„Ahoj, Michelle!" pozdravila sa Starry, len čo vošla dnu.

Sestra v bielo-tyrkysovej uniforme sediaca za dreveným pultom odtrhla oči od počítačovej obrazovky. Len čo zazrela Starry, ihneď vyskočila

„Starry!" podišla k nej. „Tak dlho som ťa nevidela!" Krátko Starry objala a potom jej na líce vtisla bozk. Bola to mladá žena, ktorú jej otec zamestnával ako sestru a zároveň aj recepčnú v jeho miniatúrnej veterinárnej ambulancii. „Ako sa ti darí?" zaujímala sa. „Tvoj otec povedal, že si sekla so školou a pridala si sa do nejakej agentúry?"

„Áno," odpovedala Starry a snažila sa od nej vzdialiť, no jej pozorným očiam sa nevyhla.

„A ako si strašne si schudla! Čo ti tam vôbec nedávajú jesť?" prstami jej jemne ďobla do líc, aby sa presvedčila, či sú naozaj také prázdne. „Tvár už nemáš takú plnú, ako kedysi," skonštatovala. No keď jej stlačila ramená, nadvihla uznanlivo obočie. „Ale ruky máš omnoho pevnejšie. Začala si cvičiť?"

Starry bola rada, že sa z témy hladovania presunuli na rozhovor o cvičení. „Musím pravidelne cvičiť kvôli chrbtici a učím sa tancovať. Tak vysoký výdaj energie sa musel niekde prejaviť," vysvetľovala jej a potom prešla popri pulte k zadným dverám vedúcim do ambulancie. „Dnes tu nikto nie je, však?"

„Nie, nie," pokrútila hlavou Michelle. „V sobotu k nám chodí málokto. Ale odmieta to tu na víkend zatvoriť."

Starry zaťukala na dvere a po vyzvaní vošla dnu. Jej otec práve ťukal do počítača, no keď ju zazrel, prestal a zložil z nosa okuliare: „Myslel som, že budeš ešte spať."

Pravdou bolo, že aj Starry v to dúfala. Deň predtým unavená padla do postele a zaspala už pred deviatou. Mala po dlhej dobe konečne voľný deň a chcela ho využiť na kvalitný spánok, no prísny režim a stres z agentúry urobili svoje. Hoci zaspala skôr, napokon bola hore ešte predtým, než jej otec odišiel do práce. A tak iba ležala v posteli a čakala, kým odíde. Potom sa jej podarilo na chvíľku zadriemať, no keď sa strhla s obavami, že zabudla na svoj režim, cítila sa celá dolámaná a unavená. Vstala a obliekla sa, no keďže zrazu nevedela, čo s voľným dňom, rozhodla sa navštíviť otca v práci.

„Treba ti s niečím pomôcť?" opýtala sa ho.

„Ak chceš, môžeš nakŕmiť pacientov, čo tu museli zostať," usmial sa na ňu.

Starry sa potešila. Rada sa o nich starala. Podišla ku klietkam a prezrela si niekoľko zvieratiek v nej. Hneď vpredu sa trmácal jeden menší psík na obviazanej labke. Chvostom krútil tak divoko, až búchal do steny klietky, ktorá vydávala pravidelný tlkot pripomínajúci tep srdca.

Prepchala cez mrežu prsty a pes jej ich začal oblizovať. Pri psoch malého vzrastu zvyčajne očakávala zúrivý štekot a stratu niekoľkých prstov, tento bol však úplne milučký. Chvíľku sa s ním zabávala a potom vstala a prešla k skrinkám, kde boli granule a zvieracie konzervy. Kým postupne obchádzala jednotlivé obsadené klietky a zisťovala, ako sa darí ich rezidentom, spriatelila sa ešte s ďalším psom a párom mačiek.

Práve sedela s otcom v jeho ordinácii, keď im na dvere zabúchala sestra: „Máme naliehavý prípad."

Otvorila dvere a na rukách niesla obrovskú čiernu mačku. Starry pozrela na majiteľov a uvidela pri recepčnom pulte stáť nejakú povedomú pani a vedľa nej bol... Matthew. Obaja na seba chvíľu zízali, ale Starry rýchlo ustúpila, aby mohla sestrička popri nej preniesť mačku na ošetrovňu.

„Čo sa stalo?" opýtal sa ihneď jej otec.

„Ušiel nám z domu a vybehol na cestu priamo pod auto," povedal Matthew.

V jeho hlase vycítila, že mu mačka nie je úplne ľahostajná. Bola jeho? Nevedela o tom, že mal nejakú mačku. Ako chlapec ich skôr odháňal, než zbožňoval.

