„Tak som konečne späť!"

Rebecca sa im zavesila okolo krku. Starry neverila jej veselému úsmevu. Spamätala sa prirýchlo. Becca bola výbušná a tvrdohlavá. Neexistuje, že by hneď dokázala stráviť informáciu o tom, že bola vybratá len ako doplnok pre So-Eun. Nie po tom všetkom, čo jej urobili. Hrala to?

„Je čas si dačo vypiť! Poďme si dať z toho šampanského, je super! Pyramídka je už skoro celá rozobratá. Alebo si môžeme dať niečo tvrdšie. Znesiem toho kopec."

Rebecca ich ťahala k barovému pultu vedľa veže pohárov so šampanským. Rada pred barom, akú tam Starry videla na začiatku, zmizla. Väčšina hostí už odišla, tancovala, alebo bola príliš opitá na to, aby šla po ďalší drink po vlastných.

„Vieš predsa, že nepijeme alkohol," namietla So-Eun.

Bola to pravda. Aspoň kedysi bola... Starry už viac nedbala na nič. Schmatla vysoký pohár na stopke. Šampanské v ňom sa zavlnilo, ale neprefrnglo ponad okraj pohára. Chvíľku sa naň pozerala a potom sa nadýchla. Vypila ho celé naraz.

„Wow," zareagovala So-Eun. V jej pohľade Starry vyčítala skryté otázky. So-Eun vedela, že čosi nie je v poriadku.

„Nalievajú aj ťažšie. Poď so mnou, ja ťa to naučím," objala Rebecca Starry okolo pliec.

Starry vedela, že to, čo robí, je nesprávne. Tým, že sa teraz opije, nevymaže svoj nepríjemný zážitok s investorom, zistenie, že Ladies First je iba o So-Eun, či Seung-Woov mrazivý pohľad. Iba to oddiali a zajtra bude všetko späť aj s poriadnou opicou. Ale v tom momente jej to bolo jedno. Schmatla ďalší pohárik a kopla ho do seba. Nevedela, čo to bol za alkohol, ale podľa intenzity pálenia v hrdle tušila, že nejaký drahý a poriadne silný.

„Takto sa to robí!" pochválila ju Rebecca. „Ideš, dievča!"

Dnešná noc bola pre úbohú Starry až príliš dlhá...

„Aj tak nechápem, prečo sa naša prvá pieseň musí volať Bozk," obrátila sa Starry k dievčatám a Treyovi, ktorý sa medzitým vrátil a teraz sedel vedľa nich a dával na ne pozor. „Prečo musíme prvú pieseň spievať o tom, ako sa dievča namotá na nejakého chalana len za to, že ju pobozkal?"

Trey sa zasmial: „Nečítala si prospekty, Starry? Je to len začiatok príbehu, presne ako povedal Marco."

„Ani mi ho nepripomínaj," zamrnčala. „Nečítala som tie jeho sprosté papiere. Naordinoval mi taký rozvrh, že som rada, keď večer zaľahnem do postele. Celé dni nič iné nerobím, iba trčím v tanečnom štúdiu. A keď potom príde Emile, nebadať pri mne žiaden rozdiel!"

Vypila niečo, cítila, že alkohol jej stúpol do hlavy, ale stále sa to nedalo klasifikovať ako opitie sa „na mol". Tých pár pohárikov jej iba dodalo odvahu. A predtým, než začala piť, sa poriadne najedla, takže boli dve možnosti. Buď to o pár minút všetko vyvráti, alebo ostane neopitá, až kým nezvýši dávku.

„Je to iba úvodná pieseň," začal jej vysvetľovať Trey. „Marco vám hneď na začiatku povedal, že všetky vaše skladby sú skladané spôsobom, že zaradom tvoria akúsi pomyselnú dejovú líniu. Keď začnete pracovať na ďalšej, možno budeš spokojnejšia. Príbeh vášho naivného dievčaťa sa totiž posunie a ono zo zaľúbenia vytriezvie. Uvedomí si, že chlapec, ktorý ju pobozkal a ono sa do neho zamilovalo, ju iba využíval."

„A to je ako možné?" mrmlala Starry.

„Chlapec v skutočnosti miluje niekoho iného. Dievča bolo skrátka iba ilúziou toho, čo už nemôže mať."

V kabelke jej zazvonil firemný mobil. Našla si na ňom správu od Bruna. Srdce jej vynechalo niekoľko úderov. Písal jej, aby sa vytratila z večierka a tajne sa stretli. Schovala mobil naspäť do kabelky a obzrela sa navôkol. Bolo to riskantné, ale ona bez neho viac nedokázala vydržať. Dneska sa toho toľko udialo, potrebovala sa mu vyžalovať.

„Musím ísť čúrať," povedala.

Treyovi zabehlo. Iste, Starry by sa v normálnom stave takto nikdy nevyjadrila. Na to sa príliš hanbila. No teraz jej to bolo jedno. Zrejme bol čas na ňu počkať a potom ich odprevadiť všetky späť na byt.

Starry vstala od stola a prešla niekoľko krokov. Rebecca sa ihneď rozbehla za ňou, pretože predpokladala, že Starry bude opitá, ale ona ju odohnala mávnutím dlane. Prešla pomedzi ľudí a vydala sa hľadať Bruna. Obľúbila si ho a poznal jej matku. Bol to jej spojenec. Vedela, že ju niečo na ňom priťahuje. V jeho prítomnosti bola celá roztržitá a nesvoja. Tak sa správa zaľúbený človek, no nie?

