Mobil v taške jej zadrnčal. Začala sa v nej hrabať a napokon sa jej ho podarilo nájsť. Pozrela sa na displej a keď zazrela Treyove meno, ihneď zdvihla hovor. Jedno z pravidiel kódexu S&S agentúry: manažérovi musíte vždy zdvihnúť mobil.

„Starry?"

„No?"

„Čo by si povedala na to, keby si sa dnes zoznámila s nahrávacím štúdiom? Jedno z nich je voľné a aspoň využijeme čas, kým príde Rebecca. Potom začneme hneď s prácou na vašej prvej skladbe. Bude tam aj Bruno. Priprav sa na to, že budete mať dlhšie hodiny spevu."

Mala pocit, že sa znova neudrží na nohách a padne na zadok. Po tom, čo sa medzi nimi odohralo, pre ňu bolo čoraz horšie čeliť mu. Počas hodín spevu bola často nesústredená, neustále myslela na ich spoločný bozk. Navyše, tým, že bol Marco na ňu protivný a ostatné dievčatá jej robili naprieky, zvykla si vyžalovať sa mu a našla v ňom spojenca. Bolo pre ňu ťažké nepovažovať ho za čosi viac. Jasné, bol to dospelý muž, jeho to možno absolútne netrápilo, ale ju hej. Nedokázala ho od toho dňa vytriasť z hlavy. Nevydrží s ním byť osamote ešte dlhšie.

Rýchlo dopila svoj kelímok instatnej polievky, strhla z chrbta otravné popruhy na správne držanie tela od Marca a ponáhľala sa na dohodnuté miesto.

„Vitaj v nahrávacom štúdiu, Starry," povedal jej Trey.

Bola to štvorcová odhlučnená miestnosť, doprostred ktorej teraz personál presúval stojany s mikrofónmi a papiermi s textami. Celú jednu stenu tvorilo obrovské okno, cez ktoré ste videli do vedľajšej miestnosti, kde sedeli zvukoví technici za panelom s obrovským množstvom gombíkov. Mohli sa s nimi zhovárať tak, že stlačili niektoré tlačidlo a ich hlas bolo počuť buď v slúchadlách, alebo reproduktoroch v stene.

Starry ešte nikdy nevidela, ako sa nahráva hudba, ak nepočítala zostrihy z niektorých videoklipov slávnych hviezd, ktoré jej požičal Trey. Pocítila vzrušenie. Po príšerných hodinách nudnej teórie a neprestajnom šikanovaní mala konečne pocit, že skutočne pracuje na niečom, čo ju napĺňa.

Navyše ju upokojilo aj to, že tam bol Trey, zvukoví technici a So-Eun, takže s Brunom napokon nebude sama. Už sa necítila, ako keby mala vstúpiť do jamy levovej. Nevedela, či sa Bruno na ňu pozeral, ale ona odviedla perfektnú prácu vo vyhýbaní sa očného kontaktu a predstieraní, že sa medzi nimi nikdy nič nestalo. Možno by mohla byť aj herečkou, preblyslo jej mysľou.

Poobedie im ubehlo rýchlo. Bruno sa s nimi rozprával cez mikrofón a najprv im opäť trpezlivo vysvetlil, ako majú dýchať. Nasledovali hlasové cvičenia. Starry si už počas toho uvedomila, že ich dva hlasy dohromady neznejú vôbec zle. So-Eun mala tenký dievčenský hlas, ktorý jej niekedy pripadal až piskľavý. Vďaka tomu ale zvládla zaspievať výšky, na ktoré by si Starry nikdy netrúfla.

A ten jej? Nuž, ona ho považovala za obyčajný. Nechápala, ako môžu všetci byť unesený jej hlasom. Keby ona a jej mama mala skutočne taký neobyčajný hlas, zrejme by ju niekto objavil už dávno. A nie teraz.

