„Bude z teba speváčka," pokračoval. „No tak spievaj!"

„N-nemôžem spievať," zakoktala Starry. „Nič nemám pripravené."

To bola iba výhovorka. Veľmi dobre vedela, že nevie pred cudzími ľuďmi spievať. Naposledy sa iba nechala strhnúť tou smutnou piesňou, to bolo celé.

„Ani na kastingu si nemala. Poďme. Spievaj!"

Má mu povedať, že nevie spievať pred davom? To by si asi mala rovno zbaliť kufre.

Marco sa zamračil. Podišiel bližšie a obzeral si ju, akoby mu nápad o spievaní vyfučal z hlavy. „Toto nebude dobré," prešiel okolo nej a potom jej jednou rukou zatlačil plecia, druhou jej tískal na lopatky. „Vystrieť chrbát! S tým hrbením budeš musieť okamžite niečo urobiť! Nielen, že to vyzerá príšerne, ešte s tým môžeš mať aj problémy. Ak ti to nepôjde, mám kdesi u seba tie popruhy, ktoré ti pomôžu držať chrbát rovno."

Starry na to nepovedala nič.

„Čo tvoje oblečenie? Takto chodievaš oblečená bežne?"

„Hej," odpovedala.

Začínala byť podráždená. Takže dokonca budú rýpať aj do toho, v čom chodí oblečená?

„Tenisky ti zakazujem. Budeš ich nosiť iba na tanečné tréningy. Okrem nich budeš nosiť podpätky, jasné? Nemusia byť vysoké, ale donútia ťa inak prenášať váhu na nohách a zároveň sa nebudeš toľko hrbiť. Takže zajtra ťa chcem vidieť v podpätkoch, inak sem ani nemusíš chodiť."

Starry zovrela pery, do tváre sa jej nahrnula červeň. Cítila sa trápne a chcela sa prepadnúť pod zem. V podpätkoch nestála niekoľko rokov, zakaždým nosila tenisky, alebo sa jej podarilo pod šaty ukryť balerínky.

„Len čo novinári prídu na to, že sa čosi chystá, môžete si byť isté, že začnú ňuchať ako prašivé psy. Takže by bolo fajn, keby ste si hneď na verejnosti o sebe urobili mienku ako o elegantných dámach. Takže vyžadujem vždy decentný odev a líčenie."

Líčenie. Starry zavzdychala. Vždy dala radšej prednosť spánku, než predvádzaniu sa pred zrkadlom.

„Starry, ako si na tom so spoločenskou etiketou a používaním spisovných slov?"

„Nič moc, prečo?"

„Tak ju láskavo pekne začni študovať. Je to príliš dopredu, ale v budúcnosti sa budete musieť zúčastniť mnoho večierkov, kde sa mihne kopec dôležitých osobností. Keď už si kúpiš tie podpätky, tak si cestou v kníhkupectve kúp aj nejaký kurz. A potom sa usaď vo firemnom byte, internet tam máš, a odporúčam ti pozrieť si niektoré piesne z našej agentúry, záznamy z odovzdávania cien a podobne. Dobre?"

„Hej, hej."

„Spisovne sa hovorí áno."

„Áno, pane."

„To pane nemusíš. Nie sme v nejakom historickom filme."

„Áno," opravila sa.

Stála tu päť minút a už si pripadala ako klaun.

„Bože, čo si to len ten Philip myslel," zašomral si Marco sám pre seba. „Dievča, nevieš vôbec nič!"

So-Eun ledva zadržiavala smiech. Starry sa na ňu pozrela, vo svojom vnútri tlmila tlejúci hnev. Nikdy v živote jej nikto nepovedal, ako má chodiť a ako má rozprávať. Bola skrátka sama sebou a teraz zistila, že je to zlé?

„So-Eun, môžeš ísť. Starry si tu ešte nechám. Je úplne nová a nemala žiadne tréningy ako ostatní, čo tu niekoľko rokov pobudli ešte predtým, ako debutovali."

So-Eun sa ihneď zdvihla a spolu s Treyom vyšli von. Starry sa vydesila, keď si uvedomila, že bude s Marcom osamote. Ten však vonkoncom nebol v rozpakoch a namiesto toho prepol ďalší záber na svojej prezentácii. Starry si sadla na stoličku a prečítala obrovský nápis „Etický kódex S&S Entertainment".

„Zmluvu máš už podpísanú, ale potrebujeme, aby si podpísala ešte jednu vec. Je to náš etický kódex a ten musíš dodržiavať. Je to hlavne pre tvoje dobro. A dobro našej spoločnosti, samozrejme. Môžeš si to prečítať, ale bude rýchlejšie, keď sa o tom pozhovárame."

„Dobre," odvetila. Ak ju agentúra nútila niečo podpísať, bolo jasné, že to neveští nič dobré.