„Dobre," prehovoril jej otec. Chvíľku reorganizoval svoje myšlienky a potom pokračoval: „Najprv urobíme röntgenovú snímku a potom sa dohodneme, ako budeme postupovať. Mačky sú veľmi dobré herečky a skrývajú svoju bolesť."

Starry sa vytratila z ordinácie a ostala na recepcii. Jej otec mal len malú veterinárnu kliniku. Preto si nemohol dovoliť zamestnávať okrem jednej sestry ďalších ľudí. Všetky peniaze, ktoré zarobil a ktoré nutne nepotreboval na svoje prežitie, vrážal do programu mesta, v ktorom sa snažili odchytiť túlavé mačky, vykastrovať ich a znova vypustiť na ulicu, aby sa ďalej nerozmnožovali.

Matthew sa vrátil na recepciu aj spolu so svojou mamou, ktorú si Starry pamätala iba veľmi matne. V čakárni teraz vládlo napäté ticho. Starry si sadla za recepčný pult, kde len pred chvíľkou sedela sestra a potom sa prehrabala v dokumentoch na stole, aby zistila, na čom Michelle pracovala predtým a pomohla jej dokončiť prácu.

Onedlho si ich otec zavolal vedľa, aby im ukázal a vysvetlil, čo vidí na snímkach. Ich mačka nutne potrebovala operáciu, kosti mala polámané. Mattova mama však musela odísť, očividne pracovala i cez víkendy, rýchlo preto podpísala papiere na operáciu a Matthew so Starry osameli. Starry mohla popod zatvorené dvere občas počuť, ako sa zhovárajú počas zákroku. Vytušila, že ho to znervózňovalo, noha mu totiž skákala hore-dole. Napokon to už nevydržal a vstal. Myslela si, že sa ide prejsť von, no on sa otočil a podišiel rovno k nej. Snažila sa dívať radšej do monitora, no čím dlhšie pri nej stál, tým to bolo trápnejšie. Nakoniec sa nadýchla a pozrela na neho.

„Nevedel som, že tu teraz pracuješ. Myslel som, že študuješ na výške v New York City."

„Len občas pomáham, keď som doma a nudím sa. Nevedela som, že máš mačku," usmiala sa na neho.

„Hej," prehrabol si strapaté vlasy, „dotiahol som ju z ulice, hneď na začiatku strednej. Už vtedy to bola staršia mačka. Mám obavy, či tú operáciu vôbec zvládne."

Starry sa na neho dívala a premýšľala, čo mu odpovedať. Pri starých zvieratkách boli operácie náročné, často nezvládli narkózu a srdce im prestalo biť počas operácie. Aj preto si na pomoc zavolal svoju sestru, okrem asistencie pri operácii bude počúvať srdiečko mačky. Šance boli skutočne nízke. Vedela, že jej otec urobí všetko, čo bude v jeho silách, ale pokaziť sa môže čokoľvek.

Ona v takýchto situáciách bola často pesimistická. Pretože potom ju to zranilo menej. Keby dúfala v lepší výsledok a nenastal by, asi by ju to položilo.

„Keby môj otec vedel, že to neprežije, nepodstupoval by také riziko," povedala napokon do ticha.

„Takže ostáva už len čakať," vydýchol.

„Operácia môže trvať aj hodiny. Mal by si ísť zatiaľ niekam na obed, aby si skúsil prísť na iné myšlienky."

„Nešla by si so mnou?" opýtal sa.

Starry chvíľku váhala, no potom prikývla. Pobalila si svoje veci a napísala na lístok odkaz, že sa vráti neskôr. Potom na recepčný pult postavila tabuľku, aby potenciálny návštevníci vedeli, že práve prebieha operácia a oni majú čakať. Nepredpokladala však, že by sa tu cez víkend ešte niekto zastavil. Iba ak by sa niečo stalo.

Vyšli spolu s Mattom von a vytiahli si goliere svojich búnd vyššie. Vonku sa rozfúkal studený vietor. Leto sa dávno skončilo a Starry si trpko uvedomila, že kvôli nekonečným hodinám zatvoreným v tanečnom štúdiu bez okien z tohtoročného slniečka nevidela vôbec nič. Začínala príliš skoro a domov chodievala až za skorého rána. Teraz bol koniec septembra a Halloweensky večierok, ktorý už v lete všetci dookola spomínali, sa v agentúre začal spomínať čoraz častejšie. Starry dúfala, že bude môcť aspoň Vianoce stráviť spolu so svojim otcom. Vždy bývali spolu. Treyovi sa však ledva podarilo presvedčiť agentúru, aby ju pustili domov počas tohto víkendu. No dodržal svoje slovo a Starry mu bola za to vďačná.

