Starry sa usadila spolu s Adamom za jeden z voľných stolov a objednala si čokoládu. Vedela, že ak by si dala kávu, do rána by už viac nezažmúrila oka. A musela sa poriadne vyspať, zajtra sa mala hlásiť v agentúre na recepcii. Keď si na to spomenula, zvieralo jej žalúdok.

„Dúfam, že ti nevadí, keď som vybral toto miesto," prehovoril Adam. „Nevedel som, kam by sme mohli ísť, aby sme mali trocha súkromia, no a toto je celkom blízko internátov."

„Hej, je to od teba milé," odpovedala ticho.

Pozrel sa na ňu. Vrátila sa z domu a potom mu volala, aby sa stretli. Bolo to nezvyčajné. Inokedy to bol on, kto jej volal ako prvý, pretože sa jej nemohol dočkať. A ona mu zrazu povedala, že sa chce s ním stretnúť a teraz tu sedela a bola zjavne pod tlakom. Prsty mala obhryzené až do krvi a v tvári bola bledá. Čo sa stalo počas tých pár dní, čo neboli spolu?

„Existuje dôvod, prečo by som mal byť nervózny, že sme sa stretli hneď dnes?" zasmial sa Adam.

„Musím sa s tebou porozprávať," prehovorila opatrne. „Týka sa to tej veci, čo sme minule spolu rozoberali."

„O tom hľadačovi talentov?" vytušil.

„Hej."

„Ach tak," kúsok sa upokojil. „A ako to vlastne celé dopadlo?"

„No, ešte som sa s ním raz stretla. Ukázal mi agentúru a vysvetlil, ako to tam chodí. Napokon som sa rozhodla, že chcem do toho ísť," prehovorila a stále udržiavala ten tichý tón.

Musel sa nad tým pousmiať. Bála sa, že ju za to vyhreší, alebo čo? „Ale to je fajn, nie? Možno ťa konečne budem počuť spievať."

Zahryzla si do pery a potom sa na neho pozrela. Nevedela, ako začať, no musela to urobiť. Musí to vybaviť čo najskôr, toto nie je záležitosť, ktorá môže počkať niekoľko dní. Dostala jasný termín, dokedy sa musí rozhodnúť. A zajtra musí odísť. Už sa to viac nedalo odkladať.

„Je tu ale jeden háčik," začala. „Dostala som už kópiu zmluvy s agentúrou a celú som si ju prečítala. Vieš, bola tam jedna podmienka."

„Aká?" zneistel.

„Že preruším akékoľvek ľúbostné vzťahy a kým budem pre nich pracovať, nebudem môcť s nikým chodiť."

Díval sa na ňu, pomaly mu dochádzal význam jej slov. Všetko sa tým pre neho zmenilo. Nečakal, že by nastala situácia, kedy by si musela vybrať medzi ním a snom. Bol presvedčený o tom, že Starry by si definitívne vybrala svoj sen. Vždy dala prednosť čomukoľvek pred ním. Bola taká sebecká.

Nevedel, čo mal robiť. Pravdou bolo, že s ňou chcel ostať. Mal ju rád, bola iná než ostatné baby, s ktorými doteraz chodil. Mal na nej rád to, že sa vyhýbala dráme, nesprávala sa ako pojašená, keď uvidela akési topánky vo výpredaji, nezakazovala mu flákať sa s kamošmi, skrátka všetko.

No čoraz častejšie si uvedomoval, že táto jej inakosť bola zároveň aj obrovskou nevýhodou. Sem-tam spomenul, ako s ním flirtovalo nejaké dievča a Starry nemykla ani brvou. Myslel si, že vôbec nežiarli, ale ona mu vysvetlila, že áno, len sa snaží akceptovať to, že je príťažlivý aj pre ostatné dievčatá. Neveril jej z toho ani slovo.

Bolo to celé zvláštne. Na jednej strane chcel ženu, ktorá by bola iná než tie typické, no prišiel na to, že vie vychádzať iba s plačlivými hysterkami, ktorých emócie skákali ako na trampolíne.

Mal ju rád a zároveň ju neznášal.

„Ani sa nemôžeš s nikým stretávať?"

„Rozprávala som sa s tým hľadačom talentov. Povedal, že sa musím rozísť, ale to ešte nemusí znamenať koniec vzťahu. Proste sa dáme znova dohromady neskôr, keď to budem mať dovolené, keď bude väčšia časť kariéry za mnou a ja sa budem môcť usadiť."

Pokrútil hlavou. Celé to vôbec nedávalo zmysel. Budú rozídení, nebudú sa vôbec stretávať, ale zároveň nebudú ani slobodní? A čo malo znamenať, že keď to bude mať dovolené? Budú ju mať pod kontrolou ako malé dieťa?

„Ako si to vlastne predstavuješ, Starry?"

Niekedy ho až príliš rozčuľovala a on si bol istý, že to už dlho nevydrží znášať. Žmolila v rukách papierovú vreckovku a odmietala sa na neho pozrieť. Neznášal, keď bola takáto.

„Takže budeme akože rozídení, aby si mohla pracovať, no ako dlho? Rok, dva? Tri a viac?"

Pootvorila pery. Brennan povedal približne päť rokov, no ona vedela, že ak mu to teraz povie, ničomu nepomôže. Zavrela radšej ústa.

