Vstala zo stoličky a šla sa prezliecť do normálneho oblečenia. O pár minút neskôr vychádzala už z bytu, síce prezlečená, ale nenamaľovaná. Kruhy pod očami by nezakryla ani tona mejkapu. Jej vlnité nespratné vlasy mala problém uhladiť i jej vizážistka.

Starry prešla do hlavnej budovy agentúry a potom sa vybrala na poschodie, kde sa nachádzali nahrávacie štúdiá. Trey mal pravdu. Podľa elektronických rezervačných systémov namontovaných vedľa dverí bolo iba jedno štúdio obsadené. Stlačila kľučku a vošla dovnútra.

Zvukár nesedel za panelom s milión tlačidlami, hoci miestnosť bola tlmene osvetlená. Slúchadlá viseli zavesené v stojane. Starry pozrela cez okno do nahrávacej časti s mikrofónmi. Matthew bol tam a práve očami prechádzal po papieri, na ktorom mal zrejme napísaný text. Potichu si hmkal melódiu novej piesne a sem-tam jeho hlasivky vydali piskot pripomínajúci prišliapnutú myš. To indikovalo, že pri speve bude túto pasáž zrejme kvíliť alebo vrieskať.

Starry postávala pri zvukovom paneli a potichu ho pozorovala cez okno. Kýval si hlavou, jeho tvár bola vyrovnaná. Sústredil sa tak veľmi, že si ju ani len nevšimol. Hoci sa neusmieval, z očí mu vyžarovala radosť z tvorenia. Starry si slabo vydýchla, hrdlo jej opäť bolestivo zovrelo. Veľmi dobre poznala pocit, ktorý sa teraz odzrkadľoval na jeho tvári. Aj ona ho kedysi zažívala.

Keď bola veselá, spievala. Keď bola smutná, spievala. Keď mala pocit, že všetko ostatné sa rúca, spievala. Ani si len neuvedomila, kedy sa čistá radosť zo spevu ako takého, premenila na utrpenie. Bolo to kvôli tlaku ostatných ľudí, ktorí ju neustále zasypávali komentármi? Alebo kvôli neustále rastúcim nárokom jej vlastnej agentúry? Netušila. Faktom bolo to, čo dnes povedala pred dievčatami a Treyom. Jediná vec, ktorú vo svojom živote milovala, sa stala jej vlastnou skazou.

Niekoľkokrát zažmurkala, aby odohnala slzy a potom sa zhlboka nadýchla. Prešla popri ovládacom paneli ku dverám a pevne stlačila kľučku.

Matthew sa strhol, keď otvorila dvere na nahrávacej miestnosti. Papier mu vypadol z ruky a chcel ho zdvihnúť, no keď zazrel na prahu stáť Starry, nechal ho tak.

„Starry," otočil sa k nej. „Čo tu robíš?"

„Počula som, že nahrávaš," odvetila. „Tak som sa prišla pozrieť. Ak ti to nevadí."

„Ja? Nie, jasné, že mi to nevadí. Pokojne sa pozeraj," nervózne sa zasmial. Konečne sa zohol po list papiera na podlahe a zasekol ho do stojana. „Vlastne," poškrabal sa za hlavou, „som akurát premýšľal nad tým, že by sa mi hodil druhý hlas."

„Už zase?" usmiala sa na neho. „Prečo si nedáte inzerát, že hľadáte speváčku?"

„Nemyslel som, že by sme viac nejakú potrebovali. Ale náš singel Beštia je ešte populárnejší, než celý náš prvý album. Preskočil dokonca i Ľadovú sprchu. Prekvapilo ma to. Tak som premýšľal, že by som skúsil urobiť ešte niečo podobné."

„Takže opäť nová pieseň," povedala Starry a podišla bližšie k stojanu. „Ako sa volá?"

„Dno."

Zahľadela sa mu do očí. „Trefné," prehovorila napokon po chvíli. „Asi tak nejak sa momentálne cítim."

Nedokázal od nej odtrhnúť pohľad. Vedela, čo mu išlo hlavou. Jej išlo presne to isté. Keď sa stretli naposledy, navrhol jej, aby sa na všetko vykašľala a ušla s ním. Odmietla ho tak rázne, ako ešte nikoho v živote. Teraz sa za to hanbila. Hoci mali medzi sebou nezhody, vo svojom vnútri cítila, že Matthew bol pre ňu veľmi dôležitý človek. Bol ako ona. Po celý čas si nahovárala, že sa zmenila, no možno to tak nebolo...

„Čo sa stalo?" opýtal sa jej.

