Vošla naspäť do salóna, kde sa konal večierok. Hostí v sále ubudlo, noc poriadne pokročila. Mali by sa čoskoro vrátiť naspäť na izbu. Seung-Woo jej zamával a zmizol v dave hostí. Starry si vydýchla. Keď si už myslela, že jej deň nemôže byť horší, zazrela rozzúreného leoparda. Becca k nej ihneď pribehla, po vľúdnom pohľade ani stopy. Trey ich zazrel a predpovedal blížiacu sa katastrofu. Spolu so So-Eun sa k nim ponáhľali.

„Tak tu si!" zafučala Rebecca.

Starry nechápala, prečo je taká nahnevaná.

„Vraj si odmietla jedného zo sponzorov," povedala. „Bol to chlap, ktorý tu má najviac peňazí! Nedostali sme to kvôli tebe? Povedal, že si sa k nemu správala hnusne!"

Starry na ňu neveriacky zízala. „Ja že som k nemu bola neslušná?" ohradila sa ihneď. „To on bol neslušný ku mne!"

„Mala si sa obetovať! Dať si s ním jeden-dva poháriky, nechať ho, nech sa ožerie! To by si snáď vydržala. Je jedno, čo ti rozprával, skrátka by si iba prikyvovala a usmievala sa."

„Rebecca," prehovorila Starry. „Ten muž ma obťažoval."

„Sme tu ako tovar vo vitrínke. Nie každý do nás bude pchať peniaze kvôli tomu, že spievame. Ale aj kvôli tomu, že dobre vyzeráme. Viem, aká si netýkavá. Isto ťa chytil okolo pliec, alebo za koleno a už si musela panikáriť. Mohol nám zaplatiť všetky výdavky spojené s agentúrou! Odohnala si najlepšieho sponzora! Sťažoval sa riaditeľovi agentúry! Očividne sú starí známi."

„Becca," prehovorila znova Starry. „Nechytal ma za plecia, či koleno, išiel mi pod sukňu."

Rebecca zmĺkla.

Starry nevedela, čo bolo horšie. Či zážitok, ktorý sa jej stal, alebo to, že teraz o ňom musela pred nimi rozprávať. Líca jej znova horeli od hanby. Chcela na ten incident čo najrýchlejšie zabudnúť, no oni jej ho teraz neustále pripomínali. Na správaní toho muža nebolo nič nevinné a hravé, ako keď si ju doberal Noah s tými detinskými piatimi sekundami. Pri tom chlapovi jej v hlave zavýjal pud sebazáchovy a ona sa cítila ako bábka. Odmietla ho a on sa sťažoval riaditeľovi agentúry. Donútia ju to urobiť? Marco bol schopný všetkého, predpokladala, že riaditeľ agentúry musí byť rovnaký. Financoval predsa celý projekt Ladies First, aj keď bolo jasné, že pri Starry to budú len utopené peniaze.

„To nemôže byť pravda, Starry," zapojil sa do toho Trey. „Také niečo si ten muž nemôže dovoliť. A hlavne nie na tomto mieste. Bol by z toho škandál."

So-Eun ho chytila za lakeť a on konečne stíchol. „Urobil ti ten muž ešte niečo, Starry?" opýtala sa jej. Pustila Treya a sklonila sa bližšie k nej, aby Starry nemusela natoľko dvíhať hlas.

„Našťastie, nie," zavrtela hlavou Starry. V očiach ju po niekoľkýkrát zaštípali slzy. Všetky tie zážitky, čo dneska prežila, ten alkohol a adrenalín. Akoby na ňu až teraz doľahlo to, čo sa stalo a s čím tak dnes bojovala. Rozplakala sa a So-Eun ju hneď objala.

„Stiahol ma dozadu k tým kulisám so závesmi, aby sme sa tam ukryli, ale ja som ho odmietla," vysvetľovala Starry. „Chvíľku sa ma snažil donútiť a presvedčiť, ale potom sa naštval a odišiel. Povedal, že z jeho peňazí neuvidíme ani cent. Nebudem s niekým spať pre peniaze. Môžu ma nechať hladovať a posmievať sa mi, ale neurobím to!"

„Šššš, bude to v poriadku, Starry," tíšila ju So-Eun.

„To si píš, že nebude," zamrmlal Trey.

Dievčatá na neho pozreli, šokované jeho tónom. No v očiach mu blčal hnev, Starry ho takto nazúreného azda ešte ani nevidela.

