„Vyšla si vôbec za tie dva roky niekam von?"

Odpoveďou mu bolo iba mlčanie.

„So-Eun," skúsil to ten muž tentoraz s chlácholivým tónom. „Rozprával som sa s projektovým manažérom a riaditeľom. Sú to dva roky, čo si iba zatvorená v tomto byte. Senzácia už dávno vyšumela do stratena a začínaš byť pre našu spoločnosť stratová. Navyše, sama zaberáš celý byt."

„Vyhadzujete ma odtiaľto?" spýtala sa priamo. „Vedela som, že to príde. Som predsa už nepotrebný tovar, ktorý nie je možné predať. Pekná bábika, čo nespieva."

„Nehovor tak, So-Eun. Nechceme ťa vyhodiť."

„Nechcete, alebo si to nemôžete dovoliť? Asi by si vaša spoločnosť neurobila dobré meno, keby ste ma teraz jednoducho odkopli, však? Môžem odísť sama. Mám ešte nejaké peniaze, vrátim sa do Kórey za rodičmi."

„Vrátiš? Máš americké občianstvo. Tvoj domov bol vždy tu, kde si sa narodila. Nebola si tam celý svoj život. Nedokážeš ani len vyjsť z bytu, ako chceš odísť sama do takej krajiny? A čo rodičia?"

„Čo teda chcete urobiť?" opýtala sa.

„Nie je to jasné? Je čas na comeback. Projektový manažér začal už dávno. Dostaneš spolubývajúce, ktoré budú súčasťou tvojej novej skupiny."

„Čože? To nemôžete!"

„Ale môžeme. Sú to nové dievčatá, budú potrebovať niekoho, kto im vysvetlí, ako to v tomto biznise chodí. A nikto iný nemá viac skúseností, než ty."

„Nechcem spolubývajúce," namietla ihneď. „Nechcem novú kapelu!"

„Už viac nie si v pozícií, aby si mohla vyjednávať," vysvetľoval jej pokojným hlasom. „A máš stále podpísanú zmluvu."

„Vieš, že nemôžem spievať!"

„Mohla by si to aspoň opäť skúsiť. Už sú to dva roky. Je to dlhá doba," povedal. No jeho tón nebol arogantný, ani rozkazovačný, skôr prosebný.

Starry sa rozhodla, že je vhodný čas na to, aby vstúpila na scénu. Hlasno treskla do kľučky, hoci dvere boli stále otvorené a potom zahrkotala kufrom. Strčila do dverí a tie sa s rachotom zabuchli. Hlasy v kuchyni konečne stíchli. Bola obrátená chrbtom, keď začula dva páry nôh vbehnúť do chodby.

Otočila sa tvárou v tvár dvom ľuďom, ktorých si pamätala z výťahu. Bolo to dievča z Four Elements a muž, čo s ňou bol – asi jej manažér. Nerozumela tomu. Znamenalo to, že jej spolubývajúca bude bývalá hviezda?

„Som Starry," povedala do ticha. „Poslali ma na izbu 1003," dodala na vysvetlenie.

„Starry?" zopakovala ona. „To je tvoje umelecké meno?"

„Nie," vzdychla si. „To je moje skutočné meno. Starry Fioresová."

„Oh, takže to si ty," mužova tvár sa rozjasnila. Pribehol bližšie a podal jej ruku: „Trey Jacobs, tvoj nový manažér."

„Teší ma," odvetila automaticky. Potom sa obrátila k dievčaťu. To jej ruku nepodalo.

„So-Eun," predstavila sa jej v krátkosti čiernovláska s ázijskými črtami.

„Nevedel som, že ste už skončili," pokračoval Trey.

„Brennan sa vám pokúšal dovolať."

„Môžeš ma volať Trey," zasmial sa. „Nie som zase až taký starý."

Skúsila mu opätovať úsmev, no nepodarilo sa jej to. Tvár jej stuhla. Z celého tohto zoznamovania mala zmiešané pocity.

„Poď teda ďalej. Tu budeš bývať. So-Eun bude spolu s tebou," povedal. „Ukážem ti byt."

Nasledovala ho. No na byte nebolo toho veľa čo ukazovať. Okrem malej štvorcovej chodby mal iba úzku kuchyňu, kúpeľňu spojenú s toaletou a jednu väčšiu izbu, kde by možno bolo viac miesta, keby tam neboli vtrepané tri postele a obrovská vstavaná skriňa. To znamenalo, že okrem So-Eun tu bude bývať ešte i niekto tretí. Mali však terasu, čo ju potešilo. Výhľad z desiateho poschodia musel stáť za to.

„Tretie dievča príde neskôr," vysvetľoval. „Bývate spolu, pretože budete súčasťou jednej skupiny. Zajtra sa ohľadom práce dozvieš omnoho viac. Dnes vám dávame ešte trocha priestoru, aby si sa mohla vybaliť a udomácniť. Dostala si už svoju zamestnaneckú kartu?"

