Trey sedel so So-Eun v jednej z malých zasadacích miestností. Bol značne nervózny, asi po stýkrát skontroloval svoje okolie, akoby očakával, že sem každú chvíľu vtrhne zástup novinárov pátrajúci po senzácii.

So-Eun sedela vedľa neho na stoličke, ruky prekrížené, tvár vyrovnaná a pokojná. Aj po tom pohrebe sa tvárila, že je všetko v poriadku a zrazu prestala vychádzať z bytu. Bola to jeho chyba. Mal ju tlačiť už skôr, pokúsiť sa ju dostať von.

Zamračil sa. Videl, ako počas tých dvoch rokov žila. Dúfal, že keď jej dajú prácu a jej deň bude zrazu plný nových úloh, podarí sa jej zabudnúť. No len čo sa na povrch dostalo, že bude členkou novej skupiny, niektorí ľudia akoby explodovali. Samozrejme, So-Eun bola hlavnou témou každého článku. Bolo predsa nevídané, že speváčka, ktorú zastihla tak tragická udalosť až prestala spievať, sa po dvoch rokoch znova vracia na pódium.

Deň čo deň mazal na jej profile nenávistné komentáre a dúfal, že ho poslúchla a nečíta ich. Keď sa však svojim skúmavým fialovým pohľadom opäť zadíval na jej tvár, vedel, že tomu tak nebolo.

Dokázal rozoznať nepatrne chvenie jej studených rúk, či silený úsmev. Dúfal, že sa mu ju podarí postaviť na nohy a namiesto toho sa teraz pred ním rúcala v základoch. Rád by ju chytil za ruku, možno za pás, ale vedel, že to nemôže urobiť. Stačila by jedna jediná chybička a všetko by sa mohlo pokaziť.

Dve dievčatá, ktoré mali byť jej oporou, sa momentálne nerozprávali nielen s ňou, ale ani medzi sebou. Všetko bolo tak nenapraviteľné, až sa mu obrátil žalúdok. Navyše, všimol si to už aj Marco a ostatní zamestnanci agentúry. Netrvalo dlho a zavolal si ho riaditeľ agentúry.

„Eun," prehovoril do ticha. „Musíte sa udobriť."

Oprela sa na stoličke a zahľadela sa Treyovi do očí. Stále nevedel, že sa v skutočnosti pomerili v ten deň po Halloweenskom večierku, no nechcela mu to ešte prezradiť. Potrebovala si ho otestovať. Vždy mu dôverovala, no teraz si nebola istá, či nezneužíva svoje postavenie. Vedel, že sa s ňou môže zhovárať o čomkoľvek a že si ho vypočuje skôr, než riaditeľa agentúry, alebo niekoho, kto ju absolútne nepoznal.

„Vieš, že som z tých, ktorá to je ochotná urobiť," povedala. „Ale Rebecca so Starry sú omnoho tvrdohlavejšie. Celý tento nápad s novou skupinou je iba jedna obrovská katastrofa. Nevyjde to."

Popularita Ladies First bola vystavaná na tragických senzáciách a momentálne visela na vlásku. Dievčatá musia začať konečne produkovať výsledky.

„So-Eun, máte krátko pred debutom. Choreografia je hotová, čaká sa len na prvý videoklip a fotografie. Čoskoro vás oficiálne vypustia na trh a ak si fanúšikovia uvedomia, že vaša skupina v skutočnosti vôbec nefunguje, nedopadne to dobre. Pochováte si vlastnú šancu niekam to ešte dotiahnuť."

„To je ten problém," prehovorila Eun. „Že všetci chcú, aby som to niekam dotiahla. A zároveň chcú, aby som už nikdy neotvorila ústa, pretože 4E sú preč. Ale tieto dve veci sa nedajú robiť naraz. A nikto sa nikdy neopýtal, čo chcem ja. Čo ak už viac nechcem spievať a chcem ísť do dôchodku?"

„Nemôžeš ísť do dôchodku v takomto veku," vysvetľoval jej opatrne.

„Prečo nie? Zarobili sme počas svojej kariéry dosť peňazí. Nedlhujem agentúre žiadne peniaze ako Becca, či Starry. A môžem kedykoľvek odísť."

„Nerob to," povedal jej. „Práca je momentálne jediná vec, ktorá ťa drží nad hladinou. Obaja vieme, že sa nechceš vrátiť tam, kde si bola pred niekoľkými mesiacmi."

