Starry stála spolu s dievčatami a Treyom v zadnej časti štúdia. Napriek tomu, že v televíznom štúdiu sa navôkol mihalo množstvo zamestnancov, zákulisie bolo úplne prázdne. Starry neustále žmolila svoje prsty, Rebecca s prekríženými rukami dupkala nohou.

„Nechápem, načo sú tam tie zásteny," komentovala nahlas Becca. „Akoby nikomu nedošlo, že za tou stenou budem po celý čas sedieť ja."

Starry pokrútila hlavou, ale neodpovedala. Namiesto toho iba Beccu pohladila po ramene. Už ju poznala a veľmi dobre vedela, že čím viac bola Rebecca nervóznejšia, tým viac toho narozprávala. S jej vnútorným tlakom sa dvíhala i hlasitosť.

„Je to, aby ste mali zaistené súkromie, o ktorom sme sa bavili. Prišli sme sem osobitnou chodbou a o vašom účinkovaní v tejto šou vie iba jeden jediný zamestnanec televízie, ktorý má podpísanú dohodu o mlčanlivosti."

„Nie je to jedno?" drmolila Rebecca. „Som snáď jediná osoba s umelou tvárou, čo robila reklamu na pleťovú kozmetiku."

„Nemusíš tam ísť, ak nechceš, Becca," ubezpečoval ju Trey. „Pokiaľ chceš odísť, môžeme tak hneď teraz spraviť."

„Nie," zastavila ho s vystretou rukou. „Chcem to. Prišla som sem, aby som im mohla v tej hlúpej šou porozprávať o tom, čo sa stalo a akú podmienku mi dal Marco v ten deň na kastingu."

Starry ju opäť pošúchala po ramene. „Rozhodla si sa správne. Držím ti palce."

Keď sa situácia v agentúre konečne upokojila, Rebecca prišla s tým, že by chcela účinkovať v novej televíznej šou. Ľudia sa tam mohli prihlásiť a anonymne rozpovedať svoj príbeh, čo zažili. Rebecca im chcela povedať o tom, ako ju donútili preoperovať si tvár. Ako potom zareagovali jej rodičia a ako sa s tým dlho nevedela vyrovnať. Potrebovala to zo seba dostať von a Starry ju chápala.

„Pripravení?" objavil sa pri nich člen z televízneho štábu.

Rebecca prikývla. Na tvári jej bolo poznať napätie. Zamestnanec televízie jej posledný raz skontroloval mikrofón.

„Skúška," povedal do neho.

Namiesto jeho hlasu vyšiel zdeformovaný cudzí hlas, čo nepoznávali. Strčil mikrofón Rebecce do ruky. „Tadiaľto, prosím. Pred každým natáčaním sa uistíme, či mikrofón funguje. Pokiaľ budete potrebovať pauzu, len zdvihnite ruku a ja pribehnem. Nikto ďalší s vami nebude osobne komunikovať. Moderátorka bude sedieť tamto za stenou, kvôli osvetleniu bude vidno iba vašu siluetu, nemusíte sa obávať."

„Som v pohode," šepla Becca.

Bola biela ako stena.

Starry so So-Eun a Treyom sledovali, ako sa usádza na pohodlne vyzerajúce kreslo. Oprela sa a v ruke zovrela mikrofón. Svetlá na strope sa stlmili.

„Akcia!" ozvalo sa magické slovo.

Moderátorka spustila svoju úvodnú reč a Rebecca sa napriamila na sedačke. Dievčatá s Treyom sa stiahli viac do zákulisia. Museli tu prečkať celé natáčanie, inak by bolo všetkým jasné, kto dnes vystupoval v šou ako tajný hosť.

Chvíľku počúvali, ako Becca zdeformovaným hlasom rozpráva o svojej minulosti, no potom prestali vnímať jej slová. Všetci jej príbeh poznali osobne.

„Možno by som tam mala ísť niekedy aj ja," povedala Starry Treyovi počas prestávky. „Ozrejmiť celú moju históriu s Adamom. Možno by potom ľudia do toho konečne prestali vŕtať."

„Povedal som ti, aby si na to viac nemyslela, Starry. Naša agentúra vydala oficiálne stanovisko v tvojom mene. Je zbytočné teraz pichať do osieho hniezda. Vášmu novému albumu sa úžasne darí a vaše kostýmy s remeňmi zabrali."