„Daj si slúchadlá, Starry," povedal jej Trey z vedľajšej miestnosti. „Pustíme vám vašu prvú skladbu."

Po jej boku sa postavila i So-Eun. Obe ho poslúchli.

Starry do uší prenikla skladba, ku ktorej mali naspievať svoj text. Melódia bola veselá a energická. Po pár vypočutiach sa Starry nemohla ubrániť jej nákazlivosti a začala si ju hmkať. Ako však mala túto pieseň ozvláštniť svojim spevom, to nevedela.

O pár minút neskôr im do dlaní vložili vytlačený text skladby. Marco rozprával o tom, že ich prvý singel bude začiatkom celého príbehu Ladies First. Premena naivného dievčaťa na dospelú ženu. Starry začala očami prechádzať po strofách a stuhla na mieste. Vedela, že to je len obyčajná pesnička, ale nemohla sa ubrániť veciam, ktoré jej ten text začal pripomínať.

Jej jednotlivé strofy totiž rozprávali príbeh dievčaťa, ktoré prekvapil nečakaný bozk. Náhla spleť silných pocitov ju mätie, ovláda ju a núti na neho stále myslieť. Osud akoby sa s ňou zahrával. Do nahrávacieho štúdia vstúpil Bruno. Mal v rukách ten istý text skladby. Starry sa na neho nedokázala pozrieť.

„Bruno vám zaspieva skladbu, aby ste sa s ňou lepšie zoznámili," povedal im Trey.

Nevydržala to a pozrela na neho. Hudba začala hrať z reproduktorov a on pricvakol papiere do kovového stojana. Nadýchol sa a začal spievať. Bolo to zvláštne. Jeho hlas tú melódiu tak úžasne dopĺňal. Predtým mala pocit, že tomu niečo chýbalo a teraz pochopila, že s ich hlasmi to bude konečne dokonalé.

So-Eun si vzdychla. Nepočúvala Brunov spev, jej myseľ bola plná iných vecí, ktoré ho prehlušili. Mikrofón v stojane pred ňou pôsobil priam hrôzostrašne. Všetky tie škrtiace myšlienky, čo ju každú noc prenasledovali, ju náhle prepadli teraz, uprostred jasného dňa a množstva cudzích ľudí.

Bude schopná začleniť sa do tejto novej skupiny bez toho, aby zabudla na Four Elements? A dokáže vôbec znova spievať? A ako vlastne dokáže vystupovať vonku na verejnosti? Budú ju ľudia obviňovať z toho, že sa vykašľala na 4E, že sa snaží nahrabať peniaze a preto sa strčila do novej kapely?

Ah, Nina, tá by jej povedala. Hneď by jej vynadala, že myslí na také kraviny a nesústredí sa na to, čo chce. Ak chce spievať, nech spieva. Ale So-Eun nevedela, či chcela. Nejako išla s prúdom, pretože bolo náročné plávať proti nemu. No niekedy si pripadala oveľa viac vydesená než Starry.

„Skúsime to?" spýtal sa ich zvukový technik.

Starry so So-Eun prikývli.

Hudba v ich slúchadlách začala hrať. Starry znervóznela. Vyskúšala trik, ktorý ju naučil Bruno a na moment prižmúrila oči. Tretí hlas v ich skladbe chýbal, Rebecca tu stále nebola, no dohodli sa, že zaspieva oba hlasy, So-Eun iba svoj. Nikto z nich nečakal, že na prvý raz zaspievajú všetko bez chyby. Starry to navyše ešte ani nikdy nezažila. Všetko bolo pre ňu nové.

Trey chcel, aby si to Starry vyskúšala predtým, než sa do toho pustia naplno. A tak sa nadýchla a začala spievať. Text piesne sa jej rýchlo stratil z pamäte, otvorila oči, no nestihla prečítať správny riadok.

„Prepáčte," zakričala.

„Nevadí, odznova," začuli z reproduktorov technika z vedľajšej miestnosti.

