„Mali by ste už ísť," posúril ich Trey a otvoril dvere do tanečného štúdia.

Mali byť skupina, no Starry mala pocit, akoby sa z nich stali tri cudzinky žijúce v tom istom byte. Od týchto myšlienok sa nemohla odpútať ani po ďalšej hodine tréningu. Keď stáli v tanečnej miestnosti uprostred siene zrkadiel ako sochy, ich choreograf stratil nervy.

„Čo je to dneska s vami?" zahrmel Emile. „Včera ste to zvládli, myslel som, že vám to už pôjde ako po masle. Dneska to je mizerné! Vôbec sa nesústredíte. Máme zajednanú sálu ešte na ďalšie dve hodiny, nebudeme strácať čas!"

Ten chlap ich nútil tancovať ďalšie dve hodiny. Po tom všetkom Starry kľačala na zemi, po tvári jej stekali kvapky potu. Síce zvládli zatancovať celú choreografiu bez toho, aby zabudli nejaký z krokov, alebo sa pomýlili, stále to nebolo dostatočné. Vedela, že jej kondička bude problém, už teraz tak lapala po dychu, až si nedokázala predstaviť ako má zvládnuť tancovať i spievať zároveň. Asi by mala povedať tomu týpkovi vo fitku, že by mali začať s kardio.

Eun medzitým vstala a prešla k lavičke, kde mala vedľa tašky hodenú fľašu s vodou. Rebecca schmatla zo zeme svoj uterák a utierala si spotený krk. Vlasy na hlave mala úplne mokré.

„Dobre, takže ešte jedno kolo celá pieseň a potom budúci týždeň si donesiete topánky na podpätku, v ktorých to budete tancovať. Znova a znova, až kým mi nepredvediete dokonalú synchronizáciu."

„Čo?" zamrnčala Starry skôr sama pre seba.

„Aj v klipe budete mať topánky na vysokom opätku. Pravdepodobne aj na vašom vystúpení. Takže odporúčam nacvičiť si to ešte tu, kde vás nikto nebude vidieť padnúť na nos uprostred vystúpenia. No tak, poďme! Na vysedávanie nemáme čas! Tri, dva, jedna!" pustil Emile hudbu a celý ten kolotoč sa začal odznova.

Starry na moment pritvorila oči a započúvala sa do hudby. Cítila ten rytmus, podľa ktorého sa mala hýbať. Nadýchla sa a nadvihla viečka. Urobila prvý krok.

Tancovala, áno, skutočne. Jej telo síce stále troška pripomínalo robota, no jej pohyby neboli už natoľko neprirodzené. Vďaka choreografii ju každý deň po tréningu boleli také časti tela, ktoré dovtedy snáď ani nepoužívala. Aj teraz vedela, že keď sa zajtra ráno postaví z postele, bude sa musieť dobrú polhodinu rozcvičovať, kým to prejde.

„Tak a teraz riťokrútky!" zakričal Emile a zavlnil bokmi.

So-Eun sa pousmiala. Trénovali spolu už niekoľko týždňov a Emile začal používať Starrine slovo ako svoj technický pojem. Starry ho napodobnila. Jej chrbát ju zradil a namiesto toho, aby sa vystrela a vábivo zakrúžila zadkom, vyzerala akoby sa zmietala v obrovských kŕčoch.

Rebecca to už nevydržala a zvalila sa na zem od smiechu. No Starry ju ignorovala. Prišla bližšie k zrkadlu a začala to sama skúšať dovtedy, kým to nevyzeralo tak ako má. Emile po celý ten čas mlčal a sledoval ju.

So-Eun sledovala odhodlanie v Starriných očiach. Nedokázala to pochopiť. Myslela si, že to Starry jednoducho vzdá, že znova ujde s plačom a bude sa rozčuľovať ako malé dieťa, že na to nemá a nech ju pustia domov. Chcela, aby Starry tak reagovala. Lebo keď by to nezvládla Starry, mala by So-Eun ďalšiu výhovorku prečo to nezvládnuť tiež.

