„Dobré ráno," Starry už nebola prekvapená, keď Treya ráno o piatej uvidela v kuchyni.

Sprvu sa mu vyhýbala, vždy sa zatvárala do izby a trčala tam zalezená ako potkan, ale bolo ťažké vydržať to. Hlavne teraz, keď okolo nich poletovala aj Rebecca. Navyše, Trey bol iný než ostatní. Nebol prefíkaný ako Brennan, či odporný ako Marco. A vždy bol k nej úprimný. Bola rada, že práve on je ich manažérom, hoci Rebecca by istotne preferovala Marca.

„Ránko, Starry," usmial sa na ňu Trey. „Káva?"

„Až po mojich raňajkách, vďaka," povedala.

Sledoval, ako podišla ku chladničke a potom vytiahla plastový pohárik jogurtu. Aby ho naplnila čo najviac, napchala do neho müsli, sušené ovocie a kopec ďalších vecí, až kým jej pyramídka nebalansovala nad okrajom téglika. Trey nadvihol obočie.

„Povedal jeden pohárik. Stále sa to do neho zmestilo," povedala. Vybrala z príborníka malú lyžičku a sadla si za stôl. „Nie som hlúpa, nepresvedčí ma, že musím schudnúť. Nie som tučná."

„To nie si," priznal Trey. „Len sa nezhoduješ so štandardami krásy."

„So spoločenskými, či Marcovými? No aspoň ma tak donútil jesť raňajky. Káva na prázdny žalúdok nie je bohviečo."

Trey sa zasmial.

„Robí to viacerým dievčatám? Káže im takto hladovať, len aby sa podobali na šablónu, ktorú momentálne nastavila doba?"

Philip hovoril, že Starry je intelektuálka. Mohol to na nej vidieť. Premýšľala nad vecami a odmietala ich dodržiavať len preto, lebo jej ich niekto kázal. To bola však dvojitá čepeľ a ak na ňu nedá pozor, môže sa to vymknúť spod kontroly.

Trey si nebol istý, čo jej mal odpovedať. Nechcel povedať pravdu, ale zároveň k nej chcel byť úprimný. Potrebuje si vybudovať u nej dôveru, aby sa na neho mohla obrátiť skutočne s čímkoľvek. Iba tak budú v prípade nejakého problému vedieť zabrániť katastrofe.

„Áno," odpovedal napokon.

„Nútite tie dievčatá robiť veci, ktoré s kariérou speváčky vôbec nesúvisia, ale používate to ako výhovorku. Nútia ma nejesť. Chápeš to?"

„Ja viem, Starry, no potrebujeme zvýšiť vašu šancu. Spev je hlavne o hlase, dobre. No nebudeme si klamať, je jasné, že keby si vyzerala ako strašiak, tvoje piesne nebudú nikoho zaujímať."

Starry sa zamračila. Takže takto to bude? Budú si s ňou robiť čo chcú a keď s tým nebude súhlasiť, tak ju jednoducho vykopnú z agentúry? Vlastne ani nezačali a už mala chuť buchnúť dverami a nikdy sa sem nevrátiť.

„To je pre firmu až tak dôležité, ako vyzerám?"

„Pre tvojich budúcich fanúšikov," odvetil.

„Majú ma hodnotiť podľa spevu a nie podľa počtu centimetrov na mojom pupku," oponovala mu. „Mimochodom, už takmer ani žiadny nemám, ako si si mohol všimnúť. Marco mi okrem kelímkov naordinoval cvičenia s trénerom vo fitku."

Myslela si, že to už nemôže byť viac náročné, no okrem hodín tanca vďaka Marcovi pravidelne využívala i fitnescentrum na prízemí budovy, kde bývali. Tréner síce nebol taký diktátor, no s troma pohárikmi stravy bolo ťažké podávať vrcholové športové výkony."

„Videl som tvoj rozvrh. Mám ho zdieľaný aj v mojom kalendári, aby som vedel, kde sa práve nachádzaš. Neurobil to kvôli tomu, aby si schudla, ale aby opravil tvoje držanie tela. Keď budeš staršia, ešte mu za to poďakuješ. Mnohí z nás majú problémy s chrbticou a teba by to skôr či neskôr takisto dobehlo."