„To hej," prikývla Starry. „Len by som raz chcela mať možnosť ozrejmiť ľuďom, ako to vlastne bolo s Joshuom."

„Už zajtra Bad Boyz odchádzajú na dlho ohlasované posledné turné. Keď sa vrátia, Joshua oficiálne odíde z agentúry a ja teda predpokladám, že sa skôr či neskôr objaví na verejnosti so svojim partnerom. A potom už nebude potrebné niečo vysvetľovať."

„Ľudia si vždy niečo nájdu, Starry," prehovorila So-Eun. „Buď ti budú závidieť tvoj úspech a dobrotu, pretože sa ti nebudú môcť rovnať alebo sa budú vyžívať v tom, keď urobíš nejakú chybu. Nikdy nedávaj na to, čo si myslia ostatní, Starry. Urob to, čo je správne. Tak, ako to cítiš. Rob to, čo ťa robí šťastnou – sústreď sa už iba na spev."

„Vďaka, So-Eun," usmiala sa na ňu Starry.

Televízny štáb sa pustil do nakrúcania druhej polovice šou. Ani sa nenazdali a Rebecca bola pri nich.

„Ako?" opýtal sa jej Trey.

„Cítim sa, akoby mi zo srdca odpadol kameň," odvetila Becca. „A celkom som aj vyhladla."

„Dobre, čo keby sme si objednali niečo na večeru?" navrhol Trey.

„To nebude žiadne barbecue?" vŕtala do neho Rebecca.

„To sa uvidí až po tom, čo ohlásia rebríček najpočúvanejších skladieb," žmurkol na ňu.

„Mohli by sme sa dostať aj do Top 5," snívala Becca, keď vyšli z budovy televízie a kráčali k ich autu. „Teraz je tam iba naša skladba, ostatné sú z konkurenčných agentúr."

„Ani mi nevrav," pokrútil hlavou Trey. „Najprv sme chceli vašu skladbu pustiť naraz aj s tou novou od Lander Syndrome, ale museli sme to odložiť. Ich singel vyskočil hneď v prvý deň na tretie miesto."

Starry si otvorila dvere na aute a usadila sa na zadné sedadlo. Kým si zapínala pás, vyškierala sa od ucha k uchu. Bola to Mattova nová skladba, ktorú mu pomohla naspievať. Všetci ochkali a vzdychali nad jeho tajomnou speváčkou Beštiou, ktorá už po druhý raz prepožičala hlas jeho skupine. To ju tešilo. Ľudia totiž konečne hodnotili spev a nie ju samu. Nikto neriešil, či speváčka Beštia chodí s nejakým mužom a či vie tancovať. Vedela, že skôr či neskôr niekto jej hlas spozná a potom to praskne, no nevadilo jej to. Pokiaľ ju Matthew požiada o pomoc s ďalšou skladbou, nikdy ho neodmietne.

„Tretie miesto hneď v prvý deň," zopakovala Rebecca, keď pleskla dverami na aute. „Šialené!"

„Veru, celý svet sa zbláznil," pritakával Trey. „Ako môže tú skladbu počúvať tak veľa ľudí, až sa dostala na tretie miesto?"

„Keď na jeho kapelu a ich skladby vkuse frfleš," prehovorila Becca, „tak znieš akoby si mal o minimálne dvadsať rokov viac."

Tým ho načisto umlčala. Ukradomky pozrel na So-Eun, aby sa presvedčil, či aj ona si to myslí. Venovala mu úsmev, ale žiadnu výčitku.

„Och, počkať," pokračovala Rebecca aj naďalej počas jazdy. „Ty si ten, čo má rád dievčenské skupiny, čo? Ako tí chlapi, čo sa natriasajú na každom koncerte v prvom rade v cyklámenových kimonách a v ruke držia ružové svietiace tyčinky!"

Starry so So-Eun vyprskli smiechom.

Trey dupol na brzdy a obrátil sa dozadu: „Toto odvoláš, inak si dnes bez večere!"

„A teraz sa správaš ako môj otec," nenechala sa odbiť Rebecca. „Naozaj nemáš päťdesiat?"

„Povedzte jej niečo," prosíkal ostatné dievčatá.

„Mne sa to pozdáva," skonštatovala Starry. „Konečne si na svoje podpichovačky našla iný cieľ, ako mňa."

„Tak to ti teda pekne ďakujem, Starry," odvrkol Trey.

„Kedykoľvek," žmurkla na neho.