Vedela, o čom hovoril. O tých hlbokých tmavých vodách, ktoré ju dusili v posteli každú noc. Ktoré ju vždy zalievali chladom, hoci sa navonok pred ostatnými ľuďmi usmievala. Boli dni, kedy si uvedomila, že sa možno už nikdy nevynorí.

Bola to Starry, kto ju v ten deň vytiahol von. Nepovedala nič, nikdy do jej zvláštnych zvykov nevŕtala. Nechápala, prečo bola voči nej taká ohľaduplná. Starry bola príliš dobrá a naivná pre túto prácu. Príde moment, kedy sa popáli. Nepriala jej to. Nechcela, aby si prechádzala rovnakými vecami ako ona. Ten incident so sponzorom ju riadne zobral. So-Eun vedela, že ich agentúra robila niektorým zverenkyniam i horšie veci.

„Chcel by som sa s tebou o niečom porozprávať, So-Eun," prehovoril Trey po chvíľke odmlky.

„Je to vážne?"

„Asi áno," kútikom mu myklo.

Dívala sa na Treya a snažila sa čosi vyčítať z jeho očí. Sedel tam zhrbený a díval sa na ňu takými zvláštnymi očami. Nezasvietil v miestnosti svetlo a hoci tam boli okná, slnko bolo schované za mrakmi. Kvôli šeru jeho dúhovky zmenili farbu z fialovej na sivú. Pamätala si, keď sa s ním stretla po prvý raz. Tá farba očí na ňu vtedy pôsobila ako magnet. A nielen vtedy, aj teraz ju dokázal k sebe pritiahnuť iba jediným pohľadom.

„Chcel by som, aby si na mňa nikdy nezabudla."

So-Eun myklo bradou. „Nezabudla? Čo to hovoríš? Veď si predsa stále môj manažér."

„Som," odvetil. „No pokiaľ sa veci nezmenia, možno ma vymenia."

„Nie, to nemyslíš vážne."

Za posledné roky bol jej jedinou oporou, akú kedy mala. A aj keď sa niekedy k nemu správala odporne, nikdy sa jej neobrátil chrbtom. Vedela, že vzťah s ním im agentúra nikdy nedovolí. Vyleteli by z kože, keby sa o tom dozvedeli. No úplne ju od neho odstaviť? To nemohla dopustiť.

„Nemôžem za to, tlačia na mňa. Ak sa to náhodou stane a mňa napokon preradia k inej skupine, chcel by som, aby si myslela na to, že nech sa bude diať čokoľvek, vždy tu budem pre teba. A pri tejto príležitosti by som ti chcel niečo dať, So-Eun."

Trey vydýchol a potom jej vložil do rúk drobnú škatuľku. Ich ruky sa spojili a ona si uvedomila, že asi po prvý raz v živote ich má i on studené.

„Môžem ju otvoriť?"

„Nech sa páči."

So-Eun ju otvorila a dych sa jej zasekol v hrdle. V škatuľke sedel jemný prívesok ozdobený niekoľkými brúsenými kameňmi. Boli číre a ozvláštňovali tak biele zlato, z ktorého bol vyrobený.

„J-ja..." zakoktala sa So-Eun.

Do líc jej vyskočila horúčava. Nevedela, čo si má o tom všetkom myslieť. Keď muž predsa podaruje žene šperk, musí to znamenať niečo vážne, nie? Alebo to bol iba obyčajný dar, čo nemá žiadny hlbší význam?

„Mrzí ma, že si nemôžem pred tebou niekde verejne pokľaknúť s prsteňom, ale v našej situácii by to nebolo múdre. Navyše to musím robiť ešte aj v tajnosti," zavtipkoval. „Vezmeš si ma?" opýtal sa jej.

Snáď po prvý raz začula v jeho hlase neistotu.

„Ale ja... Ja sa nemôžem vydávať," pošepla.

„Ja viem, So-Eun," chytil jej ľadovú ruku do oboch dlaní. „Ja to viem. Viem, že agentúra by nám to nikdy nedovolila. Ale ja nepotrebujem žiadnu svadbu. Nepotrebujem žiadny ceremoniál a všetky tie opletačky okolo toho."