„Toto je seriózna agentúra!" pokračoval Trey. „Takéto praktiky tu nemajú čo robiť. Agentúra nikdy nebude podporovať prostitúciu, vychovávame tu predsa hviezdy! Hneď teraz idem vyhľadať riaditeľa a povedať mu, čo sa stalo. Keby toto niekto videl, nebodaj ešte aj vyfotil, položí to celú agentúru. Párty sa končí, dievčatá. Rád by som vás odprevadil na byt, ale nemôžem. Zvládnete to samé?"

So-Eun prikývla. Trey vyletel zo salóna ako víchor. Dievčatá ho nasledovali vlastným tempom. Spoločne kráčali chodbou, vrátili sa k hlavnému vchodu na recepcii, kde teraz vysedával namiesto recepčnej iba jeden ochrankár. Pozdravili sa mu a pokračovali ďalej, až kým bočným vchodom neprešli do ubytovacej časti. Hluk z párty utíchol v diaľke, vystriedalo ho tiché zunenie výťahu a otupujúca únava. Mlčali po celý čas.

Zajtra mali pokračovať s tréningom, akoby ani žiadna párty nebola, no Starry vedela, že dnes v noci nezažmúri oka. Udialo sa toho až príliš.

„Idem ešte na záchod," odvetila Becca, len čo vošli do bytu a zmizla v kúpeľni.

Starry vytušila, že Rebecca v skutočnosti nejde na záchod, no rozhodla sa dopriať jej troška súkromia. To bolo celkom ťažké, nakoľko sa všetky tri tlačili v malom byte. Vošla do izby a prezliekla sa do pyžama. So-Eun sedela na kraji svojej postele, ešte stále v trblietavom kostýme víly. Kúzelná palička s hviezdičkou ležala zlomená na matraci vedľa nej. Vyzeralo to, akoby So-Eun prepla na úsporný režim.

„Si ok?" opýtala sa jej Starry, no So-Eun neodpovedala. „Asi to bola odo mňa blbá otázka," odpovedala si teda Starry nahlas.

So-Eun pokrčila nohy a schovala tvár vo svojich kolenách. Vzlykla. „Mrzí ma to," prehovorila do tmy. „Prepáč mi to, Starry. Tak veľmi ma mrzí to, čo sa ti dneska stalo! Prepáč. Keby som sa správala ináč, keby som sa začala viac snažiť, neskončilo by sa to takto. Keby som... Nechcela som vás do toho zatiahnuť. Nechcela som..."

„Nemusíš sa ospravedlňovať," prehovorila Starry. „Napokon sa mi nič nestalo. A zdá sa, že v tejto agentúre máme len veľmi malú kontrolu nad tým, čo s nami urobia. No čo ma desí najviac, je to, že ten investor sa správal, akoby to bolo normálne. Obávam sa, že sú veci, o ktorých netuší ani len Trey."

So-Eun sa rozvzlykala hlasnejšie: „Bola som príliš sebecká. Natoľko, až to ovplyvnilo vás dve. Prepáčte mi to..."

„Budeme v pohode," zaklamala Starry. „A teraz si kúsok oddýchni."

So-Eun si ľahla na posteľ ešte v kostýme a mejkape. Zažmúrila oči, no po lícach jej aj tak stekali slzy. Starry predpokladala, že sa jej nepodarí zaspať, ale dúfala, že únava z dlhého dňa možno pomôže. Vtedy si uvedomila, že Becca je v kúpeľni až príliš dlho.

Vyšla z izby a zaklopala na dvere. Keď nepočula žiadnu odpoveď, pomyslela si na to najhoršie a tak ich otvorila a vbehla dovnútra. Rebecca stála ešte stále v kostýme pred zrkadlom. Prstami sa dotýkala svojej tváre a mlčky sa skúmala v odraze. Čelenku s leopardími uškami mala posunutú dozadu a bujné vlasy tak odkrývali celú jej tvár. Ešte nikdy nebola tá zmena taká viditeľná ako teraz. Starry k nej pomaly podišla bližšie.

„Prepáč mi, Starry," prehovorila Becca. Nedívala sa na ňu priamo, ale v odraze zrkadla. Aj jej sa leskli oči a Starry vedela, že to nebolo kvôli alkoholu, čo vypili. „Nevedela som. Ani by mi len nenapadlo, že by to v agentúre chodilo takto. Pokiaľ by dievčatá mohli rovno predávať, načo by do nich vrážali toľko peňazí?"

„To je v pohode," zamrmlala Starry. „Už o tom nehovorme. Nechcem viac na to myslieť."

Rebecca mlčky prikývla.

„Ako išlo tvoje rande?" opýtala sa Starry. „Vyhrala si toho režiséra, ktorého si chcela. Dúfam, že si s ním nemala rovnako nepríjemný zážitok."

