Starry vliezla s dievčatami do výťahu a natlačila sa do zadného rohu, aby spolu s ňou mohlo nastúpiť ešte pár ľudí, ktorí sa práve chystali do práce. Bolo iba desať hodín, pre väčšinu bežných zamestnancov len pred hodinou začala bežná osemhodinová zmena. Istým spôsobom im kúsok závidela. Mohlo by to byť fajn, len tak trčať osem hodín v kancelárii a potom utekať domov vždy načas. Voľné víkendy a žiadna robota mimo pracovného času.

Vzdychla si.

Ona mala za sebou už dve hodiny a len pred pár minútami sa vrátili z interview. Prebehlo lepšie ako očakávali. Starry väčšinu času mlčala, slova sa ujala hlavne Rebecca, ktorá rapotala toľko, akoby sa celý život nemala s kým zhovárať. Chvíľku to vyzeralo tak, že novinárka chcela rýpať do So-Eun kvôli skupine Four Elements, ale Treyove a Rebeccine pohľady ju nakoniec schladili. Navyše, väčšinu otázok zaslali dopredu, aby sa na ne mohli pripraviť a oni ich tak nezaskočili nepríjemnou otázkou, či tie nevhodné dokonca vyškrtli.

Singel vydali hneď koncom novembra. Nie všetci si spočiatku všimli, že So-Eun sa vracia späť na pódium a niektorí boli z toho úplne hotoví. Trey im už dávno rozprával o tom, že do agentúry ešte stále prichádza niekoľko listov od jej verných fanúšikov, ale od toho dňa sa nával pošty zvýšil.

V rádiách začali hrať ich prvú pieseň. Najprv ju nepočula nejako často, ale keď ich Trey v priebehu týždňov vozil autom, stávalo sa, že zapol rádio a práve hrali ich pieseň. Bol to zvláštny pocit, počuť svoj vlastný hlas v rádiu.

Predaj bol na začiatku pomalý, potom ľudia spoznali hlas So-Eun a čísla začali rásť. Nedosiahli nejaké závratné sumy, ale Trey povedal, že pri nových kapelách je to vždy riskantné. So-Eun bola hlavným ťahúňom, pretože ešte stále mala veľa fanúšikov, ktorí si ju vždy radi vypočuli.

Pracovné ponuky sa konečne začali sypať. Trey bol nadšený, no o dievčatách sa to nedalo povedať. Starry nad tým neustále premýšľala. Počas všetkých tých mesiacov sa nevedela dočkať toho, kedy konečne vydajú prvú pieseň a začnú skutočne pracovať. Teraz mali pred sebou prípravu na ďalšiu skladbu a samé pracovné ponuky. Eufóriu z úspechu vystriedala únava a slabosť. Zdalo sa však, že aj ostatné dievčatá sú na tom podobne.

„Vieš čo si prajem ako darček na Vianoce?" spýtala sa ich Rebecca, keď vystúpili z výťahu a kráčali po chodbe do jedného zo štúdií.

„Deň voľna?" skúsila Starry.

Rebecca si s ňou tleskla.

„Takmer," povedala. „Hoci ani tvoj nápad nie je na zahodenie. Ale ja by som chcela poriadnu večeru v niektorej z reštík tu v Manhattane. Nejaký drahý steak. To by bol luxus."

„Pokiaľ sa vojde do plastového pohárika," mykla plecom Starry.

„Ako to dokážeš vydržať?" opýtala sa jej Rebecca. „Nenávidím diéty."

„Po hodinách tanca mi býva tak zle od žalúdka, že do seba už nič nedostanem," dodala Starry na vysvetlenie.

Ona sama si postupnú zmenu nevšimla, no len čo vyšli ich prvé fotografie z natáčania videoklipu v časopise, otec jej volal na služobný telefón dovtedy, kým mu to nezdvihla. Vraj bol spolu aj s Michelle zhrozený, ako veľmi schudla. Keď bola doma naposledy, ešte taká vôbec nebola. Nepriznala sa mu, akú má stravu. Vyhovárala sa, že veľa tancuje a kvôli tomu schudla.

„Ľudia počúvajú našu skladbu na YouTube, no nekupujú si ju," sťažovala sa Becca. „A my tu teraz hladujeme, pretože sme stále nepredali dostatok kópií."

