Nadýchla sa, no rýchlo zavrela ústa, keď ktosi z poroty prehovoril ostrým tónom.

„Na toto nemáme čas," mávla rukou žena s pevne vypnutým drdolom a výrazným červeným rúžom. „Aj tak vás najprv chceme počuť bez hudby. Ak chcete potom vystupovať bez neho, budeme pokračovať. Ak nie, odíďte."

Dievča vyzeralo, že má slzy na krajíčku, ale ostatní ju ignorovali. Bol to jej problém. A ich pred budovou čakali ešte stovky nezaregistrovaných ľudí.

„Predstavte sa nám," povedal muž, čo sedel uprostred, asi hlavný šéf poroty.

Dievčatá s poradovými číslami od 231 do 240 začali zaradom sypať svoje mená, vek a nepodstatné detaily, ktorými sa chceli prezentovať. Aj sabotovanému dievčaťu sa podarilo pod tlakom spamätať sa a rýchlo vyrapotalo svoje meno.

„Číslo 236, Rebecca Orleová," vyriekla tá sabotérka.

Jej hlas bol pevný, bez kúska strachu či nervozity. Beštia. Starry preglgla. Mala sucho v ústach. Bola zvedavá, ako si bude počínať toto dievča, čo len pred chvíľkou tak vystrkovalo hlavu na chodbe ako pyšná pávica.

Kým niektoré zhlboka dýchali, aby sa upokojili a porazili stres, porota študovala osobné dotazníky, ktoré museli vyplniť a odovzdať predom. Keď si Starry všimla, že okrem fotografie tváre museli priložiť i fotku v plavkách, takmer skolabovala. Objala si svoje boky rukami. Cítila, že sa počas posledných mesiacov začala zaobľovať. A vraj postava modelky, Brennan si z nej určite uťahoval a ona mu na to skočila. Trúba.

„Dobre. Budete zaradom spievať, až kým vás nestopneme. Číslo 231."

Dievčina s plavými vlasmi sa nadýchla a spustila.

„Stop!" prerušil ju ihneď hlavný porotca, spievala sotva päť sekúnd. „Ďalej!"

Druhé dievča začalo. Hlas sa jej zachvel, zaspievala falošne.

„Vďaka, stačilo. Ďalšia!"

Dievča číslo 233 bolo síce šokované tým, že o jej budúcnosti rozhodovalo iba prvých pár sekúnd, no začalo rýchlo spievať. Namiesto pár slov sa jej podarilo zaspievať asi dva verše, kým ju zastavili.

Starry sa na to všetko dívala s neopísateľnou hrôzou. Celá ich budúcnosť závisela od prvých nôt, čo zaspievali. Niektoré ledva otvorili ústa a oni ich hneď stopli. Už súcitila s plačúcim dievčaťom z chodby, ktoré tvrdilo, že má naozaj talent. Ako ich majú presvedčiť, že dobre spievajú, keď si ich ani len poriadne nevypočuli?

Rebecca začala spievať. Zaspievala prvú strofu a takmer zastala, myslela si, že ju stopnú, ale oni ďalej počúvali. Starry naťahovala uši, keď začala spievať druhú časť piesne a premýšľala. Nemala zlý hlas, no bola si istá, že porota hodnotila nielen farbu hlasu a techniku spevu, určite zavážil aj výzor. Prvé dievča bolo troška pri sebe, druhé vyzeralo akoby sa bálo vyjsť medzi ľudí. Rebecca možno spievala schopne, no nebolo to hodné prvého miesta v speváckej súťaži. A takisto ani jej tvár nebola na prvý pohľad príťažlivá.

Skončila krátku ukážku piesne a ďalšie dievčatá pokračovali. No i tie boli bez milosti zastavené.

„Dobre, to by stačilo," prehovoril ten chlap.

Bolo zjavné, že má v týchto kastingoch prax. A zrejme si uvedomoval i to, aký húf ľudí dnes musia ešte vypočuť a ohodnotiť. A vykopnúť.

„Všetci von okrem čísla 236."

Ostatné dievčatá znechutené a sklamané odišli. Chlapík im pri odchode podával naspäť ich CD nahrávky, ktoré vyťahovali úplne zbytočne. Zato Rebecca sa postavila naspäť doprostred a sklonila hlavu. Kabelka z jej lakťa sa zošuchla a cupla na zem. Asistent až teraz vložil do prehrávača CD, čo si pripravila. Starry bola na jej druhé číslo zvedavá.

Miestnosťou vybuchol akčný dievčenský song. Keby si Starry nedržala svoje ramená, asi by si prikryla uši. Nemala rada takéto premotivované energické dievčenské piesne. Neexistoval nikto, kto by túto skladbu nepoznal, či už takýto žáner hudby obľuboval, alebo nie. Bola to pieseň od Four Elements – bývalej vlajkovej lode ich agentúry. Jedna z ich najznámejších skladieb.