„Prvý a zároveň najdôležitejší bod. Predpokladám, že sa ti Philip o ňom už zmienil. Tento sme totiž zakotvili aj do oficiálnej zmluvy. Žiadne ľúbostné vzťahy."

„Počula som už o tom."

„Máš priateľa, Starry?"

„Nie."

„To ti tak verím. A teraz pravdu."

„Mala som," ohradila sa. „Rozišli sme sa kvôli tej zmluve."

„To skutočne?" nadvihol obočie. Bolo jasné, že jej neveril.

„Áno," zadívala sa mu do očí.

„Tak to si potom macher. Väčšina dievčat to nedá tak rýchlo, zvyčajne ich frajerov ochranka chodí odháňať spred vchodu agentúry."

„Nebolo to ani ľahké, ani príjemné," odsekla mu.

„Viem si predstaviť," asi po prvý raz sa na ňu usmial. „Videl som, že nie si výstredná, ale skôr nenápadná. Tichá a slušná. Počul som, že si iná, ako ostatné baby. Philip povedal, že ťa vzal na tréning skupiny Bad Boyz. Nezačala si hyperventilovať, ani vrieskať. Dokonca si mu namrzene povedala, vraj ak rátal s tým, že začneš po nich slintať, tak to sa veľmi mýlil. Máš u mňa malé bezvýznamné plus."

Starry radšej zaťala zuby, aby nevystrúhala nejakú grimasu.

„Taká povaha sa v tejto brandži moc nenosí, ale verím Philipovi. Skúsime to. V prvých mesiacoch ťa bude čakať veľmi intenzívny tréning, takže nebudeš mať veľa voľného času nazvyš. Čím som chcel povedať, že aj keby si si našla nejakého frajera, nemala by si čas sa mu venovať a randiť s ním."

Pokrčila plecami.

„No čo sa týka chlapov, kým budeš v našej spoločnosti, nemôžeš o druhom pohlaví hovoriť, rozumela si?"

„Prečo?"

„V tomto biznise majú uši aj steny. Nemôžeme si dovoliť, aby sa na povrch dostala nejaká klebeta o tom, že s niekým chodíš. Na začiatku tvojej kariéry neexistuje dlhší klinec do rakvy, než je toto. Jedno slovko o tom, že niekoho máš a fanúšikovia sa ti otočia chrbtom zo dňa na deň. Dokonca môžeš so sebou stiahnuť aj ostatné dievčatá. Mysli na to. Ak sa nejakí budú okolo teba krútiť, pošli ich dočerta!"

„Neviem, či mám náladu na lásku po tom, čo som sa práve rozišla," poznamenala Starry kyslo.

Správal sa, akoby sem prišla loviť chlapov a nie spievať. Liezlo jej to na nervy.

„Máš tu mobil?" spýtal sa.

„Hej," povedala a ukázala mu ho.

Jediným šikovným trhnutím jej ho vzal z rúk a schoval vo svojom vrecku.

„Vráťte mi ho!" skríkla.

„Nie," povedal. „Žiaden súkromný mobil, žiadne sociálne siete. Ak si budeš potrebovať zavolať, povieš to Treyovi. Dostaneš firemný telefón len s číslami, ktoré budeš potrebovať. Trey ti ho bude pravidelne kontrolovať. Žiadne SMS-ky, či chat. Ak budeš chcieť mať oficiálny profil ako hviezda a publikovať tam fotky, opýtaš sa Treya. Musí ti to odsúhlasiť. Vždy!"

„Nerobím si selfie," zamrmlala.

„Tak to si fakt asi prvé dievča," dodal, no potom zazrel jej prsty. Schmatol jej ruku a vyvrátil do svetla. „Obhrýzaš si nechty?"

Nepozrela sa mu do očí.

„Fajn. Odteraz žiadne obhrýzanie. Zavolám niekoho, aby sem prišiel a urobil ti manikúru. Neopováž sa ju potom zničiť. Ak ti odpadne necht pri tréningu, odpustím ti. Ale inak sa svojich prstov ani len nedotkneš. A takisto ani vlasov, či mejkapu, ak ti ho niekto urobí, dobre? Platíme vlastné kozmetičky a kaderníčky, nechceš, aby peniaze z tvojho platu boli minuté nadarmo."

„V zmluve mám napísané, že môj plat bude tisícpäťsto."

„Bude, ale je to v hrubom, to si tam mala napísané. A ako si aj čítala, odpočíta sa ti z toho nájom bytu a všetky náklady, ktoré sú spojené s tvojim tréningom. Stravu si budeš manažovať sama. A keď sme už pri tom, žiaden fastfood, pizza a ostatné nezdravé hlúposti."

Čím viac toho bolo, tým viac bola znechutená.