Starry zavrtela hlavou.

„Nevadí. Zajtra snáď dostaneš aj služobný mobil. Zatiaľ ti dám moju vizitku. Ak by si čokoľvek potrebovala, alebo sa chceš niečo opýtať, zavolaj. Ak by som nejakú dobu nedvíhal, daj tomu polhodinku a určite sa ozvem."

„V poriadku," odvetila Starry.

Videl na nej, že má toho dosť. A to poriadne ani len nezačali. Odkiaľ ju len ten Brennan vytiahol?

„Musím už ísť. Zvládnete to tu bezo mňa?" opýtal sa Trey.

Starry prikývla.

„Výborne," prešiel do chodby, kde si začal obúvať svoje kožené topánky.

Starry stála pri ňom v chodbe, So-Eun sa zvrtla a zmizla v kuchyni, kde bola i predtým.

„Starry," pošepkal Trey. „Viem, že si tu nová, ale potrebujem od teba jednu láskavosť."

Zdvihla k nemu hlavu.

„Dávaj pozor na So-Eun. A ak by sa čokoľvek stalo, zavolaj mi."

Nerozumela, čo tým myslel, no on sa neunúval to vysvetliť. Dvere na byte sa zabuchli a dievčatá osameli. Starry sa pozrela na prázdnu chodbu a pokrčila plecami.

Vošla do kuchyne a sledovala So-Eun. Tá však nejavila žiadne známky toho, že by si ju ďalej všímala. Sedela nepohnuto v kuchyni, podopierala si bradu a hľadela von oknom. Rovné dlhé vlasy jej zahaľovali tvár a Starry tak nedokázala odhadnúť, či ju skutočne ignoruje, alebo po očku sleduje. Mala nádherné vlasy. Nech Starry so svojimi vlasmi robila čokoľvek, nikdy neboli také rovné. Stačilo trocha vlhka a ihneď sa jej skrútili. A podnebie New Yorku nebolo k jej vlasom vôbec milosrdné.

Starry si odkašľala. Patrilo by sa poriadne zoznámiť, prehodiť pár slov na prelomenie ľadu. No čím dlhšie sa na to dievča dívala, tým viac jej dochádzali slová.

„S-Seung-Woo," vyprskla napokon Starry.

„Čo prosím?" So-Eun sa k nej konečne otočila.

„Seung-Woo z Bad Boyz," dodala Starry. „Nie ste rodina?"

„Nie," Eun sa zatvárila znechutene. „Seung-Woo je polovičný Američan. Myslíš si, že sme rodina len preto, že máme obaja kórejské meno?"

„Hmm, asi máš pravdu," zahundrala Starry.

Vycúvala z kuchyne a prešla do izby. Zhlboka vydýchla. Tak toto bola hotová katastrofa. Iba tým podporila nepekné stereotypy. Ak sa sem prisťahuje tretie dievča, asi nezáväzné debaty prenechá v jej réžii.

Potrebovala z hlavy vypudiť tento čerstvý trapas a tak sa rozhodla niečím zamestnať. Vybrala si jednu z dvoch voľných postelí. Rozopla kufor a pomaly z neho povyťahovala všetky svoje veci. Vstavaná skriňa tvoriaca celú jednu stenu bola dosť veľká pre všetky tri. Otvorila jedny z dvier a navešala na prázdne háčiky pár kusov oblečenia. Z priehradky vybrala knihu a potom ju položila na miniatúrny nočný stolík vedľa postele. Nakoľko však mala málo vecí, so svojou úlohou bola hotová veľmi rýchlo.

Myslela si, že So-Eun ako bývalá hviezda bude omnoho spoločenskejšia, no tá po celý čas trčala v kuchyni, nechcela vôbec vojsť do izby. Starry nemala odvahu na to, aby išla za ňou a prihovorila sa jej. Aspoň po tom, čo jej dnes povedala. Namiesto toho teda otvorila balkónové dvere a vyšla von.

Bolo chladno, no keď slnko vykuklo spod oblakov, rýchlo zohrievalo vzduch. Starry sa chytila zábradlia a privrela viečka. Po celý deň sa cítila, akoby nemohla poriadne dýchať. Čerstvý vánok jej bral z pliec ťažobu a rozvieval ju po okolí spolu s jej strapatými vlasmi. Iste, možno bola naivná, keď si všetko predstavovala až príliš rozprávkovo. No mala by tomu dať aspoň deň-dva. Iba dnes sem prišla. A až zajtra sa poriadne dozvie, ako budú jej dni odteraz vyzerať.

V žalúdku jej zaškvŕkalo, veď bol už takmer obed. Rozhodla sa preto, že skúsi sama zájsť do reštaurácie, kde ju Brennan naposledy pozval na obed. Odvážila sa preto nazrieť do kuchyne.