Posadili sa v neďalekej pizzerii a Matthew si konečne vyzliekol bundu. Starry neušlo, že aj jeho štýl obliekania bol príbuzný hudbe, akú tvoril. Stále bol strapatý, na krku mal kopec strieborných retiazok s príveskami a na rukách mu zazrela kožené náramky s pyramídkami. Na prstoch sa mu leskli prstene. Nebol oholený, iba nakrátko zastrihnutý, na brade sa mu črtalo strnisko, ktoré ho robilo o čosi starším a po čase by určite prerástlo do kozej briadky. Všetci chlapi z agentúry chodili nahladko oholení, vyčesaný a v oblekoch. Matthew popri nich vyzeral ako rebel.

„Neveril som tomu, že ťa tu ešte stretnem," prehovoril.

Zasmiala sa a vyzliekla si vetrovku. Cítila sa trocha nepohodlne, vedela totiž, že staré oblečenie na nej viselo, no nemala peniaze na nové. Položila ju vedľa seba a znova pozrela na Matta. Nevedela, čo mu na to odpovedať. Ani ona si nemyslela, že sa tu ešte niekedy vôbec objaví.

Prišla k nim čašníčka a vzala ich objednávky. Starry si s ťažkým žalúdkom objednala najmenšiu pizzu, akú mali v ponuke. Stále sa nezriekla diéty a vedela, že keby Marco zistil, čo si to práve objednala, musela by cvičiť choreografiu o dve hodiny dlhšie ako trest. Bol to už zvyk. Skrátka sa dívala gramáž pizze a dúfala, že by sa do pohárika zmestil aspoň jeden trojuholníček. Možno keby ich naskladala na seba a zakrútila, vošlo by sa ich tam viacej. Ako by sa zatváril Matthew, keby si uvedomil, že zjedla iba jeden-dva z nich? Dá si ju zabaliť a bude predstierať, že ju doje doma.

Diéta sa jej nepáčila, no uplynulé týždne ju naučili, že by sa jej mala aj napriek tomu držať. Bolo totiž jednoduchšie zjesť v pravidelných intervaloch rovnaké dávky jedla, ako sa počas jedného dňa napráskať a potom zase trpieť hladom a kŕčmi žalúdka.

„Vypočula si si moje skladby?" opýtal sa jej Matt, keď dlho nič nehovorila.

„Jasné, že áno," opäť sa na neho usmiala.

Rozjasnila sa mu tvár. Nečakal, že by skutočne dodržala svoje slovo a dala jeho piesňam šancu. Nepovedala mu, že jeho skladby posunula ďalej Treyovi. Podoprela si bradu a dívala sa na neho zelenými očami. Matthew ani len netušil, ako jej jeho skladby počas uplynulých týždňov pomáhali zakaždým, keď sa cítila na dne. Nebola však taká hlúpa, aby mu to povedala.

„A čo na ne hovoríš?"

„Sú super. Najprv som sa zľakla toho kriku, ale skutočne to tam pasuje. Skladby, ako tvoja, niekedy im dokážem rozumieť."

„Ktorá je tvoja obľúbená?"

„Ľadová sprcha, samozrejme. Hoci som možno predpojatá len preto, že som ju počula ako prvú."

Rozosmial sa a Starry sa zrazu zháčila. Čašníčka im priniesla hotové pizze, ktoré božsky voňali. Zdvihla hlavu a ich pohľady sa stretli. Matthew si uvedomil, že sa už nesmeje.

„Stalo sa niečo?" opýtal sa.

„Ten text," povedala a sklopila hlavu.

„Ach tak," aj on radšej pozrel do taniera. „Nechajme to tak. Bolo to už dávno."

„Dobre," súhlasila.

Takže to bola skutočne osobná skúsenosť.

„Vlastne, mám pre teba jednu novinku. Chcel som ti to povedať hneď, ale stále tomu nedokážem uveriť."

„Čomu?"

„Ozvala sa nám hudobná agentúra."

Takmer jej zabehlo, keď si odhryzla z prvého trojuholníčka pizze. „To fakt?"

„Áno. Vraj si vypočuli naše skladby. Producentovi, ktorý si ich vypočul, sa páčili. Vraj sú iné, než väčšina súčasných piesní a to nás odlíši a zároveň môže zaujať. Chcú teda s nami nahrať celý album v štúdiu a potom ho vydajú pod svojou značkou."