„Myslím, že nateraz stačí. Pozri si tie papiere a podpíš to."

Starry si vzdychla. Sklonila hlavu nad ďalší husto popísaný list papiera a dala sa do čítania. Neónové svetlo nad jej hlavou mizerne bzučalo a ona si pošúchala oči. Nikto nepovedal nič o týchto hlúpych pravidlách. V podstate jej najviac vadil iba mobilný telefón. Sociálne siete veľmi nepoužívala a chápala, že sa snažili zabrániť tomu, aby sa nezdravo stravovali. No cítila by sa omnoho lepšie, keby o týchto veciach vedela dopredu. Alebo keby sa s ňou o tom normálne porozprávali, než to považovali za hotovú vec.

„Hotovo," povedala napokon, keď papier dočítala a podpísala.

„Super, môžeš zatiaľ ísť. Trey bude mať tvoj rozvrh."

Starry vyšla von na chodbu a na rohu zazrela Treya. Stál k nej chrbtom a opieral sa bokom o automat na kávu.

„Potrebujem ešte čas," prehovorila So-Eun.

Stála za automatom a Starry na ňu nevidela.

„Viem, že agentúra je netrpezlivá, ale jednoducho to nejde. Prečo im dovolíš, aby takto na mňa cez teba tlačili? Prečo si súhlasil s tým, že sa ku mne môže ešte niekto nasťahovať?" zamrmlala So-Eun.

Trey jej neodpovedal.

„Neuvedomuješ si, čo to znamená pre nás?" pošepla So-Eun. „Ako sa budeme stretávať, ak tu bude bývať ešte niekto iný?" dožadovala sa odpovede.

Trey si vzdychol. Nepochopila by, aj keby sa jej to snažil vysvetliť. Niekedy bývala až príliš tvrdohlavá. Spočiatku sa bál, že by jej tým mohol ublížiť. Teraz však vedel, že pokiaľ So-Eun nedonúti vyjsť von z tejto zadebnenej nory, nikdy sa nezmení. Bola tu zalezená, odkedy sa vrátila z pohrebu.

Trey to veľmi dobre vedel, ale ona to nevidela. Alebo pred tým možno naschvál zatvárala oči. To nevedel povedať.

„Naše stretnutia kúsok obmedzíme a budeme sa stretávať, kým budeš mať voľný byt," prehovoril napokon. „Je dosť možné, že budeš tak veľmi zaneprázdnená, až na mňa nebudeš mať čas."

„Marco už dávno začal."

„Samozrejme. Pracoval na tom dva roky."

„Dva roky? Vytvoril koncept novej skupiny hneď po tej nehode? Bez toho, aby sa ma ktokoľvek na niečo opýtal? Vieš, že moja skupina..."

„Pozri sa, So-Eun," prerušil ju Trey a potom sa nadýchol.

Ťažko sa mu s ňou o tom rozprávalo. So-Eun bola na akúkoľvek tému týkajúcu sa Four Elements háklivá. Obaja vedeli, že je medzi nimi iný vzťah, než len ten čisto pracovný. Museli si dávať pozor, aby nedali priestor emóciám, ktoré by mohli spôsobiť pohromu.

„Tak rozhodli moji manažéri. Takže to buď prijmeš, alebo s tebou agentúra rozviaže zmluvu."

Možno keby sa toto všetko odohralo predtým, So-Eun by bola schopná so zdvihnutou hlavou odkráčať. Teraz si až príliš bolestivo uvedomovala, že bez S&S je nadobro stratená. Ak ju vyhodia, kam sa podeje?

Verila tomu, že by sa jej podarilo zohnať si nejakú prácu spojenú so šoubiznisom, no na to už viac nemala žalúdok. A kto by ju vzal kdesi do normálnej práce, keď od svojich sedemnástich iba spievala a tancovala?

Jediné pracovné skúsenosti, čo mala, boli ešte z čias strednej školy, keď na skrátený úväzok robila v obchode. Nemala dokončenú ani vysokú školu. Všetok svoj čas trávila nahrávaním albumov a prípravou na vystúpenia.

„Hlavne to hneď nevzdávaj."

Nemala na výber. Nervozita jej stiahla žalúdok, keď si na to pomyslela. Vyše dva roky bola zatvorená medzi stenami toho bytu a teraz musela vyjsť von. Nebola si istá, či to zvládne.

Trey sa otočil a zamával Starry. Vôbec mu nenapadlo, že by ich mohla počuť. A So-Eun opäť toho povedala viac, ako mala. Starry sa však rozhodla, že sa ich na to nebude pýtať. Tí dvaja mali pred ňou toľko tajomstiev. Vedela, že jej nikdy nebudú dôverovať. Ani ona sama nemala voči So-Eun a Treyovi silnú dôveru. Mohli si zato sami.