Odtiahol jednu ruku a potom vybral prívesok zo zamatového hniezda. Spod výplne vytiahol tenkú retiazku, na ktorú ho navliekol. „Prsteň na ľavej ruke je príliš nápadný a ľudia by sa pýtali. Ja som ti preto kúpil tento prívesok, aby si ho mohla nosiť, hoc aj ukrytý pod šatami. Je úplne jedno, kde je jeho miesto, podstatné je, že len my dvaja vieme, čo symbolizuje.

Nemusíš si ma oficiálne zobrať, aby sme boli svoji, So-Eun. Stačí mi iba tvoje slovo. A ja ti budem veriť, budem ho brať za tvoj sľub voči mne."

Eun sa na neho chvíľku dívala a potom sa jej na tvári rozhostil úprimný úsmev. „Veľa to pre mňa znamená Trey. Iste, že ho budem nosiť. Budem len tvoja," zapýrila sa.

Zasmial sa. Bola to dospelá žena a predsa niekedy pôsobila ako dievča. Po tej autonehode mal pocit, akoby príliš zostarla na svoj vek. No bol rád, keď videl, že sa znova vracia späť, do svojho času a je konečne šťastná.

„Smiem ťa pobozkať?" opýtala sa.

„Nie," znova sa zasmial. „Niekto by nás tu mohol nachytať. Navyše, dievčatá by sa tu mali objaviť každú chvíľu."

„Máš pravdu," opätovala mu úsmev a potom mu namiesto toho iba stisla ruku. „Nechcem, aby nám ťa vzali. Si náš najlepší manažér."

„Viem."

Chvíľku sedeli mlčky, ich ruky spojené pod stolom. Keď však ktosi rozrazil dvere na mítingovej miestnosti, pustili sa.

„Tak, sme tu," povedala Becca. „O čo ide?"

Starry za ňou vyzerala byť dosť bledá. Určite sa po celý čas strachovala, čo sa ide diať.

„Žiaden stres!" usmial sa na ne a vstal. „Dnes ideme do štúdia!"

„Televízneho?" opýtala sa Rebecca.

Starry vyzerala, že sa jej každú chvíľu podlomia kolená.

„Nie, do nášho, tu v agentúre. Ideme natáčať videoklip! Čaká nás preto ešte veľmi dlhý deň. Len som chcel, aby ste sa objavili na mesačnom hodnotení. Toto bolo ale asi už vaše posledné."

Zdalo sa, že Starry si vydýchla: „Čokoľvek je lepšie, než byť v jednej miestnosti s Harper."

„Nemá ťa veľmi rada, počul som."

„Od koho, ak to smiem vedieť?" opýtala sa ho Starry.

Becca zapichla pohľad do zeme.

„Aha, takže už viem, kto je z našej skupiny najväčšia klebetnica," odfrkla Starry.

„Počul som však, že si v porovnaní s ostatnými hodnoteniami nazbierala vyšší počet bodov. Dobrá práca," pochválil ju Trey.

„Snažila som sa," prikývla Starry.

So-Eun žiadne hodiny nemala, už dávno predsa debutovala. A Rebecca svoje domáce úlohy a štúdium robila v čase, kým Starry bojovala so svojimi drevenými kĺbmi zatvorená v tanečnom štúdiu. Keď napokon prišla unavená domov, nemohla ísť do postele. Namiesto toho s knihami po špičkách prešla do kuchyne, kde pri tlmenom svetle šprtala spoločenskú etiketu, cudzí jazyk, či ďalšie predmety. Jedna vec bola naučiť sa to z knihy, druhá použiť v praxi. Veľmi dobre vedela, že keby sa objavila na nejakom noblesnom večierku, určite by sa jej podarilo nejaké spoločenské faux pas.

„Tak teda poďme," prikývol Trey.

Vstal a spolu s dievčatami kráčali naspäť k výťahom.

Jedna z väčších miestností na spodných poschodiach budovy agentúry, bola prerobená na štúdio ako v televízii. Len tak sa to tam hmýrilo ľuďmi. Všade naokolo boli rozostavané mohutné svetlá s bielymi softboxami, ktoré zabraňovali ostrým tieňom. Starry vykrúcala hlavu na všetky strany a snažila sa čo najviac vstrebať.

Rebecca mala iné priority. Prešla priamo k vešiakom a povyťahovala niekoľko kúskov šiat: „Čo je to za veci?"

„To sú veci, v ktorých budete natáčať klip," spoza rohu sa vynorila Iria.

„Tak veľa?" Starry bola skôr zhrozená, než potešená.