„Je to len prvý singel. Kto by si kúpil CD kvôli jednej skladbe?"

Starry zastala. Na konci chodby sa otvorili dvere a z nahrávacieho štúdia vyšla von partia chalanov v jej veku. Spoznala Matthewa, aj s jeho strapatými vlasmi a hrkotajúcimi príveskami. Prišli do agentúry, takže to muselo znamenať, že nahrávajú svoj prvý oficiálny album.

„Matt!" zavolala na neho.

Myslela si, že sa poteší, keď ju zazrie, no mýlila sa. Keď uvidel jej tvár, zmeravel, dokonca mala pocit, že je nahnevaný? Bolo to tým, že vyzerala ináč? Vizážistky im na interview pripravili štýlové oblečenie, mali na tvárach glam makeup. Starry nielen že vyzerala ináč, cítila sa ináč.

Dievčatá zaostali za ňou, zacítili prichádzajúcu búrku a s prižmúrenými očami sledovali celú situáciu. Aj Mattovi parťáci zo skupiny stíchli. Starry nepoznala zamestnanca agentúry, ktorý bol s nimi, no i ten mlčal. Kontakty s opačným pohlavím boli zakázané. No pokiaľ tam ten človek bude stáť, môžu sa stále zhovárať. Budú predsa pod „dozorom".

„Tvoj otec mi povedal, že tu pracuješ, keď som si prišiel po mačku do jeho ambulancie," povedal. „A potom som uvidel všetky tie fotky na internete."

Vôbec sa s ňou netešil. A to mali lásku k hudbe a chuť spievať spoločné.

„Vraj umelkyne. Myslíte si, že ste speváčky?" frustrácia v jeho hlase bola počuteľná.

„Ako sa opovažuješ?" zrúkla na neho Rebecca, no Starry ju schmatla za ruku a zadržala.

„Ste len hlúpe bábky, ktoré dostanú scenár."

Starry zovrela pery. Ubližoval jej každým ďalším slovom.

Matt rozhodil rukami: „Nemusíte si skladať vlastnú hudbu, nemusíte sa pretĺkať životom. To teda nie je žiadna skupina. Aj my by sme vedeli naspievať úspešnú skladbu, keby nám ju napísal nejaký prístroj, alebo svetový hudobný producent. Ešte aj choreografiu a text ste dostali na tanieri."

Starry na neho hľadela, nebola schopná vyriecť ani len jedno slovo, aby sa ubránila. Samozrejme, že to tak vyzeralo. Veď nešiel na školu a nechodil do normálnej práce, aby mohol skladať hudbu. A nemal istotu, že mu vydajú piesne, ako ony.

„Sklamala si ma, Starry. Myslel som si, že si iná."

„Matthew..."

Starry ovisli plecia. Mala ho rada, bol to jej kamarát, hoci ako decká na základnej škole sa neustále doťahovali. Dúfala, že keď sa tu raz objaví, bude mať konečne v agentúre priateľa, ktorý bude rovnaký ako ona. S čistou láskou k hudbe a čírou nechuťou k sláve.

Vtedy sa prihnalo tornádo.

Rebeccin ostrý vulgarizmus preťal napätú atmosféru na chodbe sťa švihnutie bičom. Starry sa k nej zvrtla a zavesila sa jej na rameno, aby tak zabránila prípadnému fyzickému útoku. Vedela, že všade na chodbe sú kamery a ony ako dámy by sa mali správať slušne za každú cenu. Aj keď ich ostatní budú ponižovať a oberať o dôstojnosť.

„Nemáš ani šajnu, čo všetko sme museli podstúpiť," štekla Rebecca.

V očiach jej blčali také divoké plamene, aké u nej Starry ešte nevidela.

„Môžeš ma vyviesť z omylu," Matthew sa nenechal zaskočiť.

„Iba by si si o nás pokazil obraz," odfrkla. Keby mohla, zrejme by ho tam opľula. „Poďme, Starry. Ideme spievať. To sa naplánovať ani zahrať nedá, na to treba mať talent."