Teraz vybuchla Rebecca. Tleskla si so Starry a ďalej sa od smiechu váľala po sedačke.

Trey si vzdychol a vypol motor. Práve zastali na podzemnom parkovisku agentúry. Nečakal, kým sa Becca so Starry dosmejú a vystúpil ako prvý. So-Eun ho nasledovala.

„Ak si ma bude takto doberať každý deň, tak sa na tých päťdesiat budem minimálne cítiť," pokrútil hlavou Trey.

So-Eun sa na neho usmiala a chytila ho za ruku: „Ľúbila by som ťa, aj keby si mal šesťdesiat."

„To dúfam nemyslíš vážne," opätoval jej úsmev.

Rebecca sa konečne vytiahla z auta. Starry za ňou.

„Tak čo chcete na večeru?" opýtal sa ich Trey.

„Nebude barbecue, bude musieť byť steak," odvetila Becca.

„Naozaj chceš drahý steak týrať tým, že ho sem bude musieť polhodinu viezť kuriér? Kým to sem príde, bude to chutiť ako špongia."

„Ako luxusná špongia," opravila ho. „Čo na to hovoríš, Starry?"

„Mne je to jedno," pokrčila plecami. „Ale uvítala by som niečo ľahšie na žalúdok."

„Hups, opýtala som sa na zlej adrese," pokrútila hlavou Becca.

Spoločne nastúpili do výťahu, no keď zastal na ich poschodí, Starry nevyšla von.

„Starry?" otočil sa k nej Trey.

„Niečo si potrebujem vybaviť," povedala mu. „O chvíľku sa vrátim."

„Objednáme ti niečo normálne," usmial sa na ňu.

„Vďaka!" opätovala mu úsmev.

Dvere na výťahu sa zatvorili a ona sa vyviezla ešte o niekoľko poschodí vyššie. Teraz vystúpila von a zastala pred dverami. Poznala kód elektronickej zámky, ale aj napriek tomu zazvonila. Obyvateľ bytu otvoril dvere a zostal prekvapene stáť na prahu.

„Starry? Čo tu robíš?" začudoval sa Noah.

„Aj ma pustíš dnu, alebo budeme obaja postávať na chodbe?" opýtala sa.

Ustúpil jej z cesty a ona vošla dovnútra.

„Kde sú ostatní chalani?"

„Joshua býva so svojim priateľom a Seung-Woo sa šiel rozlúčiť s rodinou, nakoľko zajtra odchádzame."

„Takže máš celý tento byt pre seba?" opýtala sa. „Možno by sme mali prestať od Treya drankať barbecue, ale namiesto toho si vypýtať rovnako veľký apartmán."

„Čomu vďačím za túto návštevu?" opýtal sa jej.

„Môžem si zahrať?" ukázala na klavír.

„Nech sa páči," zasmial sa.

„Dúfam, že nie si sklamaný," povedala mu s úškrnom na tvári.

„Zvykám si. Zdá sa, že to piano máš oveľa radšej než mňa."

Posadila sa pred klavír a otvorila klávesy. Konečne ich aspoň zakryl, aby sa na ne neprášilo. Keď sa stretla s týmto džentlmenom v bielom fraku po prvý raz, vyzeral celkom zanedbane.

„A okrem iného, prišla som sa aj porozprávať."

„Nečakané."

Počula, že sa zvalil do pohovky neďaleko, ale nevenovala mu pozornosť. Zaplavil ju pocit nostalgie. V mysli sa vrátila do čias, keď sedávala spolu s mamou pri klavíri a spoločne brnkali jednu melódiu za druhou. Ich otec vtedy sedával neďaleko s knihou a počúval ich virtuózne pokusy. A omyly. A napriek tomu, že ich skladby neboli presné a tempo sa často menilo vďaka Starrinym nevytrénovaným prstom, bolo to istým spôsobom krásne.

Svet nie je o tom, vytvoriť dokonalé veci, ale hľadať krásu vo veciach práve preto, že sú nedokonalé.

Naposledy ju spomienka na mamu zarmútila, no tentoraz sa tak nestalo. Keď si na ňu spomenula, zalial ju hrejivý pocit a jej sa na tvári rozhostil jemný úsmev. Aj ona ukáže ľuďom, aká vie byť hudba nádherná. A ľudia to napokon pochopia. Hudbe predsa rozumie úplne každý.