„Všetko ma bolí. Keď som včera ráno vstala z postele, myslela som si, že moje šľachy snáď prasknú."

„Prestaň sa sťažovať," do kuchyne vošla Rebecca. Zazívala a potom vzala kávu, ktorú im doniesol Trey. „Trpíš len za to, že si drevená. Pinnocchio."

„Zato teba som vo fitku na prízemí ešte nevidela," odvrkla Starry.

„Mám zakázané namáhať sa."

„Kvôli čomu?" Starry nadvihla obočie.

Rebecca sa nadýchla, ale neodpovedala.

„Všetko bude dobré," zapojil sa do debaty znova Trey. „Vydáte singel a budeme v pohode."

„Si mizerný motivátor."

„Asi som," pokrčil plecami.

Starry hodila prázdny pohárik od jogurtu do koša. V hlave jej neustále blúdila otázka, čo ešte bude musieť urobiť, aby sa stala skutočnou speváčkou? Už teraz musela hladovať, aby schudla, na doobedňajších hodinách šprtala lekcie spoločenskej etikety a hudobnú teóriu. Dokázala sa však zatnúť a nevzdať to. Čo však bude ďalej? A dokedy to takto vydrží?

„Trey," prehovorila Starry. „Kto vlastne posudzuje skladby?"

„Ako to myslíš?"

„Ako niekto posúdi, či je skladba dobrá, alebo nie? Všetci zamestnanci teraz rozprávajú o našej piesni. Má síce nákazlivú melódiu, ale čo ak sa ľuďom nebude páčiť?"

„O to sa nemusíš báť, Starry," zasmial sa.

„Ale prečo?"

„Máme istotu, že bude dobrá."

„Istotu? Hudba predsa niekomu sadne, alebo nesadne.".

„Nie je to úplne tak, Starry. Na vašej skladbe pracoval jeden za našich hudobných producentov. A ten už má dostatočné skúsenosti a talent. Čo zloží, je zaručený hit. Navyše, prebehli sme váš song našim algoritmom v počítači, aby sme zistili, ako si bude počínať."

„Čo to je?"

„Nepočula si ešte o tom? Je to počítačový program, ktorý vie na základe iných skladieb porovnať, ako sa asi bude dariť tej vašej. Dokonca vie poskladať aj vlastnú pieseň. Bez ohľadu na to, čo vyprodukuje, bude to hit."

Starry zabudla zavrieť ústa. To, čo jej hovoril, znelo ako z nejakého sci-fi filmu. A predsa jej to tu teraz predostrel ako niečo samozrejmé a bežné.

„Takže sa neboj," povedal jej. „Bude sa vám dariť. Ak budete mať šťastie, získate verných fanúšikov. A tí vás budú podporovať do smrti. Musíte na začiatku len vydržať a nevzdávať to."

„Táto agentúra je šialená," povedala Starry. „Prístroje na generovanie hudby, lovenie investorov, o ktorom vkuse melie Marco... Je to úplne iný svet, než aký som čakala."

„Časom si zvykneš," ubezpečil ju Trey a prešiel do chodby.

Starry ho odprevádzala, keď si náhle spomenula: „A čo keby som zložila vlastnú pesničku a chcela, aby mi agentúra pomohla vydať cédečko? Tiež to len hodíte do počítača a to je celé?"

„Skladáš vlastnú hudbu?" spýtal sa.

„Nie," zavrtela hlavou. „Mám v mobile skladby od jedného známeho a tak mi napadlo, že by som sa opýtala niekoho z agentúry."

„Pošli mi ich," povedal jej. „Posuniem ich niektorému z našich producentov, ak nedôveruješ počítaču."

Starry vybrala z vrecka služobný telefón a cez Bluetooth poslala všetky skladby Treyovi. Uložil si ich a potom schoval mobil do vrecka.

„Ľudia od nás si to vypočujú a posúdia. Čaká ich veľa nahrávok, ktoré dostávajú dennodenne poštou, či mailom, ale ja toto pretlačím dopredu. Ak to bude hudba, ktorá má šancu dobre sa predávať, dajú ponuku. Ak nie, nuž, musia to skúsiť inde."