Iria sa rozosmiala nad Starrinou poznámkou: „Každá z vás bude mať oblečené dva druhy šiat." Prešla k stojanu a odstrčila nabok Rebeccu. „Toto bude uniforma, s ktorou budete tancovať a potom aj vystupovať. To bude outfit, pri ktorom si všetci spomenú na tento klip," zamávala svetlomodrými šatami. „K tomu budete mať obuté tieto biele lodičky. A majú hrubý podpätok, takže sa nezabijete pri choreografii."

Starry zízala na tie šaty a chcela sa ich dotknúť. Látka bola nádhernej azúrovej farby, takú krásnu modrú nedokázala vykúzliť ani len letná bezoblačná obloha. Boli dozdobené bielymi hviezdami a tenkým bielym opaskom. Nikdy sa nejako nezaujímala o šaty, ale tieto sa jej skutočne páčili. Ich nariasená sukňa bola veľká, ale nie zase príliš navrstvená, aby v nich vyzerala ako baletka.

„A tieto budete mať každá zvlášť," ukázala im druhý stojan, ktorý bol plný rôznych tmavých šiat, prevažne čiernej farby. „Okrem toho budete natáčané aj osamote, každá vo svojom kútiku, ktoré už postavili."

Mykla rukou do rohu štúdia a Starry si až vtedy všimla, že tam boli akési tri mini-kulisy potiahnuté výraznou zelenou tapetou. Vyzerali ako tie, ktoré na premietanie používajú rosničky pri počasí. Uprostred boli naaranžované stolíky, stoličky, niekoľko dekorácii, lampy. Vyzeralo to naozaj vkusne.

„Takže si vezmite šaty, na začiatok vám vyberiem z tých tmavých, a tie si oblečte. Tam vzadu je paraván, kde si ich môžete obliecť, potom príde Desi, aby mi pomohla s účesmi a líčením. Najali sme dnes aj nechtárku, aby vám spravila manikúru. Ku každému outfitu zvlášť."

Starry zobrala jedny z tmavých šiat, ktoré jej vybrala. Vyzerali byť čierne ale keď sa na ne lepšie pozrela pod svetlom, zistila, že sú tmavohnedé. Mali krátke nariasené rukávy a boli prevažne obtiahnuté. Nemala čas obzerať ďalšie. Vzala si ich a vyštartovala za paraván skôr, než sa tam stihnú dostať ďalšie dievčatá.

Rebecca dostala čierne šaty, cez prednú časť ktorých sa tiahol dlhý zips. Vlastne všade navôkol videla rozbiehajúce sa rady zipsov. Zdobili aj jej boky a plecia. Starry sa zdali až príliš vyzývavé, ale musela povedať, že Rebecce sa hodili. Presne vystihovali jej osobnosť.

O minútu neskôr za nimi prišla aj So-Eun. Mala tiež tmavé šaty, ale takisto to nebola čierna farba. Jej šaty nemali rukávy a v drieku boli zúžené. Ich sukňa sa ďalej rozširovala a slabo vlnila až ku kolenám.

Keď sa konečne odtiaľ vytiahli, Iria im kopla po zemi tri škatule topánok. Každá si zobrala tú s ich veľkosťou a keď ich otvorili, uvideli v nich ležať vysoké remienkové sandále na platforme. Starry na ne pozerala, akoby neboli z tohto sveta. Nielen, že mali platformu, ale ako bonus aj vysoký tenký podpätok, ktorý by si v živote neobula.

„Neboj, v tom nebudete tancovať," zasmiala sa Iria. „Neradi by sme, keby hneď počas natáčania prvého klipu nastal nejaký úraz. V týchto budete nanajvýš stáť, alebo sedieť."

Dvere sa otvorili a dnu vtrhla Desi aj so svojim obrovským kufríkom plným kozmetiky. Iria jej medzitým nachystala stoličky a rozsvietila svetlá v poslednom nevyužitom rohu miestnosti. Dievčatá si na ne posadali a Desi sa začala okolo nich zvŕtať. Za ňou prišla ďalšia žena, ktorú nepoznali. Tá im postupne urobila špicatú dlhú manikúru. Starry predpokladala, že s tak dlhými nechtami by v živote nedokázala nič chytiť do prstov.