Ale Starry to nevzdávala. Pokúšala sa s tým všetkým popasovať sama.

Od toho dňa, kedy jej v kuchyni povedala, že to nezvládne, sa už ani raz nesťažovala, že je na ňu toho mnoho, alebo že chce od všetkého odísť. So-Eun nepochybovala o tom, že to zrejme chcela urobiť. To sa stávalo aj tým najlepším. Tréningy bývali náročné, agentúra od svojich zverencov vyžadovala mnoho a do toho všetkého sa zamiešal stres a tréma z vystupovania. So-Eun už párkrát bola svedkom toho, ako sa niektorá z mladých hviezd psychicky zrútila. Bolo to niečo, čo nikomu nikdy nepriala.

Ona sama cítila, že bola na hrane. Ale vedela, že to bola jej vina. Príliš sa odizolovala od sveta a odvykla si na každodenný frmol a napätie. A tak sa stalo, že veci, ktoré jej niekedy spôsobovali radosť a ktoré si užívala, jej teraz spôsobovali iba nervozitu a bolesti brucha.

Nevedela, že sa človek môže takto zopsuť. Myslela si, že to je niečo, čo sa nezabúda. Že to je ako jazda na bicykli. Ale nebola.

A tak keď teraz stála pred zrkadlom a predstavila si, že ju čaká ďalší deň tancovania, pričom tenisky jej včera odreli kožu na prste na nohe a ten ju teraz pálil, netešila sa. Chcela to vzdať, ale Starry, tá už vyštartovala do nového dňa. Teraz znova stála pred zrkadlom aj napriek Rebeccinmu hlasnému smiechu a snažila sa napodobniť Emilove pohyby, hoci v jej podaní vyzerali akosi mechanicky a pripomínali robota. Alebo drevenú bábku, ktorej menom ju aj prezývali.

Emile tentoraz netancoval s nimi, iba stál bokom a sledoval pozorným zrakom všetky pohyby, ktoré sa stihli za tých pár dní naučiť.

So-Eun počúvala hudbu a hýbala sa do jej rytmu. Niekedy počas toho pritvorila oči a užívala si tanec. Mala ho rada a bolo to to jediné, čo jej dokázalo udržať náladu. Nevedela sa dočkať, keď bude vedieť už celú choreografiu a zatancuje si ju priamo do ich piesne. Počúvali ju teraz počas tanca tak často, až vedela všetky slová naspamäť.

Niekedy skúšala spievať spolu s nahrávkou. Vedela, že časom to budú musieť zvládnuť a tak to brala ako dobrý tréning do budúcna. Hoci jej tancovanie celkom išlo, s jej kondíciou to bolo horšie. Takmer dva roky strávila v posteli a to sa prejavilo aj na jej tele. Mala ochabnuté a slabé svalstvo, nedokázala vydržať tancovať i spievať naraz a keď niekoľkokrát zopakovali celú sériu tanečných krokov, cítila, ako sa potí a lapá po dychu.

Zovrela pery. Ak si bude chcieť znova vycibriť svoju kondičku, bude musieť začať behať. To znamená, že si už z toho mála voľného času, ktorý mala, bude musieť ešte nejaký kúsok ukrojiť a stráviť ho v posilňovni.

Znova pritvorila oči a rozbehla sa do rytmu hudby.

„Výborne, So-Eun, ide ti to skvele," začula ako Emile na ňu zakričal, ale nenechávala sa ním vyviesť z miery.

Keď sa pieseň náhle zastavila, otvorila oči a pozrela pred seba. Bola zvyknutá, že keď sa pozrela dopredu, uvidela pred sebou stáť niektoré z dievčat 4E. Ona zvyčajne tancovala vzadu, dve dievčatá po jej bokoch a jedna vpredu. Počas piesne si vymieňali miesta a dopredu prebehla vždy tá, ktorá spievala danú časť textu. No na záver pesničky So-Eun vždy vstávala vzadu. Bolo to aj preto, že jej nepatrilo líderstvo v skupine. So-Eun nikdy nevadilo, že nie je tá hlavná tvár skupiny.