„Chceš ma tu nechať samého bez priateľky, ale neslobodného niekoľko rokov, kým ty budeš naháňať svoje vlastné sny?"

„Myslela som, že chceš, aby som sa stala speváčkou," pípla.

„Chcem, ale nie vtedy, ak to bude znamenať náš rozchod."

„Nemám inú možnosť. Toto sú ich podmienky. Buď na to pristúpim, alebo ma neprijmú. Je to najväčšia šanca, akú som kedy v živote dostala."

Díval sa na odhodlanie v jej očiach. „Ty si sa už rozhodla," skonštatoval neveriacky. To ho rozzúrilo asi zo všetkého najviac.

„Áno, rozhodla som sa," odpovedala. „Chcem podpísať tú zmluvu."

Akoby mu vylepila facku. Jeho Starry sa s ním chce rozísť? A navyše takým tónom? Nevedela si poriadne ani vypýtať lístok na vlak, nieto ešte urobiť takéto obrovské rozhodnutie.

„Pozri sa, rada sa k tebe potom vrátim," dodala rýchlo, keď videla, že stratil reč. „Ale pochopím, ak nevydržíš čakať a niekoho si nájdeš."

„Takže ti vlastne na nás ani nezáleží?"

Zavrtela hlavou: „Prečo to chápeš takto? Iba som povedala, že ťa nezabijem, ak si niekoho medzitým nájdeš. Najradšej budem, ak ma budeš čakať, no pochopím, ak to už viac nebudeš chcieť."

„Možno by to fungovalo, keby sme mali normálny vzťah, Starry. Ale toto nie je normálne chodenie," odvetil, keď sa z toho všetkého spamätal. „Veď sa pomaly ani len nebozkávame. Ako to bude vyzerať potom, keď sa po niekoľkých rokoch za mnou vrátiš? Čo bude nasledovať? Dáš mi jednu pusu a potom odídeš znova pracovať na ďalšie dva roky? Budeš lietať po celom svete na koncerty a ja ťa budem mať čakať doma so založenými rukami?"

Sklopila pohľad.

Predstavoval si to tak troška inak. Že to on sa raz rozíde s ňou a ona padne na kolená a bude ho prosiť, aby ostal. Neostal by a Starry by panikárila, hnevala sa. No začínal to chápať. To by urobila bežná žena a Starry takou nebola.

Bolo to zvláštne. Vedel, aká bola slabá a zraniteľná a napriek tomu tu teraz bola v plnej sile a dokázala čeliť vlastným rozhodnutiam. Veciam, pred ktorými utekala väčšina ľudí. Ako môže byť človek slabý a zároveň tak silný?

„Pozeraj sa mi do očí, keď sa s tebou rozprávam," povedal tichým hlasom.

Vycítila z jeho hlasu nebezpečný podtón ­– predzvesť blížiacej sa búrky. Zdvihla hlavu a konečne sa mu pozrela do očí. Odvážne a odhodlane.

„Doriti, Starry. Nemám pocit ani len že spolu chodíme, ako mám roky čakať na niečo, čo už aj tak stojí za nič? Snažil som sa byť trpezlivý a za odmenu sa dozviem, že mi dávaš kopačky? Úžasné."

„Štve ťa, že by som možno bola úspešnejšia, než ty," povedala potichu, aby ich nikto z kaviarne nemohol začuť. „Sme si predsa rovnocenní."

„Choď do pekla, Starry. Keby sme boli rovnocenní, boli by sme už v úplne inej fáze vzťahu. Veď sa ani len nebozkávame," chrstol jej do tváre.

„Prečo sme skĺzli k tomu, že sa málo bozkávame a nevyspali sme sa? Vkuse s tým na mňa tlačíš. Teraz sa bavíme o mojej budúcnosti. O kariére. Čo s tým má to, že som ťa nechcela pobozkať?"

„Neexistuje chlap, ktorý by to nechcel, Starry. Zmier sa s tým. Nemienim strácať ďalšie roky svojho života, kým si dokončíš kariéru a budeš konečne pripravená na vzťah."

Hodil na stôl niekoľko mincí a prudko vstal. Hostia v kaviarni sa za ním obzreli, no keď bez slova vyšiel von, vrátili sa k svojim šálkam.

Starry sklopila hlavu, aby za závoj rozstrapatených vlasov ukryla svoje slzy. Musela kvôli snu zahodiť vzťah s osobou, ktorá jej bola najbližšia a on sa správal, akoby jej na ňom vôbec nezáležalo. Čo si vôbec neuvedomoval, ako veľmi musela nad tým všetkým premýšľať? Ako veľmi ju bolelo, že musela obetovať všetko, na čom jej záležalo, aby mohla zariskovať pre svoj sen?

Zhlboka vydýchla a doplatila zvyšok účtu v kaviarni. Vyšla von a uši zakryla slúchadlami. V momentoch, ako boli tieto, jej najviac pomáhala hudba. Iba tá dokázala odplaviť preč všetky pocity, čo sa teraz búrili v jej vnútri a tisli jej do očí slzy.

Matthew jej kvílil v ušiach, kým prechádzala cez cestu a kráčala otupená po chodníku naspäť k internátom. Hoci sa začínalo leto a teplota v New York City pomaly stúpala, bola jej až príliš veľká zima. Akoby ju práve obliala ľadová sprcha.