„Dobre, vďaka."

„Za máličko," usmial sa na ňu. „A Starry. Ide ti to fajn. Len ešte trocha vydrž."

Trey odišiel a Starry za ním zavrela dvere.

Do chodby vošla unavená So-Eun. Pretrela si oči a keď zazrela papierovú tašku z kávy v kuchyni, pozrela na Starry stojacu v chodbe. „Bol tu Trey?"

„Áno, ale už odišiel," pokrčila plecami Starry.

Vošla naspäť do kuchyne a vzala svoj papierový pohár plný horúcej kávy. Na tekutiny sa jej „kelímková diéta" nevzťahovala. Uvedomovala si, že ak ju teraz vypije, možno sa to neznesie s jogurtom v jej žalúdku, no nemala čas nad tým premýšľať. Ak si pokazí žalúdok, zažaluje agentúru, rozhodla sa. Možno by aspoň z nich vybúchala nejaké peniaze.

Rebecca zmizla v kúpeľni, aby sa mohla namaľovať. So-Eun sa obrátila k Starry: „Ako sa cítiš? Nervózna?" Od toho dňa, kedy sa spolu rozprávali v nahrávacom štúdiu, sa So-Eun k nej správala omnoho milšie.

„Maximálne," odpovedala jej Starry a potom si usrkla z kávy. „Prečo si vybrali mňa?" pokrútila hlavou. „Keby som to vedela, v živote by som na túto ponuku nepristúpila."

„Ale no tak," zamračila sa So-Eun. „Chceš povedať, že ťa to nebaví?"

Starry neodpovedala. Každý jej deň sa momentálne podobal ako vajce vajcu, no aj tak nemohla povedať, že by to neznášala. Situácia sa dokonca o čosi zlepšila Jej rozvrh momentálne zatienila práca na novom singli a ona tak nemala tak veľa spoločných hodín s dievčatami, ktoré jej podrážali nohy. Namiesto stresovania na Harperinej tanečnej hodine si prechádzali svoju pieseň v nahrávacom štúdiu, učili sa naspamäť text. Hoci sa nevyhla mesačnému hodnoteniu a musela všetko zameškané učivo šprtať po večeroch, radšej sa ho učila sama a bola hore do noci, než aby mala znova sedieť v triede za lavicou zahádzanou odpadkami.

Starry si uvedomovala, že keby mali všetky tri pieseň zaspievať presne tak, ako to vyžadovali, asi by to nikdy nedali. Ale oni nahrávali len jednotlivé časti a potom ich ktosi po večeroch postrihal a miešal dohromady. Zopárkrát to skúsili naspievať celé. Postupom času im to išlo lepšie. So-Eun v tomto excelovala, jej skúsenosti sa prejavili ako obrovská výhoda. Starry s Rebeccou s tým mali občas problém.

Ich prvá pieseň však bola konečne hotová. Keď si to vypočuli celé, došlo im, že to je skutočne dobrá pieseň. Vedeli, že melódia je dostatočne nákazlivá a text lákavý, pretože hovoril o vzťahu, láske. Také piesne boli u ľudí obľúbené, niektoré páry si dokonca pesničky prisvojili s tým, že práve počas nej sa zoznámili a podobne.

Starry bola síce istým spôsobom nervózna, ale zároveň aj vzrušená. Čo budú ľudia hovoriť, keď si vypočujú ich pieseň? Nebolo pochýb, že sa na to už všetci tešili. No viac, ako sa tešila, mala strach zo zlyhania.

„Baví ma to. Ale čo ak to nezvládnem? Čo ak to nevyjde?" stíšila hlas. „Ty vieš spievať, Rebecca vie tancovať. Ale ja neviem nič. Všetky tie dievčatá z mojej skupiny..."

„Vyhrala si predsa spevácke súťaže."

„Keď som bola dieťa," Starry si prekrížila ruky na prsiach. „Odvtedy som sa spevu nevenovala. Keď sedím ráno na hodinách, vidím vôkol seba kopec dievčat, ktoré majú lepšiu postavu, sú tu dlhšie, pracujú na sebe dlhšie a vedia, ako to tu chodí. A namiesto ktorejkoľvek z nich vybrali mňa, cudzie dievča, ktoré nikto nikdy nepoznal. A ja neviem prečo."