No teraz sa dívala dopredu a vedela, že čosi nie je v poriadku. Rebecca stála vpredu uprostred ako líderka, ona bola po jej ľavej strane. No hoci jej toto miesto malo byť dôverne známe, cítila sa cudzo. Akoby tam nepatrila. Mala pocit, že nie je skutočnou členkou skupiny, ale že iba zastupuje ako náhradníčka.

Vtedy Starry zakopla a jej tenisky na podlahe zapískali. Vrazila do So-Eun a takmer ju zhodila. Zastali a Emile prepol pieseň od začiatku. Kým sa poriadne rozohrala, stihli sa dosmiať. Starry sa postavila na svoje miesto za Rebeccu a pozrela na So-Eun v zrkadle.

„Prepáč," naznačila perami a So-Eun sa na ňu usmiala.

Starry bola tým lepidlom, čo ich držalo pohromade. Nebola to Rebecca, kto mal byť ich lídrom, ale ona. Plaché a tvrdohlavé dievča. Vždy si s ňou bola bližšia ako s Beccou, tá bola príliš hlučná a otravná.

Rebecca sa s výbuchom skladby vrhla vpred. Cítila sa akoby bola späť vo svojej starej tanečnej skupine plnej dievčat, ktoré sa rozkúskovali a ju nechali samú. A hoci bola vždy uprostred a všetci sa mali dívať iba na ňu.

Myslela si, že cesta k hviezdnej kariére je vystlaná červeným kobercom, po ktorom len tak prebaletí. Ale nič také sa nestalo. Tvrdila vtedy na kastingu porote, že si to uvedomuje. Že presne vie, čo to znamená, pracovať v šoubiznise. No toto bolo horšie ako to, na čo bola zvyknutá pri tanci.

Aj tam dlho a tvrdo trénovali. No všetko sa odvíjalo od termínov súťaží, na ktoré chodili. Všetky z nich sa nachádzali v tom istom období počas zimy a na jar mali vlastne voľno až kým znova neprišla jeseň. A navyše im stačilo sústrediť sa len na tanec.

Tu musela tancovať, spievať, učiť sa vystupovať, navyše sa drviť etiketu, ktorú nevedela a absolútne ju neznášala.

Bola tak blízko, no trpezlivosť nebola jej silnou vlastnosťou. Predstavovala si, že rýchlo naspievajú nejakú pieseň, vypustia ju do sveta a o mesiac nato už budú koncertovať na hlavnom štadióne a prídu sa na nich pozrieť tisícky, možno až desaťtisíce fanúšikov. No oni ešte poriadne ani len nenahrali jednu pesničku a to už tu neprestajne makali mesiace.

Myslela si, že sa na to vykašle. Že odíde do druhej agentúry, kde odštartuje svoju sólovú kariéru. No potom sa pozrela na Starry a zaťala zuby. Starry bola typ dievčaťa, ktoré Rebecca nemala rada. Tiché a nenápadné, mysliace si, že sú inteligentné, keď v rámci svojho voľného času čítajú literatúru, ktorej nikto nerozumie. Jasné, bola jej vďačná za to, že jej pomohla na tom konkurze s tou pesničkou, ale to bolo všetko. Tam sa to končilo.

Rebeccu zožierala závisť. Chcela im dokázať, že je lepšia. Potom nebudú mať inú možnosť iba oslavovať jej talent.

Keby ste jej povedali, že Starry je to lepidlo, ktoré drží ich skupinu pohromade, neverila by tomu. Veľmi dobre to vedela, ale odmietala by to povedať nahlas. Pravdou však bolo, že vždy, keď to bolo ťažké a keď sa na to chcela vykašľať, spomenula si na Starry, ktorá s plačom utekala od Emila po toľkom ponížení, no napokon sa vrátila späť. Videla to odhodlanie a silu v jej očiach, keď sklonila svoju šiju pred choreografom a ospravedlnila sa mu. Videla ten vzdor, ktorý ju nútil pokračovať aj keď sa ju snažila strápniť a smiala sa na nej.