Starry sa odvrátila. Rebecca ju vzala za rameno a ťahala preč. So-Eun zastala pred Matthewom a obrátila sa k nemu. Jej čierne madľové oči vyžarovali chlad. Bolo to, akoby sa ocitla opäť na samom začiatku. Keď spolu s ostatnými dievčatami vydali svoj prvý singel a spolu s úspechom prišla aj vlna nenávisti a kritiky. Vraj ich ľudia majú radi iba kvôli tomu, že sú mladé a pekné. Pretože na videoklipe majú krátke sukničky a vrtia zadkom. Bez ohľadu na to, koľko hodín trávili na nahrávaní a na hodinách spevu.

„To nebolo pekné," povedala.

„Aj ty ma chceš poučovať?" opýtal sa.

Vedela, že strúha formu. Možno si dovolil skočiť do Starry, no na ňu sa neodvážil nič nepekné povedať. Bolo to preto, lebo ju rešpektoval ako skutočnú speváčku, alebo preto, lebo bola jediná preživšia z autonehody a večné chúďatko agentúry?

„A ani profesionálne. Patríme teraz pod tú istú agentúru, mali by sme sa k sebe správať slušne."

Nečakala na jeho odpoveď. Matthew nevedel o ich svete vôbec nič. No ona mu to želala. Ľudia, ako on, boli tí šťastnejší. Stávky neboli vysoké, agentúra do nich nevrazila toľko peňazí, aby si tým zabezpečila právo na ich vlastný život. Priala mu, aby sa nikdy neocitol na tom mieste, kde bola ona, kde bola teraz spolu s ňou Starry a Rebecca.

Obrátila sa mu chrbtom a rýchlo dobehla dievčatá, ktoré práve otvárali dvere na jednom z ďalších nahrávacích štúdií. V budove agentúry ich bolo niekoľko. Trey čakal spolu so zvukármi v známej miestnosti za sklom s ovládacími panelmi plnými tlačidiel a koliesok.

Starry s dievčatami prešla vedľa, do miestnosti s mikrofónmi a odhlučnenými stenami.

„Si v pohode?" opýtala sa jej Becca.

Mikrofóny boli spustené. Trey stlačil tlačidlo a v miestnosti zahrmel jeho hlas.

„Stalo sa niečo?"

„Len menšia hádka s nejakým idiotom," zakričala Rebecca do mikrofónu.

Zvukár so slúchadlami na ušiach vyskočil z kresla.

„Sorry, nechcela som tak nahlas." Becca sa na neho ospravedlňujúco usmiala a potom pokračovala už miernejšie: „Nerieš to, Trey. Zjavne máme hejterov aj vo vlastnej agentúre."

Trey sa na ne pozeral, stále nechápal o čom to hovoria.

„Kto je vlastne ten dement?" opýtala sa Rebecca.

Starry sa pozrela na Treya.

„Dostaň to von, Starry," povedal jej. „Pokiaľ si nevyčistíš hlavu, neexistuje, že budeš schopná sústrediť sa na spev."

„Je to môj kamarát. Alebo ním aspoň donedávna bol," odvetila. Rukami zovrela mikrofón, čo stál pred ňou a prstom prechádzala po jeho studenej striebornej obrube. „Tiež má rád hudbu a má vlastnú kapelu."

„Rozprávate sa o tom chlapcovi, čo robí tie hrozné skladby," zapojil sa ihneď Trey. „Vrieska v nich a kvíli."

„Poznáš ich hudbu?" So-Eun bola prekvapená.

„Starry mi ich pustila," odvetil. „Posunul som ich jednému z našich producentov a oni sa rozhodli vydať im album."

„Si robíš srandu?" zrúkla Rebecca.

Zvukár urobil dobre, že sa viac nespoliehal na Rebeccu a stíšil hlasitosť na slúchadlách.

„On sa sem dostal vďaka tebe a teraz má ešte tú drzosť na teba kydať?" Rebecca si vysúkala rukávy. „Idem hneď za ním. Keď sa to dozvie, tak potom sklapne."

„Becca, nie!" Starry sa jej zavesila na ruku. „Nerob to, prosím."

„Veď ti v podstate vďačí za splnenie svojho sna!"

„Nehovor mu to, prosím ťa. Myslím to vážne."

„Ale prečo?"

„Je to jeho sen," povedala. „Chcem, aby si myslel, že si ho splnil vlastnými silami."

„Si divná," Rebecca pokrútila hlavou. „Ale nebudem sa teda do toho starať, keď nechceš. Ale ak ho ešte raz stretneme, tak mu takú pridrbem, že potom bude kvíliť naozaj."