Kým ich líčila, prišli kameramani a jeden z režisérov, ten mal na starosť ich videoklip. Starry nevedela, čo sa stalo, ale zrazu pocítila isté napätie v miestnosti. Obzerala sa, ale nevedela nájsť príčinu, prečo to tak je. Vtedy si všimla, že do miestnosti musel medzitým vojsť Brennan. Ďalšieho staršieho chlapa si už pamätala z večierka – návštevou ich poctil sám riaditeľ agentúry s asistentkou.

„Fajn, môžeme začať," režisér pôsobil úslužne. Možno sa tak správal kvôli tomu, že tam bol sám riaditeľ agentúry.

Dievčatá sa usadili, každá do jedného zo svojich kútikov. Potom si nacvičili niekoľko póz a on im kázal do hudby spievať nahlas, aby to vyzeralo vierohodnejšie. Ako im bolo neskôr vysvetlené, v štúdiu to zostrihajú a potom budú miešať s ďalšou nahrávkou, keď budú tancovať už v modrých šatách.

Urobili niekoľko záberov s každou z nich a Starry pochopila, že keď si vlastne všetok text rozdelili medzi seba, nevyskytovala sa na kamere často. To ju tešilo. Zvládla to, čo od nej vyžadovali. Vďaka všetkým tým príšerným drezúram a posmechom v skupine sa cítila o kúsok pohodlnejšie pred kamerou a dokázala sa nesústrediť na to, že ju sleduje množstvo ľudí.

„Prvú časť máme hotovú," prehovoril režisér spokojne a Desi cvakla svojim kufríkom s kozmetikou. „Teraz sa prezlečte do ďalších šiat."

Kým sa prezliekali, zamestnanci agentúry pomaly rozobrali ich miniatúrne kúty. Potom začali s pomocou niekoľkých ľudí ako figurantov nastavovať značky podľa toho, kde sa bude mať každá z nich postaviť.

Nechtárka obrúsila dole časť ich umelých nechtov a vytvorila nový dizajn. Starry si nikdy neuvedomovala, že keď sa natáča nejaký videoklip, idú až do takýchto detailov. Možno po prvý raz bola spokojná s tým, v akej je agentúre. Znamenalo to, že si dávajú záležať na svojej práci. A tým sa vysvetľovalo to, prečo stále nevidela ani cent. Všetko toto muselo stáť hotový majland.

Dievčatá sa potom usadili už v svetlomodrých šatách a bielych topánkach do kresiel, kde im vytvorili z natočených vlasov iné účesy a Desi ich musela narýchlo odlíčiť, aby im mohla zvýrazniť oči farbou ladiacou s ich šatami.

„Hotovo!" povedala Desi.

Starry otvorila oči a pozrela sa na seba do zrkadla. Nespoznávala sa. Ona sama sa líčila len zriedka a obliekala miestami ako chalan. Niekedy si myslela, že už nikdy nebude vyzerať ako poriadna žena. Teraz vstala z kresla a uvidela, že oproti nej sa na ňu usmievala vysoká štíhla žena, ktorá na prvý pohľad vyrážala dych. Chvíľku jej trvalo spracovať to a zistiť, že je to skutočne ona.

„Super, môžeme pokračovať!" režisér sa tváril akoby nemali času nazvyš.

Postupne ich rozostavili na svoje miesta. Starry stála naboku vzadu a pred ňou uprostred stála Rebecca. So-Eun bola po jej boku presne tak, ako na začiatku stáli počas choreografie.

Hudba sa rozozvučala. Spolu s ňou zasvietilo aj červené svetlo kamery. Starry sa nadýchla. Bol čas zatancovať opäť presne to isté, na čom tak s Emilem dlhé týždne pracovali. Do toho otvárala ústa a občas spievala svoju časť textu.

Celú choreografiu im zostrihali na niekoľko častí, takže im dopriali menšie prestávky medzi jednotlivými sériami pohybov. Pri niektorých sa pomýlili, pri iných zase neboli úplne synchronizované, no po pár menších problémoch a zopakovaniach to bolo všetko hotové.

„Milé dievčatá," prehovoril riaditeľ agentúry a všetci stíchli. „Týmto sme úspešne dokončili prípravy na vašu prvú vydanú skladbu. Ešte nám ostávajú drobné úpravy a budúci týždeň štartuje táto pieseň v rádiách a klip bude publikovaný na našom oficiálnom YouTube účte, rovnako ako aj na ďalších platformách. Gratulujem k vašej prvej vydanej skladbe!"