Rebecca pokrútila hlavou. „Pýtala som sa ho, či by ma neobsadil ako herečku do tej pripravovanej drámy," prehovorila. „Odmietol ma. Zrejme stále nemám dostatočne peknú tvár."

Smútok v jej hlase bol pre Starry príliš bolestivý. Toto nebola Becca. To blonďavé šialené tornádo, ktoré nikdy nezavrelo ústa a vždy bolo plné energie. Čo lámalo cédečká na dámskych toaletách a slovne ničilo neúspešné uchádzačky z kastingu. Ani sebavedomá líderka, čo mala byť vodkyňou ich skupiny a vždy na titulnej strane.

„To nie je pravda," zavrtela hlavou Starry. „Vyzeráš... lepšie."

Nebola si istá, či to bola správna vec, ktorú by ste mali povedať žene po plastickej operácii. Jej srdcovitá tvár, ktorá predtým vyzerala ako obdĺžnik, sa rozosmiala. Jej úsmev viac nepripomínal kobylu.

„Vďaka," utrela si Rebecca z očí slzy. „Je to až také nápadné?"

„Všimla som si to hneď, ako som ťa zazrela," sklopila Starry zrak a podišla bližšie. „Bolo mi čudné, prečo si sa tvárila, že ma nepoznáš, keď sme sa stretli na konkurze. Predpokladala som, že to bolo preto, lebo si sa bála. Že ťa spoznám a uvedomím si, ako inak teraz vyzeráš."

„Uhádla si," zasmiala sa Rebecca. „Nikdy nezabudnem na dievča, vďaka ktorému som sa dostala do tejto agentúry. A vždy jej za to budem vďačná. Aj keď ma troška škrie, že ona sama nemusela kasting absolvovať."

„Donútili ťa to urobiť kvôli kariére?" opýtala sa jej Starry „Tak ako ja musím po celý čas hladovať?"

No diéta sa nedala porovnať s operáciou, pri ktorej vám ohobľovali polovicu zo sánky.

„Rozhodla som sa sama," Rebecca pomaly zatvorila oči. „Nemohli by ma operovať nasilu. Nie som advokát, ale to je predsa proti ľudským právam."

„Ale donútili ťa, však?" šepla Starry.

Becca zovrela pery.

V ten deň po nástupe do agentúry ju neznámy muž viedol do malej miestnosti, ktorá sa zrejme používala na porady. Bol tam iba jeden stôl a dve stoličky. Zatvoril za nimi nepriehľadné sklenené dvere.

„Posaďte sa, slečna."

Počúvla ho a klesla na stoličku oproti nemu. Napätie vo vzduchu bolo neznesiteľné.

„Viete, Rebecca, máme voľné miesto v jednej našej pripravovanej skupine. Hľadáme niekoho, kto by bol šikovný a dokázal v skrátenom čase absolvovať celý rad tréningov. Na kastingu ste nám padli do oka. Máte neprekonateľný talent."

Nerozumela, prečo si ju sem zavolal. Chce, aby bola súčasťou ich novej plánovanej skupiny? Počula o tom, že všetci, ktorých vezmú, musia absolvovať ich kurzy a tréningy a až potom sa ukáže, či vôbec budú môcť debutovať. Zdalo sa, že tento chlap hľadal niečo pre úplne iný projekt.

„Musím sa vás však opýtať jednu dôležitú otázku, ktorá rozhodne o vašom osude v našej agentúre."

Rebecca preglgla.

„Čo všetko ste ochotná urobiť pre vašu kariéru speváčky, slečna?"

„Všetko," odvetila bez zaváhania.

Nebolo by to o tom, že nad tým nerozmýšľala. Ona bola skutočne odhodlaná obetovať všetko. Už predsa toho toľko obetovala. Pohádala sa s rodičmi a odišla do New York City. Našla si dve práce, aby tu dokázala existovať, žila v byte s dvoma príšernými chalanmi. Tanec jej išiel, medzery v speve doháňala súkromným učiteľom spevu, ktorý mal taxu sťa by bol právnik. Čo by jej povedali rodičia, keby sa teraz s dlhým nosom vrátila a povedala, že jej sen stať sa hviezdou stroskotal? Naplnili by sa všetky tie neprajné slová, ktorými ju neustále častovali. Zovrela pery. Nemôže cúvnuť. Nemôže prehrať.

„Ste si tým istá?" opýtal sa.

„Áno."