Jeho hlas bol ako med, keď nespieval. Vždy ju fascinovali rozdiely vo zvukoch medzi spevom a rečou. Matt mal úplne jemný hlas, keď sa s ňou zhováral. Keď začal kvíliť, v živote by ho nespoznala.

„Niekedy premýšľam nad tým, či má vôbec zmysel spievať," povedala.

„Prečo?"

„Bez ohľadu na to, aká budem dobrá speváčka, ľudia ma budú vždy nenávidieť."

„No a?" opýtal sa Matt.

„Aké no a? Ľudia ma musia mať radi, aby sme dokázali predať nejaký album. Ak ma budú neznášať, budú nás sabotovať a nikde nás nebudú chcieť zavolať. A potom si nebudeme môcť urobiť ďalšiu reklamu a ostatné dievčatá..."

„Starry," položil jej ruku na plece, čím ju zastavil. „To stačí, pochopil som."

„Takže tak," uzavrela napokon nasilu prúd slov, ktorý sa jej valil na jazyk.

„Myslíš si, že robím túto hudbu preto, aby ma ľudia milovali?" spýtal sa.

Pootvorila pery. Spomenula si na Treya a na jeho ustavičné komentovanie Mattových skladieb. Neznášal ich a netajil sa tým. Bolo jasné, že aj keby Matthew zložil veľdielo, Trey skrátka nemal záujem.

„Už odmalička si rozprávala, že keď vyrastieš, staneš sa speváčkou. A teraz si sa ňou konečne stala. Tak spievaj! Kašli na to, čo hovoria ostatní! Kašli na to, čo hovorí táto agentúra, ktorá ti do hlavy natlačila všetky tieto hlúposti. Chcela si spievať. Nespievaj kvôli ostatným, spievaj kvôli sebe!"

Zažmurkala. Zdalo sa, že jej hrdlo dnes nehodlá povoliť. Áno. Možno by sa mala vrátiť úplne na samý začiatok. Do čias, kedy spievala hlavne sama pre seba. Kedy spievala preto, lebo jej to spôsobovalo radosť.

„Jedinou osobou, ktorá ti nedovoľuje spievať, si ty sama," povedal Matt.

Vybral zo stojana papier a potom jej ho strčil do ruky. „Nech sa páči, tu je text. Skočím ti vedľa pustiť hudbu, kým príde zvukár. Vypočuj si to. A ak sa náhodou budeš cítiť na to, že chceš zaspievať tie pasáže, ktoré som odlíšil kurzívou, budem len rád."

Prebehol vedľa a ona si medzi tým na uši nasadila slúchadlá. Dnes si dovolí na chvíľku oddýchnuť. Dnes si dovolí spievať podľa seba. Žiadne zamilované piesne, žiadny sugestívny tanček, žiadne šaty. Dnes chce spievať ako Starry zatvorená za dverami vlastnej izby.

Hudba v jej slúchadlách sa pomaly rozbiehala. Starry sa započúvala do rytmu basgitary a bubnov, začala si kývať hlavou do rytmu. O niekoľko sekúnd všetko náhle stíchlo. Mentálne sa pripravila na výbuch muziky a kriku, ako to Matt urobil predtým. Niekoľko sekúnd čakala, no nič sa nedialo.

Prekvapene otvorila oči. „Žiadna explózia?" opýtala sa Matta, ktorý sa medzitým vrátil do miestnosti.

„Ten trik som už použil v skladbe predtým," usmial sa na ňu. Gitara v jej ušiach sa medzitým opäť lenivo rozozvučala. „Nemôžem ho opakovať donekonečna."

„Niekedy neviem, či si blázon, alebo skrytý génius," pokrútila hlavou.

„To nechám na poslucháčov," žmurkol.

Starry zaspievala prvú strofu. Jej hlas bol zdeformovaný, hrdlo mala ešte stále zovreté od plaču, vďaka čomu jej hlas pôsobil o čosi hlbšie. Kým sa jej hlas postupne transformoval a čistil, aj atmosféra skladby sa postupne menila. Naraz stíchla a jej časť nahradil Matthew.

Kútiky pier sa jej nadvihli, musela si rukou zakryť ústa, aby nevidel, že sa teraz usmieva ako idiot. Ktovie, čo by na takýto spev povedala jej terajšia učiteľka spevu. A ako by zase nariekal Trey a dušoval sa, že si túto skladbu nikdy v živote nepustí. Nevedela sa dočkať, keď pieseň dohrá a oni to budú môcť zaspievať znova a znova. Ach, vedela to. Milovala spev.