„So-Eun," oslovila ju. „Idem sa niekam najesť. Chceš ísť so mnou?"

So-Eun zavrtela hlavou bez odpovede. Ani len na ňu nepozrela.

Starry teda radšej rýchlo zmizla z bytu. Zabudla na výťah, utekala dole po schodoch, líca jej horeli. Takto si svoju spolubývajúcu nepredstavovala. Skutočne to niekedy bola spievajúca hviezda? Čo navyše myslela tým, keď sa hádala s ich manažérom a povedala, že nevie spievať?

Ani v reštaurácii sa nemohla spamätať. V hlave jej vírilo množstvo otázok, takmer si ani len nevšimla čašníčku, keď prišla zobrať jej objednávku. Vybrala si rýchlo lacnejšie obedové menu a vybrala z vrecka mobil.

Trvalo len minútku, kým sa jej podarilo nájsť články a videá o So-Eun, hoci vtedy vystupovala pod umeleckým menom.

„A teraz predávam slovo našej kolegyni, ktorá je už na mieste. Dobrý deň, Lindsey!"

Starry rýchlo zapojila slúchadlá do mobilu a sledovala reportáž, ktorú ktosi nahral na internet. Poznala ju, no nikdy ju nevidela celú.

„Dobrý deň, Ted, ďakujem za slovo!" reportérka v tmavých šatách s falošným perlovým náhrdelníkom držala pred tvárou mohutný mikrofón a spustila. „Momentálne sa nachádzame pred bránami Národného cintorína, kde sa dnes uskutoční spoločný pohreb troch členiek skupiny Four Elements.

Do začiatku obradu zostáva už iba necelá hodina. Môžeme vidieť, že vôkol sa zhromažďuje mnoho verných fanúšikov, ktorí sa prišli poslednýkrát rozlúčiť so svojimi obľúbenými idolmi. Ochranka momentálne nepúšťa do Domu smútku žiadnych ľudí, okrem blízkych rodinných príslušníkov a zamestnancov S&S agentúry, ktorí prišli vyjadriť svoju sústrasť pozostalým. Okrem nich sa s nimi prišli rozlúčiť aj mnohé ďalšie celebrity a kolegovia. Môžem spomenúť napríklad rookie chlapčenskú skupinu Bad Boyz.

Je známe, že Arisu už prepustili z nemocnice a na jej Twitter účte sme sa dočítali, že sa dnes zúčastní rozlúčkového obradu. Ja len pripomeniem, že nehoda sa odohrala..."

Starry nervózne pretočila video. Čašníčka jej medzitým doniesla polievku a ona si ju pritiahla bližšie, no nejedla. Namiesto toho uprene sledovala obrazovku.

Kamera teraz už nesnímala reportérku, teraz sa sústredila na čierne auto, ktoré zastalo pred bránou cintorína. Navôkol postávalo more ľudí v čiernom.

Starry už spoznala Treya, ktorý vystúpil z auta a potom otvoril dvere na mieste spolujazdca. Ochrankári ho obkolesili a na moment svojimi širokými chrbtami zatienili výhľad. Potom zazrela So-Eun, oblečenú takisto v čiernych smútočných šatách. Zdalo sa, že na tvári mala modrinu, rovnako tak videla i škrabance a odreniny na rukách, ktoré hýrili mnohými farbami. Blesky cvakajúcich fotoaparátov s dotieravými novinármi kazili záber kamere, obraz sa zatriasol, kým sa kameraman snažil dostať bližšie.

Vošli však do Domu smútku a reportérov nechali stáť pred dverami. Počula ich hundranie z videa, ale vôbec jej ich nebolo ľúto.

Video opäť skočilo na ďalší záber a Starry vpredu uvidela tri rovnaké úzke truhly zo svetlého lakovaného dreva. Veká na nich boli prikryté, ozdobené obrovskými kyticami. Pred nimi kráčali traja ľudia, ktorí niesli tri fotky dievčat v čiernom ráme, za nimi nosiči truhiel. Všetky ich naložili do áut, ktoré odfrčali z cintorína. Reportérka informovala, že telá dievčat budú spopolnené a následne pochované.

Našla kopec článkov a príspevkov, no už to viac nedokázala pozerať. Vypla svoj telefón a namiesto toho začala jesť. No myšlienky jej neustále odbiehali k záberom z pohrebu. V duchu si nadávala, nemala to pozerať. Zbytočne jej to iba pripomenulo mamin pohreb, vďaka čomu vedela, že dnes bude mať mizernú náladu...

Keď sa vrátila na izbu, So-Eun stále sedela na svojom mieste v kuchyni. Tvár mala obrátenú k oknu, dlhé rovné vlasy jej padali za chrbát, čierne oči ani nežmurkali. Vyzerala skutočne ako bábika.