„Spev je v poriadku, rovnako tak i tanec. My sme hľadali predovšetkým osobnosť. Lídra. A niekoho, kto si pevne pôjde za svojim rozhodnutím a dokáže tak udržať zvyšok skupiny na uzde. Ja si myslím, že tieto predpoklady máte. Je tu však ale jedna vec, ktorá vám v tom bráni."

Rebecca ledva dokázala udržať zatvorené ústa. Chcú z nej urobiť hlavu skupiny? To bola jedinečná príležitosť! Bola tak blízko svojho sna, ako ešte nikdy. Predchádzajúce agentúry ju odmietli, pretože vraj nemala fotogenickú tvár. Celebrity museli predsa vyzerať príťažlivo a to sa nedalo o jej tvári povedať. Nebola síce škaredá, no nebola ani dokonalá. A mala sánku ako Superman.

„A tou je?" opýtala sa dychtivo.

Muž vytiahol na stôl papier. Bol to kontrakt so spoločnosťou, kde boli prázdne riadky čakajúce na jej meno a podpis – dohoda o mlčanlivosti. Pozrela na neho, stále nechápajúc.

„Vaše črty," povedal. „Máte príliš širokú sánku, kvôli ktorej vaša tvár vyzerá ako mužská. Ten nos je, úprimne, hrozný a viečka máte ťažké, akoby ste mali neustále unavené oči."

Zreničky sa jej rozšírili.

„Ste spokojná so svojou tvárou, Rebecca?"

Takéto niečo sa jej ešte nikto nikdy neopýtal. Narodila sa tak predsa. Ľudia sa vás nepýtajú, či ste spokojní s tým, ako ste sa narodili. Jasné, že nie ste. Musíte to skrátka iba akceptovať a zmieriť sa s tým. Nemala rada svoju tvár. Možno mala rada svoju postavu, mala predsa príťažlivé ženské krivky a chalani po nej vždy pokukovali, no tvár vždy kazila celkový dojem. Akoby si niekto poplietol sochy muža a ženy a vymenil im hlavy.

„Čo všetko ste ochotná obetovať pre kariéru speváčky?" zopakoval svoju otázku.

„Čo chcete urobiť?" hlas sa jej zatriasol.

„Podpíšte kontrakt a máte isté miesto v našom novom projekte. V novom projekte, kde budete hlavou novej dievčenskej skupiny. A my vám za to opravíme tvár."

Takmer zalapala po dychu: „Myslíte tým plastickú operáciu?"

„Plastické operácie sú dnes už bežná vec. Na čo sa trápiť kvôli niečomu, čo môžete teraz zmeniť? Sú to však veľmi drahé zákroky. Sme ochotní vám ich preplatiť, pokiaľ nám dokážete, že s nami zostanete. Pokiaľ poviete, že skutočne obetujete všetko."

Stála pred jedinou šancou vo svojom živote. Teraz, alebo nikdy. Nemala rada svoju tvár, ale nikdy sa nezamýšľala nad tým, že by šla na plastickú operáciu. Počula o tom mnoho fám, videla tie hororové fotky opuchnutých tvárí. Nahovárala si, že na tom nie je tak zle a nie je ako tie šialené ženy, ktoré si nechali ohobľovať kosti.

„Čo keď ma do tej skupiny nevezmete?"

„Môžete nás zažalovať," odvetil vyrovnane. „Môžete vyjsť von s celou touto našou dohodou. Potrebujeme vás."

Hlavou jej prebehli všetky tie nepríjemné posmešky, ktoré zažila na základnej a strednej škole. Bolo jedno, kde bola, vlastná tvár ju zradila pred akýmkoľvek človekom. Nebol ani jeden z nich, ktorý by sa nepozastavil nad tým, ako vyzerá. Teraz mala šancu zmeniť samú seba. A nemusela na to minúť hromadu peňazí, ako iné ženy.

„To ste sa pýtali aj ostatných?" opýtala sa.

Vedela odpoveď, nemusel jej nič povedať. Ostatné dievčatá nepotrebovali zrekonštruovať celú tvár.

S roztrasenými rukami vzala papier zo stola a prezrela si ho. „Dajte mi pero," požiadala ho.

Vedela, že podpísala zmluvu s diablom, ale na tom už viac nezáležalo...

Rebecca sa vrátila do prítomnosti a otvorila oči. „To je teraz už fuk, Starry," usmiala sa na ňu.

Starry zvesila ruku, ktorou sa jej chcela dotknúť. Sledovala, ako si napravila čelenku a prehrabla svoje dlhé blond vlasy. Zmenené črty tváre sa schovali v hustých prameňoch. Stará Becca bola preč.