Rebecca ožila. Jednotlivé tanečné kroky predvádzala s elánom a energiou, úplne presne do rytmu skladby. Starry bola šokovaná tým, ako ladne vie tancovať. Niektoré pohyby, ktoré robila, vyzerali, že by ich ľudské telo nikdy nemalo zvládnuť. Bola ako hadia žena. Tancovala niekedy? Musela sa venovať tancu. Také niečo si predsa človek nenacvičí len tak pred zrkadlom. Alebo áno?

Rebecca sa nadýchla a začala spievať.

Porota k nej zdvihla hlavu. Brennan ju sledoval s otvorenými ústami. Ani Starry od nej nedokázala odtrhnúť oči. Bolo jasné, že toto vystúpenie si musela pripravovať týždne. Možno dokonca i mesiace. Hlas si dokázala udržať stabilný aj napriek tomu, že práve tancovala a choreografia bola skutočne namáhavá. To dokázalo byť náročné, pretože ste potrebovali rýchlejšie dýchať. Vedela pracovať s hlasom a vedela správne dýchať.

Krátka verzia pesničky naraz skončila, v miestnosti ostalo až príliš veľké ticho.

Žiarila. Bolo to neuveriteľné, ale ako tam tak stála, s postojom finálnej pózy z choreografie, žiarila. Po tvári jej stekali kvapky potu, no ona sa usmievala. Starry takmer počula v diaľke hučať rozbláznený dav fanúšikov. To dievča bolo stvorené pre javisko. Tam vonku na chodbe to neboli iba silné reči.

„Hmm," zamrmlal niekto z poroty, keď si odkašľal. „Hovoríte, že sa chcete stať idolom?"

Starry na nich vytreštila oči. Nechcú ju zobrať? Bola taká skvelá a oni ju nevezmú? Myslela si, že sa jej to podarilo, že ich dostatočne prekvapila. Ale oni... Pozrela sa zmätene na Brennana. Ak nezoberú Rebeccu, tak ona tu v takom prípade vôbec nemá čo robiť.

„Áno, je to môj sen," odpovedala Rebecca odhodlane. Stále bola statočná, aj keď z atmosféry pochopila, že to nevyzerá dobre.

„Viete, speváci..."

„Viem, čo robia speváci. Viem, že na sebe tvrdo makajú. Viem, že to zvládnem," hlas sa jej po prvý raz zachvel.

Bolo to nepekné, ale Starry si vydýchla. Predsa je to dievča človekom. Už si myslela, že sa absolútne ničoho nebojí a vôbec nemá trému.

„Skúste ešte dajakú inú pieseň. Akúkoľvek inú."

„Nemám už druhé cédečko."

„Nevadí, zaspievate nám to znova bez hudby. Aspoň budeme lepšie počuť. Skúste zaspievať aj nižšie tóny."

„No dobre," tentoraz to bola ona, kto si odkašľal.

Nadýchla sa a privrela oči. Zjavne premýšľala nad piesňou, čo by spĺňala ich nečakané požiadavky. Potom sa znova nadýchla. Miestnosťou sa rozozvučal jej hlas. Tentoraz nebol hlasný a divý, bol ťahavý a hlboký.

Starry pocítila, akoby jej niekto do žalúdka nasypal ľad. Bola to obľúbená pieseň jej mamy. Starry ju nemala rada. Bol to rekviem a často ju dokázal rozplakať. Zahryzla si do pier, suchá pokožka na nich praskla a ona v ústach pocítila krv.

Neverím tomu, že si už navždy preč,

koniec je len ďalším začiatkom.

Len pekne spi, môj drahý, môj milovaný,

duša tvá letí v diaľ, smrťou to nekončí.

V hĺbke môjho srdca budeš naďalej žiť.

Rebecca stíchla, lebo zabudla text. Navyše, zostúpila hlasom dosť nízko a nebolo pre ňu ľahké zaspievať ten úsek. Bola to stará a pre mnohých ľudí už neznáma pieseň. Zjavne ju nepoznal ani nikto z poroty, aby jej pomohol.

Starry urobila krok vpred.

„Pieseň nádeje bude zaznievať vždy," pomohla jej v texte a slabo dospievala. „Naveky..."

Rebecca sa na ňu usmiala. Hneď na to sa Starry uvidela v zrkadle a stíchla. Celá porota hľadela priamo na ňu. Vďaka tým odporným zrkadlám sa nemuseli ani len otočiť na stoličke a predsa ju mali na očiach.

Priložila si svoje ľadové dlane na pery a ustúpila opäť dozadu, až kým chrbtom nevrazila do steny. Brennan sa usmieval ako starý lišiak, ktorý chcel ukradnúť sliepku a napokon sa z nej vykľula zlatá hus.