To však bola vec, ktorá ju momentálne trápila najmenej. Hoci Rebecca začala omnoho neskôr, Starry každým dňom dobiehala, bola šikovnejšia a vlastne i lepšia. Starry sa začínala obávať toho, že si miesto v skupine nezaslúži. Ostatní zamestnanci agentúry sedeli roky na hodinách a tréningoch, kým debutovali. A ona bola teraz tu. Vďaka zlatému lístku od Brennana, ktorý získala len kvôli Brunovi.

Hoci sa s ostatnými dievčatami na hodinách nerozprávala, videla ako sa na ňu pozerajú, ako si šepkajú za jej chrbtom. Už to nebolo len o tom, dokázať sama sebe, že má na kariéru speváčky. Musela to dokázať desiatkam zamestnancov. Keď si na to pomyslela, zakrútila sa jej hlava.

„Na mesačnom hodnotení si dostala za spev plný počet bodov. Zvládneš to," usmiala sa na ňu So-Eun.

„Aký máme vlastne na dnes program?"

„Začneme s nacvičovaním choreografie."

Starry prestala piť kávu. Jej stará známa nervozita bola už opäť tu.

„Neboj," chytila ju So-Eun za ruku.

Počkali ešte na Rebeccu a potom prešli do hlavnej budovy agentúry. Tento typ miestnosti Starry už veľmi dobre poznala. Steny celé pokryté zrkadlom, žiadne okná a zvukotesné dvere. Rebecca neprestala rapotať počas celej cesty, no Starry ju nepočúvala. Bola príliš nervózna.

Privítal ich mladý a extrémne vysoký chlap, ktorý pripomínal špagetu. Starry ešte nikdy nevidela takého vysokého a zároveň chudého muža. Jeho extravagantný účes a farby na ňom ju desili. Mal fialovo-zelené vlasy a vyholené boky.

„Ahojte, ja som Emile," podal im ruky.

Jeho hlas bol preafektovaný. Nikto to však nekomentoval.

Všetky tri ich usadil na lavičku, ktorá stála pri stene v rohu. Poukladali si tam aj fľaše s vodou a uteráky. Starry už ani nevedela, koľká fľaša a uterák v poradí to bol. Tie jej na spoločných hodinách tanca záhadne mizli z jej tašky. Niekedy jej dokonca zmizli i zo zamknutej skrinky v šatniach.

„Dnes začneme s nacvičovaním choreografie pre vašu hlavnú pesničku. Keď sa to naučíte, budete to potom tancovať aj pri natáčaní videoklipu. Vidím, že ste si obuli tenisky, to je super, nechceme žiadne zranenia. Takže si najprv pozriete, akú choreografiu budete tancovať."

Precupkal do stredu miestnosti a stlačil na diaľkovom ovládaní tlačidlo. Hudba sa rozozvučala z mohutných reproduktorov v rohoch miestnosti. Emile najprv ticho stál a zrazu sa roztancoval ako had.

Starry zízala na jeho pohyby. Boli elegantné a hypnotizujúce. Potom rozkrútil bokmi a ona zmeravela na mieste. Počula tichý smiech Rebeccy. Pozrela sa do strany a zistila, že aj So-Eun mala problém odolať úsmevu. Nečudovala sa tomu. Muž pred nimi tancoval ženské pohyby a vyzeralo to skutočne zvláštne.

Čím viac tam skackal a vytŕčal sa, Starry začínalo dochádzať, že všetky tieto pohyby sa bude musieť naučiť aj ona. A čím viac sa menili a striedali, chápala, že to bude trvať skutočne dlho, kým sa naučí jednu prekliatu choreografiu.

Hudba dohrala.

„Tak, toto všetko sa budete musieť naučiť."

Starry vstala. Ostatné dievčatá tiež.

„Začneme sa to učiť v sériách. Najprv sa naučíte prvú sériu, potom si ju skúsite s hudbou a potom prejdeme na ďalšiu, dobre?"

Starry vzdychla. Tancovanie jej nikdy nešlo. Katastrofa menom Pinnocchio sa bude opakovať.

A nemýlila sa.