Starry skontrolovala svoj odraz v zrkadle. Čierne šaty sa jej vôbec nehodili. Jej pokožka bola po mesiacoch zatvorených v agentúre až príliš bledá a kontrast priostrý.

„Si hotová, Starry?" nazrela do izby So-Eun.

Rebecca už čakala v chodbe.

Starry prikývla. Na niečo takéto sa pripraviť nedalo. Takže nemá zmysel trčať tu a tváriť sa, že sa to možno niekedy podarí.

„Poďme. Trey je dole v aute."

Atmosféra v ich byte bola ponurá. Nemohli za to ich tmavé šaty, ale udalosť, na ktorú sa chystali. Mladá žena z agentúry mala dnes pohreb. A keďže to bolo vinou agentúry, všetci zamestnanci mali prikázané, aby sa pohrebu zúčastnili.

Starry by sa s tým dievčaťom aj tak išla rozlúčiť, no z pohrebu mala zmiešané pocity. Od smrti jej mamy na žiadnom nebola.

Zamkli byt a spoločne vošli do výťahu. Ako Starry a Rebecca, tak i So-Eun mlčala. Ani ona nemala na posledný pohreb príjemné spomienky. Keď sa šla rozlúčiť so svojimi priateľkami a kolegyňami, pripadala si ako v tom najhoršom sne. Bola vtedy zoslabnutá, doráňaná a cítila sa mizerne. Mala chuť pridať sa k nim, bola z nej iba vyhorená troska, ktorá ľuďom mizla priamo pred očami.

„Tak sme tu," povedala So-Eun a posadila sa vedľa Treya na sedadlo spolujazdca.

Zvláštne, ako sa veci menia. Ešte pár rokov dozadu by do auta ani len nenasadla bez toho, aby sa jej neroztriasli ruky a neočakávala každých pár sekúnd smrteľný náraz. Teraz dokázala sedieť na sedadle smrti pokojne a dokázala si jazdu dokonca i užívať. Možno to bolo tým, že Trey sedel vedľa nej.

„Starry, na pohrebe bude celá agentúra," prehovoril Trey a pozrel na Starry do spätného zrkadla. „Bude tam i Joshua. Ale nakoľko v článku sa písalo, že ste sa kvôli pracovnej vyťaženosti už rozišli, nemusíte nič siliť."

„Okej," povedala.

Uvedomila si, že klamanie jej išlo zo dňa na deň čoraz lepšie. Nebola to vlastnosť, v ktorej by túžila vynikať, no začínala chápať, že v tejto brandži sa tomu asi nikdy nevyhne.

„A čo to pozvanie do Horúceho kresla?" zaujímala sa Rebecca.

„Natáčanie kvôli súčasnej situácii presunuli na neskôr," odvetil Trey. „Bude lepšie, kým sa situácia trocha upokojí."

Trey zaparkoval na prepchatom parkovisku pred Národným cintorínom a potom vystúpil. Všade navôkol bola ochranka a kopec známych hercov, či spevákov. Medzi nimi boli i zamestnanci agentúry. Všetci mali na sebe smútočné čierne odevy.

Starry vystúpila ako posledná a uvidela kdesi v diaľke blýskať blesky z fotoaparátov a zopár kamier. Zamračila sa. Novinári sa pchali úplne všade. Liezli na nervy. Na začiatku sa snažila akceptovať to, že sa snažia robiť iba svoju prácu, ale začínala pre nich strácať pochopenie. A vlastne, strácala pomaly toleranciu pre všetko. Menila sa na prchkú a nervóznu, ľahko sa nechala vyprovokovať. Bol na vine stres?

„Poďme," pokynul im Trey.

Prešli otvorenou bránou na cintorín a pomaly kráčali k domu smútku. Vedeli, že tam dnu ich nikto nepustí, no ani po tom netúžili. Tam mala prístup iba rodina a Starry vedela, že na takom mieste nemá čo robiť.

Postavili sa k neďalekému hlúčiku a Starry zazrela chalanov z Bad Boyz. Keď ju zazrel, ich pohľady sa stretli a on porozumel. Podišiel pomaly k nej.

„Starry," povedal.

Najprv sa na neho slabo usmiala, no atmosféra vôkol nich spôsobila, že jej kútiky pier ihneď ovisli. Podišla k nemu bližšie.

Natiahol ruky.