Starry si v tom momente kládla iba jedinú otázku: Urobila niečo, čo nemala?

„Hmm," prehovoril ten muž, akoby sa Starry nebola vôbec ozvala. „Slečna Orleová, vidíme, že viete tancovať, ale na tom speve by sme museli určite popracovať," prehovoril jeden z tých chlapov v porote. „Ale na rap či hip-hop by sa to hodilo. A vystupovanie máte veľmi dobré."

Nemohla tomu uveriť. Povedal, že ďalej sa dostane len päť percent uchádzačov. A Rebecca? Bola perfektná a nenechala sa vyviesť z miery, hoci sa ju snažili zaskočiť. A porota aj napriek tomu zvažovala, či ju vôbec pustí ďalej. A ten šialený chlap jej povedal, že Starry má tá, čo bude patriť k tomu magickému číslu piatich percent? Načisto sa zbláznil!

„Každopádne, prejdite si do miestnosti vedľa. Ďalšia skupina, prosím!"

„Díky za pomoc," povedala jej Rebecca, keď Starry vychádzala spolu s Brennanom von na chodbu. „Nevedela som, že by niekto túto pesničku mohol poznať."

Starry len chabo prikývla. Nevedela, čo na to povedať. Ani ona to nečakala. Pomohla sabotérke, ktorú mali vyhodiť. Len preto, že poznala tú pieseň a to ju rozcitlivelo. Rebecca im zmizla z dohľadu a Brennan sa s ňou presunul von. Vracali sa naspäť cez salón plný nervóznych ľudí.

Starry kráčala chodbou za ním a neprestajne myslela na pieseň, ktorú len pred chvíľkou zaspievala Rebecca. Nechcela sa baviť o tej skladbe, nechcela si znova spomenúť. Posledné dni to vyzeralo, akoby sa jej iba všetci snažili pripomenúť minulosť.

Mohol za to tento hlúpy chlap, čo sa ju snažil nahovoriť na profesionálny spev. Bála sa. Strašne sa bála toho, že ak sa na to všetko napokon dá, všetky piesne jej ju budú pripomínať.

„Tadiaľto, slečna Fioresová," viedol ju ďalej.

Podišli k najbližšiemu výťahu, ktorý ich nepustil stlačiť tlačidlo poschodia, dokým Brennan nepípol svojou čipovou kartičkou. Vystúpili a ona rýchlo cupkala za ním. Pripadala si tu úplne stratená. Nerozumela tomu, ako sa môže vyznať v spleti tých rovnakých chodieb a dvier, čo niekedy ani len neboli označené.

Vošiel bez zaklopania do jedných z nich a ona ho zvedavo nasledovala. Istým spôsobom to bolo zaujímavé. Otvárať všetky tie dvere a hádať, čo sa za nimi bude skrývať. Keď však vstúpili dnu, ostala prekvapene stáť. Rezká tanečná hudba hučala na plné gule. Ale bola neznáma a ona ani len netušila, čo je to zač.

V miestnosti sa nachádzalo obrovské množstvo mladíkov a ona ihneď cúvla. Z cudzích chalanov mala strach. Dlho jej trvalo, kým nazbierala odvahu na to, aby sa začala baviť s Adamom. A tu pred ňou stál asi tak tucet mladých mužov, ktorí boli zrejme členmi nejakej chlapčenskej skupiny.

Z reproduktorov zavesených na stene sa ozývala hlasná hudba. Aj v tejto miestnosti boli steny pokryté hladkými vysokými zrkadlami, až Starry mala pocit, že je tu trojnásobne viac ľudí, než v skutočnosti. Bolo jej to nepríjemné.

Skladba pokračovala a ozval sa spev. Starry spoznala hlasy chlapčenskej skupiny pozostávajúce z troch spevákov. No tu ich bolo omnoho viac. To znamenalo, že tí ostatní zrejme nespievali, iba s nimi budú tancovať. Možno v nejakom videoklipe? Nemala ani poňatia ako to funguje.

Brennan ju uprene pozoroval. Vyhľadala ho pohľadom a zamračila sa na neho, aby mu dala najavo svoje pobúrenie.

Bad Boyz boli populárna skupina a ona videla, ako nejedna jej spolužiačka mala na pozadí v mobile daktorého z nich, hoci podľa jej názoru boli už pristaré na takéto niečo. Ale Starry sa o celebrity nezaujímala. Keď začula nejakú dobrú pesničku, zaspievala si ju, ale nikdy nepozerala videoklipy na internete, či rozhovory v telke a časopisoch. Plagátovú éru skončila ešte počas strednej. Myslel si, že začne pišťať a v očiach jej budú žiariť hviezdičky? Tak to sa teda mýli!