Starry sa nadýchla. Ukradomky pozrela na Bruna, ktorý sa na ňu usmieval. Zahryzla si do pier, aby sa nerozosmiala. Po celý čas sa bála toho, že nemôže spievať pred cudzími ľuďmi, no len čo zaspievala prvú notu, pochopila, že neexistovalo nič jednoduchšie. Narodila sa pre spev. Vedela to. Najväčšou prekážkou v speve bola ona sama a jej pochybnosti. Presne ako jej povedal Bruno.

Na druhý pokus začala spievať správne, oči otvorené, úsmev na perách. Zaspievala dva verše a potom sa obrátila k So-Eun. Tá si pokyvovala hlavou do rytmu hudby a potom sa nadýchla. Prichádzal na rad jej text.

Zvuk z jej hrdla nevyšiel. Bolo to, akoby na malú stotinu celá stuhla a zamrzla v čase. Hudba sa prerušila. So-Eun s obavami pozrela na Treya, no ten sa na ňu povzbudivo usmial. Pozrela na Starry a aj tá sa na ňu usmiala.

„Ešte raz!"

Po asi ďalšej hodine, kedy sa zo zoznamovania so štúdiom zrazu stalo seriózne nahrávanie, zvukový technik za sklom treskol slúchadlá na stôl a vyšiel von, aby si mohol zapáliť. Bruno stále postával s prekríženými rukami v štúdiu pri ovládacích paneloch a o čomsi sa zhováral s Treyom. Starry netušila, že by So-Eun so spievaním mohla mať problém. Bola predsa speváčka.

„Dáme si pauzu," prehovoril k nim cez mikrofón Trey. „Hneď sa vrátim."

Starry vedela, že sa vybral hľadať chlapíka zo štúdia, ktorému rupli nervy. Sadla si na zem a oprela sa chrbtom o stenu. So-Eun si sadla vedľa nej, no mlčala. Neodvážila sa na ňu ani len pozrieť.

„Prečo si tak dlho nespievala, So-Eun?" opýtala sa jej Starry.

So-Eun mykla plecami. „Four Elements umreli spolu s Arisu," odvetila. „Arisu preto nemôže spievať."

„Aha," povedala Starry a poškrabala sa vo vlasoch. „Takže nespievaš z iného dôvodu ako ja."

„To nie. Dokážem spievať, ale stále si myslím, že to je nesprávne."

„Ja si naopak myslím si, že je nesprávne nespievať," prehovorila Starry pomaly.

So-Eun jej venovala nevraživý pohľad: „Čo ty o tom môžeš vedieť?"

Trey sa po chvíli vrátil do štúdia aj s tým mužom, no dievčatá si ich nevšimli. Sedeli nižšie a nedívali sa na okno. Pozorne ich sledovali cez sklá. Bola to síce zvukotesná miestnosť, ale nahrávanie mikrofónov bolo stále spustené a oni tak mohli všetko počuť.

„Neviem," mykla plecami Starry. „Iba ti viem povedať, prečo stále spievam ja."

So-Eun si prekrížila ruky na prsiach a čakala.

„Moja mama bola učiteľka hudobnej výchovy. Hrávala na klavír a učila malé detičky spievať. A mňa naučila láske k hudbe," Starry sklopila zrak. Nedokázala sa So-Eun viac dívať do očí. „A potom umrela pri nehode. Zrazil ju opitý šofér. Iba sme šli cez cestu a zrazu som počula škripot pneumatík a zacítila, ako sa mi vytrhla z ruky."

So-Eun na ňu zízala, čo Starry nemohla vidieť, kým tvrdohlavo pohľadom kontrolovala svoje požičané lodičky. Počúvala Starrine slová, no hlavou sa jej neustále prehrával ten zvuk nárazu, keď ich auto havarovalo. To jediné si z toho všetkého pamätala. Ozývalo sa jej to v ušiach každý deň znova a znova, ako na pokazenej gramoplatni.