Čakal na ňu na chodbe. Prešla po lesklých dlaždiciach a svetlá nad jej hlavou sa automaticky rozsvietili. Bruno sa zjavil rovno pod nimi. Stáli na mieste, ktoré bolo v slepom uhle kamery. Starry musela o krok cúvnuť, aby sa mohla spamätať z jeho náhlej blízkosti. Stále mal na ňu rovnaký účinok ako i po prvý raz ­– priťahoval ju a podlamoval jej kolená.

„Ahoj," prehovorila konečne. „Ako sa máš?"

„Fajn," usmial sa. „Ten kostým ti skutočne pristane. Si v ňom roztomilá."

„Oh," sklopila pohľad a jej tvár nabrala rovnaký odtieň ako jej červená pelerína na pleciach. „Ďakujem."

Vlastne ani nevedela, čoho sa bála. Možno tej náhlej príťažlivosti, ktorú k nemu pocítila. Možno toho, čo by na to všetko povedal Adam, keby sa dozvedel, že odkedy sa rozišli, vyspala sa s cudzím mužom, ktorého poznala len tak krátko. A potom tu boli ešte podmienky zmluvy, ktoré podpísala. Dovolila si pravidelne ich porušovať. Raz na to niekto určite príde a potom sa to skončí veľmi zle. Nezostane to viac len pri jednej facke.

Bruno bol jej všeliek. Keď sa k nej dievčatá správali nevraživo, keď boli tréningy priťažké, keď ju Marco, či Harper ponižovali. Bruno bol jej útek, uvedomila si náhle.

„Ty si pila?" opýtal sa jej, keď zacítil alkoholový opar.

„Trocha," odvetila Starry. „Je to predsa môj prvý oficiálny večierok, tak prečo nie."

„To je pravda," poklepal si prstom po perách. „Nie som si istý, či ma to zastaví od toho, aby som ťa znova nepobozkal."

Očervenela v tvári, zdalo sa jej, že vzduch v miestnosti sa oteplil o niekoľko stupňov a ona potrebuje súrne čerstvý vzduch. Stiahla zo svojich pliec červenú pelerínu. Nevšimli si kroky, čo sa približovali. Stále ich prekrývalo dunenie hudby zo salóna. Možno keby neboli príliš zabratí do farby očí toho druhého.

Ich pery sa spojili. Telo jej zaplavili hrejivé pocity. Všetky zábrany, ktoré Starry mala počas celého večera, zmizli vďaka „magickému" účinku alkoholu. Jej mozog sa utíšil. Zrazu si nevedela vôbec spomenúť, prečo sa tomu všetkému vlastne bránila. Bála sa, že sa popáli. Dokonca aj po niekoľkých týždňoch, čo sa spolu stýkali v jeho kancelárii, stále vo svojom vnútri cítila akúsi nervozitu, nepohodlnosť, ale nevedela prečo. Prerušila bozk. Pozrela mu do očí a snažila sa premýšľať. Niečo tu nesedelo. Niečo, pred čím doteraz zatvárala oči.

„Prečo si ma vtedy po prvý raz vlastne pobozkal, Bruno?"

Oprela sa odhalenými plecami o studenú stenu. Zachvelo ju a on pristúpil bližšie. Zaklonila hlavu, aby sa mu mohla pozrieť do tváre, no buchla ňou o stenu. Začala si ju masírovať rukou a snažila sa nahlas nejojkať od bolesti. Zároveň mu tým dávala čas. Stále jasne neodpovedal a v jej žalúdku zrazu narástol nepríjemný dráždivý pocit.

Prečo bola v tejto agentúre, hoci nevedela tancovať a roky nespievala?

Sklonil sa bližšie k jej perám, aby ju pobozkal. No jej rozpaky a vzrušenie boli preč, akoby sa kúzlo s úderom polnoci rozplynulo. Pozerala mu do očí, zreničky sa jej rozšírili. Ako mohla zabudnúť na niečo také dôležité?

Dievča bolo skrátka iba ilúziou toho, čo chlapec už nemôže mať...

„Odpovedz mi!" zvýšila hlas. „Zbožňuješ ma preto aká som, alebo preto, že vyzerám a spievam ako moja matka?" spýtala sa.

Šok mu skrivil tvár. Ale Starry viac ako dôkaz nepotrebovala. Bolo to presne ako v tej hlúpej piesni, o ktorej po celý čas spievali. Pripomínala mu svoju mamu a chcel ju iba kvôli tomu? Nechutné! No predovšetkým... bolestivé. Zaklipkala viečkami, oči sa jej zaplnili slzami. Zvrtla sa a rozbehla skôr, než ju stihol zastaviť. Sama bola prekvapená, ako obratne zvládala utekanie vo vysokých podpätkoch vzhľadom k vypitým pohárikom. Prešla k únikovým schodom, schmatla studené kovové zábradlie a ponáhľala sa nahor.

Všimla si, že tadiaľ niekto kráča, ale nedívala sa na neho. Chcela prebehnúť popri ňom, vyhnúť sa mu a utekať ďalej, ale netrafila posledný schod a nohy sa jej podlomili. Srdce v jej vnútri podskočilo od ľaku, keď si uvedomila, že jej noha skočila do prázdna a ona zletí k zemi a skotúľa sa po schodoch.

„Hej, hej, pomaly!" známy hlas ju donútil zdvihnúť tvár. „Je to nebezpečné!"