Vtedy si Rebecca povedala, že keď to zvládne Starry, dokáže to aj ona.

„Fajn, na dnes končíme!" Emile tleskol rukami, keď hudba dohrala.

So-Eun prešla k lavičke, aby si z čela utrela pot. Starry sa zosypala rovno na zem a zhlboka dýchala. Vlasy mala úplne mokré.

„Môžem tu ešte ostať?" opýtala sa Starry.

Rebeccu to natoľko prekvapilo, až sa jej šmyklo a takmer urobila šnúru, o ktorú sa práve teraz pokúšala.

„Konečne si povedala niečo rozumné, Starry," usmial sa na ňu Emile. „Postarám sa o to, aby sa Marco dozvedel, že sa naozaj snažíš."

Starry sa postavila naspäť na svoje miesto a pozorne si nacvičovala sériu pohybov. Nešlo jej to. Jej kolená boli stále rovnako drevené ako aj po iné dni, ale So-Eun dokázala povedať, že sa zlepšila. Kroky, ktoré jej predtým boli cudzie, teraz zvládala so zvláštnou mechanikou. Ale dokázala ich viac-menej skutočne napodobniť, len jej pohybom chýbal kúsok sebaistoty a elegancie.

So-Eun sa v duchu tešila, že je to práve Starry, kto bude súčasťou jej novej skupiny. Bola takmer rovnaká. Nerada chodila na zábavy, bola skôr tichá a v jej očiach slabá. Takýto typ osobnosti jednoducho nemal čo v tomto biznise robiť. So-Eun udivene sledovala trápenie sivej myši, ktorá na začiatku nedokázala ani len spievať pred cudzími ľuďmi a odmietala tancovať riťokrútky, ako to sama nazvala. Bývala s ňou v tom istom byte a tak to mohla každý deň pozorovať. A predsa si to všimla až teraz, keď sa Starrina transformácia už dokončila.

So-Eun pozrela na svoj vlastný odraz v zrkadlovej stene. Mala pocit, že ona sama sa vôbec nezmenila. Prešli už viac ako dva roky a ona stále bola na tom istom mieste, neschopná pohnúť sa vpred.

V tom momente sa nedokázala na Starry už viac pozerať. „Mali by sme ísť na večeru," prehovorila So-Eun a podišla k Rebecce.

„Aj ja tu chcem ostať," zaprotestovala Becca.

So-Eun ju vytiahla naspäť na nohy: „Z nás troch potrebuješ tancovať najmenej."

„Dobre, dámy. Vidíme sa na ďalšej skúške. A nezabudnite na tie topánky!" povedal im Emile a zmizol z miestnosti rýchlejšie, než sa vôbec stihli spamätať z toho, že tréning bol už na konci.

Starry závidela, že Emile má voľný víkend. Ona taký luxus už nemala. Od momentu, ako sa vrátila z domu, ich nútili pracovať aj počas soboty. V nedeľu doháňala učivá zo svojich lekcií, alebo trčala vo fitnescentre, kde si ju zobral na starosť tréner. Bolo ťažké vysvetliť mu, že okrem hodín telesnej výchovy nikdy poriadne necvičila. No on to pochopil, len čo ju uvidel cvičiť prvú sériu pohybov.

Kde všade sa vyskytla, tam sa iba strápnila. Nevedela tancovať, nevládala cvičiť, hrbila sa, nedokázala sa spisovne vyjadrovať a robila spoločenské prešľapy. Vedela iba spievať, no ako sa ukázalo, to bola pre skutočnú speváčku iba kvapka vody v oceáne.

Ostatné dievčatá sa už dávno zbalili a odišli. Starry však nemala chuť baliť si veci. Znova spustila ich prvú skladbu a pustila sa do choreografie.