„A tak som sa ju rozhodla uctievať svojim spevom. Ibaže spev bol pre mňa odjakživa niečo intímne. Niečo, čo som dovtedy robievala iba pred blízkymi ľuďmi. Ale to nedáva zmysel. Ako mám potom šíriť jej posolstvo o láske k hudbe, keď si ho budú môcť vypočuť iba ľudia, ktorí sú mi blízki?"

So-Eun premýšľala nad tým, čo jej hovorila. Chcela na začiatku mávnuť rukou a poslať ju dočerta, určite mala v rukáve len kopec múdrych rečí, ktoré počas posledných dvoch rokov počula od kadekoho, ale začínala si uvedomovať, že Starry mala pravdu.

„Four Elements budú žiť iba ak budeš ďalej spievať. Nebudeš síce Arisu, ale budeš sama sebou. Budeš So-Eun, ktorá prišla o svoje drahé priateľky a svojim spevom im chceš odkázať, že ti chýbajú, ale že neostaneš stáť na mieste."

Trey za sklom sa na nich usmieval.

So-Eun sklonila hlavu a potom ju ukryla v kolenách. Starry vedela, že plače. Natiahla sa dlaňou, aby ju pohladila po chrbte, no potom sa zastavila. Neboli priateľky, boli len v tej istej kapele. Chvíľku tam len tak mĺkvo sedela a počúvala jej tlmené vzlyky. Obrátila pohľad k oknu a videla, že všetci traja chlapi ich bez slova pozorovali, v ich tvárach ustaraný výraz. Pretrela si oči a vstala. Znova si na hlavu nasadila slúchadlá.

„Keď budete pripravení, môžeme," povedala im.

Trey sa zasmial. To ony dve neboli pripravené. Ani zďaleka.

Vôkol nej sa mihli havranie vlasy. So-Eun stála teraz po jej boku, nasadzujúc si na hlavu slúchadlá. Ukázala im vystretý palec, hoci jej oči boli ešte stále červené a líca opuchnuté.

Hudba začala hrať a Starry na moment zažmúrila oči. Potom ich prudko otvorila a v okne sa zjavili cudzí ľudia, s neznámymi tvárami, jasajúci od radosti. Prišli sem, aby si vypočuli jej spev. Dlhovala im ho. Nadýchla sa a začala spievať.

Jej strofy sa rýchlo blížili ku koncu, ukradomky pozerala na So-Eun, ktorej vlasy schovávali tvár. Vtedy mlčanie Starry konečne prerazil druhý hlas. So-Eun začala spievať. Vedela, že budú ľudia, ktorým sa to nebude páčiť, ktorí nebudú chápať jej skutočné úmysly, ale na tom nezáležalo. Hlavné bolo to, že ona bola so svojimi úmyslami stotožnená. Teraz už vedela čo chce a čo tu vlastne robí.

No nech sa snažili celý čas, skutočne sa im podarilo nahrať len niekoľko úsekov z piesne. Starry vôbec netušila, ako prebieha nahrávanie a robila mnoho chýb. S rastúcim počtom chýb ale stúpala aj ich frustrácia. So-Eun mala zachrípnutý hlas kvôli plaču. Navyše ich začali pobolievať hlasivky a tak museli skončiť. Končil sa i čas, počas ktorého bola zvuková miestnosť voľná, onedlho im na dvere klopal ďalší človek z agentúry, ktorý tu mal prácu.

„Na dnes končíme," zvukový technik im zamával cez okno.

So-Eun zvesila slúchadlá a pozrela na Starry: „Ďakujem."

„Za málo," uškrnula sa na ňu.

„Starry, zastav sa na chvíľku v mojej kancelárii," prehovoril Bruno do mikrofónu. „Spievaš fajn, ale chcelo by to ešte doladiť. Kým to mám ešte v pamäti."