„To je skvelé. Ako sa volajú?"

„S&S Entertainment."

„Och."

„Poznáš ich?" opýtal sa.

„Tak trocha," odvrátila pohľad. „Počula som už o nich. Majú budovu kdesi v Manhattene, medzi ďalšími veľkými rybami."

„Máme si narýchlo dokončiť všetky naše skladby a dostali sme pozvánku do ich štúdia. Urobia nám album a dokonca hneď náš prvý. Nemôžem tomu uveriť."

Starry sa na neho usmievala. Matthew si to zaslúžil. Želala mu, aby jeho dráha hudobnej hviezdy nebola taká hrboľatá, ako tá jej...

Po obede sa vrátili naspäť na kliniku, kde sa dozvedeli, že ich domáci miláčik bude v poriadku a že sa momentálne pomaly preberá z narkózy. Ešte si ju tam však nechajú na pozorovanie a potom im dajú vedieť, kedy si ju budú môcť zobrať domov.

Matthew si vydýchol. Starry sa usmievala. Chvíľku sa ešte zhovárali a potom sa každý z nich pobral vlastnou cestou.

Starry sa vrátila domov a zvyšok poobedia strávila čítaním knihy, ktorú si zobrala so sebou keď sa sťahovala do agentúry a odvtedy jej zapadala prachom v izbe. Len čo začala pracovať, kvôli nabitému rozvrhu nemala čas na ňu ani len pozrieť. Jej biely kocúr Gwyn sa zvinul v jej lone a vychutnával si prítomnosť svojej majiteľky. Kúsok jej chýbal, ale vedela, že ho nemôže vziať so sebou do apartmánu. Možno keď si raz kúpi vlastný byt, bude v ňom môcť mať aj kocúra.

Jej otec prišiel domov napokon až okolo piatej. Ihneď sa pustil do varenia a ona mu pri tom pomáhala. Z jeho správania vytušila, že sa čosi ide diať a potvrdilo sa to v momente, keď jej povedal, že k nim ktosi príde na večeru. O pol siedmej sa zvonček pri ich dverách rozozvučal a Starry šla otvoriť. Pred dverami ich bytu na chodbe stála jeho zamestnankyňa – sestrička z kliniky.

Starry pochopila všetko ešte skôr, kým jej to povedali za stolom po večeri. Jej otec sa rozhodol, že už ďalej nebude bývať sám a našiel si priateľku, ktorou bola práve ona. Čakali s napätými tvárami, ako bude Starry reagovať, ale ona sa usmiala a zaželala im veľa šťastia.

Počas prvého ročníka vysokej školy často premýšľala nad tým, že takáto situácia raz nastane a ako sa s ňou bude musieť vyrovnať. No aj keď racionalizovala vo svojom vnútri, troška ju to zamrzelo. Jej naivné ja si myslelo, že jej otec bude navždy smútiacim vdovcom, ktorý sa už nikdy neožení prípadne si ani len nezačne s inou ženou.

No pochopila, že mamu nikto nenahradí. Vedeli to obaja. Aj ona a aj on. A možno to teraz vedela aj Michelle – sestra z kliniky. Starry ju mala rada, hoci musela uznať, že sa jej zdala pre jej otca tak trocha primladá. Ale možno to bolo tým, že ju Starry odjakživa považovala za niekoho, kto by mohol byť skôr jej sestrou, než mamou. Ale toto teraz nechcela rozoberať. Bolo to niečo, nad čím bude musieť porozmýšľať v kľude a osamote.

Spomenula si na So-Eun a jej problémy. Stále sa nevedela poriadne zmieriť so smrťou dievčat z jej skupiny a hoci sa ostatných snažila presvedčiť, že je v pohode, Starry vedela, že stále nie je. A vedela, že to nebolo správne. Človek nemôže zastať na mieste. Musí sa pohnúť ďalej. Nevedela, prečo to tak bolo. Iba to cítila vo svojom vnútri a mala pocit, že to je tá správna odpoveď.

Im dvom nakoniec po rozhovore odľahlo a atmosféra sa upokojila. Starry spolu s Michelle umyla riad a zvyšok večera strávili drobnými rozhovormi. Keď odišla a Starry s otcom osameli, Starry zmizla do svojej izby. Stále bola z toho akási zaskočená, ale na druhej strane bola spokojná s tým, že jej otec nebude už sám.

Vydýchla a zaliezla do postele. Privrela oči a onedlho zaspala. Zajtra sa musela vrátiť späť do agentúry a v pondelok začínala ďalšia vlna povinností. Dúfala, že to zvládne.