Avšak ani po ďalšej hodine a pol vôbec nemala pocit, že by sa zlepšila. Od frustrácie kopla do uteráka, ktorý preletel po zemi a narazil do lavičky. Majú mať svoje prvé vystúpenie počas Halloweenskeho večierka a ona nevedela poriadne zatancovať ani len polovicu skladby. Zahrešila a potom sa vyvalila na studenú zem plnú šmúh z jej podrážok.

Šťukla tlačidlom a veža začala prehrávať skladby z jej mobilného telefónu, ktorý tam predtým zapojila. Miestnosť zaplnilo kvílenie Matthewa. Bol na míle ďaleko, no predsa obaja vytrvalo pracovali na svojom sne. Dnes ráno našla novú pieseň, nahrali ju včera v noci na webstránku.

Neopýtala sa Treya, čo povedal producent na ich hudbu, no občas snívala o tom, že im agentúra dá kontrakt a ona ho jedného dňa stretne na chodbe. Matthew bol jediným normálnym človekom, ktorého si priala vidieť v agentúre.

Opäť si ľahla na zem a zatvorila oči. Od toho dňa, ako sa stretli, si zamilovala jeho hudbu. Jeho skladby jej pomáhali spracovávať rušné a stresujúce dni, akým bol napríklad aj tento. Zvrieskla kus Ľadovej sprchy spolu s ním a potom pätou tenisky kopla do zeme.

„No čo, Hviezdička, ťažký deň?" začula známy hlas.

Rýchlo sa posadila a obrátila. Vo dverách stál Noah. Bol to ten blonďavý chalan, ktorého vtedy na okamih zahliadla, keď sa stretla so Seung-Woom. Ďalší člen Bad Boyz. No oblečený bol úplne ináč. Cez plece mal prehodenú mikinu, na sebe obyčajné tričko a tepláky. Hoci od značky, ktorú by si nikdy nemohla dovoliť.

„Do toho ťa nič," odsekla mu a stíšila Mattovu skladbu.

Bol tým posledným, ktorý jej tu chýbal. Keby sa tu radšej zjavil Seung-Woo. On by ju určite nejako utešil a nie ako tento idiot.

Počula ako zastal pri nej. Zacítila slabý závan vzduchu a keď zdvihla hlavu, všimla si, že si čupol priamo oproti nej. Mykla sa a takmer vysypala na zem. Noah sa rozosmial.

„Č-čo tu vlastne robíš?" vykoktala. Jeho sivomodré oči boli až príliš blízko. „Nemala by som sa stretávať s opačným pohlavím."

„Prišiel som sem trénovať choreografiu. Ale netušil som, že si túto miestnosť na dnes už niekto rezervoval."

V bruchu jej zaškvŕkalo. Počas obeda si dopriala ďalší kopcovitý plastový pohárik a teraz bol čas zaplniť ďalší. Bude potrebovať ešte sprchu a potom rýchlo dokončiť úlohy a cvičenia z doobedňajších hodín. Ak ich neurobí, dievčatá budú mať iba ďalšiu zámienku ju osočovať a tvrdiť, že si debut nezaslúži.

„Nerezervoval," povedala. „Už odchádzam."

Zdvihla sa a rýchlo zbalila svoje veci. Bez rozlúčky ušla z tanečného štúdia. Ponáhľala sa do bytu, aby si mohla dať rýchlu sprchu. Kým si zmývala vlasy a horúca voda sa miešala so slzami na jej lícach, uvedomila si, že jej chýba otec. Párkrát spolu volali, ale chcela ho znova vidieť.

Starry pomaly vydýchla. Všetky tie pocity, ktoré cítila na začiatku, keď sem prišla, boli fuč. Pamätala si to odhodlanie, keď chcela dokázať, že na to má. Ale teraz začínala chápať, že z nej nikdy nebude hviezda. Nebola taká ako Rebecca, či So-Eun. Chcela sa iba vrátiť naspäť domov a už nikdy viac nevyliezť von.

Vedela však, že to nie je možné. Cesty späť viac nebolo.