Hodila sa mu do náručia a ukryla svoju tvár v jeho čiernej košeli na hrudi. Neplakala. No hrdlo jej aj tak zvieralo a ona nebola schopná nič povedať. Prerývane dýchala a Joshua sa snažil upokojiť jej tichý záchvat tým, že jej hladil dlhé vlasy.

Obďaleč nich stál Noah. Seung-Woo sa s ním rozprával, napodiv normálne. Noah nepočúval, čo mu Seung-Woo hovoril a očami neustále prechádzal po Starrinych pleciach, ktoré sa natriasali pod tichými vzlykmi v Joshuovom náručí.

Nenávidel to.

Veľmi dobre vedel, že Joshua je gay a má priateľa. Že toto všetko je iba obyčajná pretvárka pred ostatnými ľuďmi, ktorí nedokážu iných akceptovať takých, akí v skutočnosti sú. No aj napriek tomu mu v hrudníku pomaly bublala žiarlivosť.

Nevedel, odkiaľ sa tam nabrala.

Bolo to na začiatku predsa ako hra. Bola tak naivná, niekedy až detinská. A Seung-Woo ju začínal mať rád. Nebolo nič zaujímavejšie ako do každého z nich na striedačku vŕtať a sledovať, ako sa bránia a zápasia so všetkým, čo im staval do cesty.

Bola tak roztomilá, keď sa zlostila. Neznášala fotenie a nešla si vylámať nohy za novou kolekciou kabeliek. Bola prvá, čo nešla do kolien len z toho, že ho zazrela. Pýrila sa a červenala i pri tých najmenších narážkach. Bola zaujímavá, čarovná. Iná.

A dokázal ju tak ľahko vyprovokovať. No hoci sa na neho vždy hnevala, vedel, že to nikdy nemyslela naozaj vážne. Keby áno, predsa by sa s ním nebavila.

Keď Seung-Woo preskočil vo svojej hlave z úrovne kamarát na priateľ, začal byť takým ako pri každej babe, s ktorou kedy randil. Prehnane žiarlil a vyvádzal, čo mu iba nahrávalo do karát.

Sledoval, ako ju Joshua hladkal po vlasoch a skrkval v hrsti vreckovku vo svojom vrecku. On chcel byť na jeho mieste. On chcel byť ten, čo by ju teraz tíšil a šepkal, že je všetko v pohode. On chcel byť tým, ktorému by skutočne dôverovala.

Nedalo sa to vydržať. Otočil sa a rozhodol sa obísť dom smútku, aby našiel odľahlejšie miesto, kde bude menej ľudí.

„Ahoj, Joshua," zjavil sa pri nich Trey a potom mu potriasol rukou. Kým sa oni dvaja objímali, stihol sa zvítať s väčšinou ľudí, ktorí tu boli. „Ako sa darí? Riaditeľa si nevidel?"

„Riaditeľ sa tu zrejme ani neukáže," povedal Joshua potichu. „Odstúpil a už pár dní o ňom nebolo počuť. Zhrabol svoje peniaze a spakoval sa kamsi do neznáma. Aj s tou svojou milenkou."

„Čo je s ostatnými kapelami?" spýtal sa Trey. „Väčšina chce odísť do inej agentúry, alebo skončiť so spevom, kým je ešte čas," prehovoril.

„Aj Noah končí."

„Fakt?" skočila im Starry do reči.

„Už podpísal odstúpenie od zmluvy. Prejde do inej agentúry, kde konečne vydá ten svoj sólový album, ktorý tak dlho chcel. Začínajú sa mu sypať aj ponuky na modeling a fotenie."

Starry sa o kúsok vzdialila a potom sa rozhliadla po hosťoch na cintoríne. V tej čiernej nikde nevidela spleť bielych vlasov, ani svetlú bezchybnú tvár. Prešla pomedzi ďalšie náhrobky a začala ho hľadať. Všimla si, že dvere na dome smútku sa práve otvárali a niekoľko novinárov sa snažilo nahrnúť dnu. Kým sa ich ochranka snažila vyhodiť, nastal tam rozruch.

Starry využila chvíľku a preskočila jeden z náhrobkov. Prebehla za dom smútku a ostala stáť. Noah sedel na suchej tráve a chrbtom sa opieral o hrubú stenu.

„Noah," povedala potichu. Mala ešte stále zovreté hrdlo a ťažko sa jej rozprávalo. Musela niekoľkokrát preglgnúť, aby jej vo vyschnutom krku znova zafungovali hlasivky, ale nebolo to potrebné. Počul ju a otvoril oči.