Natiahla si prsty, kĺby jej popukali. A potom ich rezko vystrela nad klávesy. Nadýchla sa.

Miestnosť zaliali prvé nesmelé tóny. Vždy tak začínala. Neisto, obávajúc sa, že urobí nejaký prešľap. Ale teraz nebola na koncerte, kde musí technicky zahrať všetko presne tak, ako sa patrí. Teraz je sama sebe pánom a môže hrať pieseň, akú sa jej len zažiada. A spustila.

Kým donedávna boli jej melódie ťahavé a plačlivé, dnes boli o čosi rezkejšie, veselšie. Hrala presne tak, ako sa cítila. Dnes by nedokázala zahrať niečo smutné.

Teraz sa v tejto miestnosti nenachádzal ani otec a ani mama. A napriek tomu sa cítila šťastná iba v Noahovej prítomnosti. Bola to obyčajná spoločná chvíľka, niečo, čo by sa mnohým ľuďom vo vzťahu ani len nerátalo a aj napriek tomu jej to stačilo. Keď si predstavila, že by mohli takto tráviť každý jeden večer, srdce sa jej rozbúchalo.

Bola by vtedy najšťastnejšia na svete.

„Znie to úplne ináč, ako keď si na klavíry vyplakávaš dušu," prehovoril Noah, keď dohrala prvú pieseň. „Dokázal by som to počúvať každý deň."

Otočila sa na stoličke tvárou k nemu: „Mám to chápať tak, ako si myslím?"

Zdvihol sa z pohovky a podišiel bližšie. Zaklonila hlavu, aby sa mu mohla pozrieť do očí, no on ju prekvapil a namiesto toho klesol pred ňu na kolená.

„Myslím, že si dosť bystrá na to, aby si to pochopila aj bez môjho explicitného vysvetľovania, Starry," povedal potichu a odhrnul si z očí vlasy.

Dala by svoje hlasivky za to, aby tým prstom teraz prešiel po jej perách. Zabudnúť tak na všetky starosti a jednoducho si užívať iba jeho blízkosť.

Sledovala tenkú svetlú jazvu, ktorá sa mu tiahla pozdĺž celej tváre od spánku až po bradu. Natiahla dlaň a dotkla sa jeho tváre. Tá dokonalá a bezchybná tvár, na ktorú bol tak hrdý, bola teraz navždy poznačená.

Bola to jej vina. Pretože sa správala nezodpovedne. Nedodržiavala si od nich profesionálny odstup. Keby bola razantnejšia a stanovila si hranice, dopadlo by to inak.

„Nie je to tvoja chyba," povedal, akoby jej čítal myšlienky. „Je to vina toho dievčaťa. Obaja sme sa správali normálne. Ona bola tou, ktorá vybočila. Zrejme za to aj dostatočne zaplatila."

Natiahol sa a chytil jej ruku na svojej tvári. Mal úplne horúcu dlaň. Srdce sa jej rozbúšilo.

„O čom si sa to teda chcela rozprávať?" opýtal sa, ešte stále kľačiac na zemi.

„Mám ťa rada, Noah," usmiala sa na neho. „Z celého srdca. L-lenže už zajtra odchádzaš na turné a budeš niekoľko mesiacov preč. Nechcem porušovať podmienky zmluvy a zradiť ostatné dievčatá. Chcem z-zabudnúť na všetky tie incidenty, ktoré som si musela pretrpieť kvôli agentúre. Chcem sa konečne sústrediť iba na spev. A chcem, aby si sa naň sústredil aj ty."

Spomenula si, keď si dohadovala vzťah na diaľku s Adamom. Keď chcel byť tak zúfalo spolu s ňou a ona mu to musela odoprieť kvôli svojej kariére. Dohodli sa, že si budú spolu volať, alebo aspoň písať. Nakoniec z toho nič nebolo a ona mala tušenie, že to dopadne rovnako i tentoraz. Už chápala, ako sa vtedy asi musel cítiť.

Noah jej zovrel prsty v dlaniach: „Rozumiem, Starry. Obaja vieme, čo chceme. Obaja vieme, ako sa cíti ten druhý."

„S-spievať už asi nikdy v živote neprestanem," rozpačito sa zasmiala. „A-ale keď mi už agentúra viac nebude chcieť predĺžiť zmluvu... Alebo keď sa rozhodnú, že som už pristará..."

„Starry," zastavil ju Noah. „Počkám na teba, koľko len budeš potrebovať."