„Pozor na jazyk, Rebecca!" zakričal na ňu Trey, ale vzápätí sa rozosmial. Bolo jasné, že Matthewove skladby nikdy nebudú patriť k jeho obľúbeným.

„Môžeme?" opýtal sa Trey.

„Áno," zaklamala Starry.

„Dnes budeme pracovať na novej skladbe. Táto bude hlavou piesňou nového albumu a bude vystihovať celú jeho tému. Budete ju spievať na benefičnom koncerte, ktorý usporadúva naša agentúra každý rok na Vianoce. Preto by som chcel, aby..."

Starry ho prestala počúvať. Vo vnútri ju ťažil smútok. Hoci mala právo byť na Matta nahnevaná a nezhovárať sa s ním do konca života, hádka s ním ju mrzela. Chcela, aby sa z jeho prvého vydaného albumu tešili spoločne. Piesne, ktoré písal boli možno pre bežné obyvateľstvo nepočúvateľné, ale boli jedinečné a zaujímavé.

„Becca!" zrúkol Trey.

Starry sa mykla, no potom si uvedomila, že Trey v skutočnosti hučí po Rebecce.

„Odlož ten firemný mobil! Posledné dni na ňom visíš čoraz častejšie. Donesieš mi ho na kontrolu, aby som sa presvedčil, či v ňom nemáš uložené kontakty, ktoré tam nemajú čo robiť."

Becca ho nepočúvala. Iba ďalej očami kĺzala po obrazovke, až kým Treyovi nerupli nervy a neprebehol k ním cez vnútorné dvere.

„Daj mi teraz ten telefón."

Becca mu capla po dlani. „Nechaj ma toto dočítať!" zavrčala a začala rýchlo čítať nahlas. „Arisu k sebe pribrala ďalšie dva nové talenty. Prvou z nich je Rebecca Orlova, ktorá je detským tanečným majstrom. Druhou slečnou, ktorá uzatvára trojicu, je Starry Fioresová, nádejný spevácky detský talent. S Arisu ju však spája rovnako tragická minulosť."

Starry k nej priskočila a vychmatla jej mobil z ruky rýchlejšie, než Trey. Očami hltala jeden riadok za druhým. Ruky sa jej roztriasli. Kolená sa jej podlomili a ona zaspätkovala, až kým chrbtom nevrazila do odhlučnenej steny nahrávacieho štúdia.

„Starry," obrátil sa k nej Trey. „Si v pohode?"

„Prečo to teraz vytiahli?" opýtala sa. „Odkiaľ sa dozvedeli o tej nehode?"

Rebeccin mobilný telefón teraz koloval z ruky do ruky.

Starry zovrela pery. Nechcela, aby v tom článku spomenuli tú hlúpu nehodu. Ako ju vlastne tak rýchlo vypátrali? Stalo sa to už dávno a dokiaľ im to niekto nepovedal, trvalo by im večnosť, kým by sa o tom dozvedeli. Otec by im to nikdy neprezradil. Veľmi dobre si pamätal, ako ju to zasiahlo. Trpeli vtedy obaja.

„Vedel si o mojej minulosti," pozrela na Treya.

Rebecca s So-Eun stále hľadeli na článok v mobile. Nechcela, aby to videli. Chcela to pred všetkými ukryť, zadusiť vo svojom vnútri, už nikdy viac o tom nehovoriť.

Trey odvrátil pohľad.

„Vedel si to a dovolil si im, aby to využili ako senzáciu."

„Nemám takú moc, Starry."

„Preto ma zobrali bez akéhokoľvek konkurzu? Pretože som detský talent a mám tragickú minulosť? Hodím sa k bábike, ktorá nespieva, všakže?" hlas sa jej roztriasol.

„Starry, upokoj sa."

„Ako sa mám upokojiť?" hlas sa jej triasol. Ledva zadržiavala slzy. „Súhlasila som s tým, aby ste ma použili ako odrazovú plochu pre So-Eun, ale nikdy som netušila, že by ste zneužili i moje vnútro. Pamiatku mojej mamy."

„Starry, nie, tak to nie je."

„A ako to je?" pípla.

Trey pre ňu nemal žiadnu odpoveď.