„Čo tu robíš, Hviezdička?" uškrnul sa. „Neprišla si sa sem náhodou rozlúčiť s tou ženou? Tak to využi a poriadne ju odprevaď. Inak si to budeš vyčítať navždy."

„Ešte sú stále dnu," odbila jeho komentáre. „Joshua mi povedal, že odchádzaš?"

„Páni, ten tvoj priateľ je ale riadne klebetný. Nechápem, ako som s ním mohol vydržať v jednom byte."

„Bývalý priateľ a prestaň sa vyhýbať odpovedi," prekrížila si ruky. „Je to pravda?"

„Áno, Odchádzam. Dostal som lepšiu ponuku od inej agentúry."

„Ktorej?"

„Do toho ťa nič nie je, Starry."

„Prečo odchádzaš? Prečo všetci teraz odchádzate?"

„Pretože každý, kto má zdravý rozum, končí s touto agentúrou, aby si už viac nekazil svoje meno."

„Vymení sa riaditeľ, tak v čom je problém? Také situácie by sa tam už nikdy nemali opakovať."

„Sama vieš, že nám kradli veľké časti z honoráru. Bohvie, koľko ľudí sa na nás priživuje. Myslíš, že to vzdajú len preto, že ten, čo sedel najvyššie, musel odstúpiť? Ostane im aspoň viac peňazí."

Starry sa zamračila.

„Prečo ti vlastne tak záleží na tom, aby som nešiel preč?" vstal a potom si oprášil nohavice.

„Počkaj, poď sem," pokrútila hlavou. „Si celý od tej trávy a košeľu si si zašpinil o farbu na stene."

Otočil sa a ona mu tresla po zadku.

„Si si istá, že chceš, aby novinári videli, že capkáš po zadku cudzieho chlapa, kým ten tvoj bývalý oplakáva zosnulú kolegyňu?"

„Aj tak si napíšu čo len budú chcieť," natiahla sa a dlaňou mu začala oprašovať čiernu košeľu.

„Díky," povedal a chcel sa otočiť, no ona ho schmatla oboma rukami za košeľu a nepúšťala.

„Čo je, Starry?"

„Kto mi pomôže, keď sa niečo podobné zopakuje?" šepla.

„Prosím ťa," zasmial sa. „Prečo by sa malo zopakovať niečo podobné? Sama si povedala, že riaditeľ odstupuje a hviezdy nebudú zo seba robiť iba handrové bábiky. Tak kde je problém?"

„Ako si vedel?" stíšila hlas. „Ako si vedel, že ma máš zaviesť k tomu klavíru, keď som vôbec nič nevnímala? Prečo som nič nevnímala až do momentu, kým si sa tam nezjavil ty?"

„Dotiahol som ťa k môjmu klavíru, pretože si pamätám, keď som ťa našiel na ňom vtedy raz hrať. Utkvelo mi to v pamäti. Tak som si povedal, že ti to možno pomôže. Máš rada hudbu rovnako ako aj ja. A prečo si začala svet navôkol vnímať až keď som prišiel ja?" opýtal sa a potom sa zasmial sileným smiechom. „Tak na to budeš musieť už prísť sama."

„Neodchádzaj, Noah, prosím."

Konečne ho pustila a on sa k nej otočil. Vyzerala ako zmoknuté šteňa, ktoré práve prišlo na to, že všetky pochúťky už zožralo a žiadne ďalšie nebudú. Mal chuť ju potľapkať po hlave. Chytil sa za hlavu, aby odplašil tieto hlúpe myšlienky.

Jej premeny boli neskutočné. Raz sa správala ako dieťa a potom z nej zrazu bola na niekoľko chvíľ dospelá mladá žena. Kým mal chuť z jednej z nich si iba donekonečna strieľať, z tej druhej nikdy nedokázal spustiť oči.

Starry bola Starry.

„Odídem, Starry," povedal. „Je to definitívne."

„Neznášam ťa."

„Znova sa začínaš chovať ako dieťa?" odvetil. V jeho hlase už neboli žiadne neškodné vtipné poznámky, ale ostrý sarkazmus pripravený ublížiť. „Dávaj si pozor na to, čo hovoríš. Ak to totiž nemyslíš vážne, nikto z nás sa to nedozvie. Do hlavy ti nikdy nevidíme."

Nechal ju tam stáť a odchádzal. Nahnevaný na ňu, nahnevaný sám na seba.