostatočnej vzdialenosti.

„Si súčasťou kapely, Starry. Nemôžeš chodiť na všeobecné hodiny, potrebuješ zabrať viac, než všetci ostatní, aby si bola pred prvým singlom pripravená."

Preglgla: „Kde je tá hodina?"

„Na vyšších poschodiach, kde sú súkromné kancelárie," povedal jej.

Privolal výťah a chcel čosi dodať, no jeho telefón zazvonil. Starry nastúpila do výťahu a čakala, že ju bude nasledovať. On však stlačil číslo poschodia a potom vystúpil skôr, kým sa dvere na výťahu zatvorili.

Začala pomaly stúpať, hoci mala pocit, že padá kamsi do pekla. Nervózne čakala, kým sa objaví na spomínanom poschodí. Myslela si, že sa bude cítiť lepšie, keď bude bez Treya, no mýlila sa. Mala sa objaviť pred cudzím človekom a mala pred ním spievať. Po tej udalosti nikdy pred nikým nespievala. Vedela, že to nezvládne. Ktovie, ako dlho im potrvá, kým si uvedomia, že je takisto bábikou, ktorá nespieva. Jej kariéra speváčky tak skončí skôr, než začne.

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top