Srdce jej vynechalo niekoľko úderov.

Vyšla z nahrávacej miestnosti a prešla na chodbu. Trey s So-Eun už čakali pred výťahmi, technik odišiel na ďalšiu cigaretu. Z dnešného nahrávania možno napokon ani nič nepoužijú. Do miestnosti sa teraz nasáčkovali ďalší ľudia, Bruno preto vyšiel za ňou na chodbu a spolu kráčali k výťahom na opačnej strane.

Poslušne ho nasledovala a snažila sa ovládnuť všetky tie pocity. Nemohla sa sústrediť v jeho prítomnosti, myšlienky sa jej krútili neustále okolo jeho bozku a ona tomu nedokázala zabrániť. Ešte aj text piesne, ktorú dnes po celý čas spievali, jej všetko pripomínal.

„Potrebujeme si prejsť tie úseky. Musíš si ich rozcvičiť," rozprával bez toho, aby si uvedomil, že na neho po celý ten čas vo výťahu civela. „Keďže štúdio už je zase obsadené, zahráme si to na klavíri u mňa."

Myslela si, že srdce jej už viac búšiť nemôže. Keď sa však znova objavila v jeho kancelárii, ktorá bola zároveň aj jeho súkromnou triedou, pochopila, že sa mýlila. Jeho blízkosť ju zožierala zvnútra. Nechápala, ako to bolo možné, ale obľúbila si ho. Ako dievča z vlastnej piesne prepadala postupne jeho čaru a medovému hlasu, až kým mu už viac nedokázala odolať.

Ich spoločné hodiny spevu patrili medzi jej najkrajšie spomienky na túto agentúru. Prečo vlastne vtedy vycúvala? Bol to príťažlivý muž a ona zdupkala ako zajac. Ah, bolo to kvôli Adamovi. Nechcela si s nikým z nich začínať a bála sa tých náhlych pocitov, ktoré vzbĺkli v jej vnútri. Neverila v iskru vo vzťahu, zdalo sa jej to ako niečo, čo si vymýšľali iba neverní partneri. A teraz sa vzduch medzi nimi vlnil napätím a ona si bola istá, že keby sa ho v tomto momente dotkla, kopla by ich statická elektrina.

Začal hrať na klavíri a ona si sadla vedľa neho. Ruku položila na tú jeho a prebehla po klávesoch. Ani jeden z nich sa neodtiahol. Ani jeden z nich nevedel zabudnúť. A ani jeden z nich už viac nedokázal vzdorovať.

„Nemali by sme," povedal Bruno.

„Dohodli sme sa, že budeme ten bozk ignorovať. Že sa budeme správať akoby sa nič nestalo," zopakovala. Hlas sa jej zachvel. Túžila po tom, aby k nej urobil ďalší krok. Dnešok bol iný. „Ty sám si povedal, aby som zabudla."

„Áno, to sme sa dohodli, ale zisťujem, že je čoraz ťažšie to aj dodržať," pokračoval a sklonil sa kúsok bližšie. „Dovoľ mi pobozkať ťa znova, Starry," pošepol. „Musíš byť len moja. Chcem, aby tvoj hlas spieval len pre mňa."

Pozerala sa na neho. Líca jej horeli. Stále váhala. Prečo sa bránila vzťahu s ním?

Sklonil k nej pery.

Vystrela krk a pobozkala ho. Cítila to. Všetko to isté, čo aj zakaždým v miestnosti s bielym pianom. Ten výbuch pocitov a hormónov, ktoré sa jej rozdupkali v žalúdku.

Ovinul si ruku okolo jej pása a pritiahol ju bližšie k sebe. Páčilo sa jej, ako pri nej pôsobí mužne. Pri Brunovi si pripadala ako skutočná žena. Cítila sa krehko, zraniteľne. A vedela, že potrebuje jeho, aby ju ochránil.

Dlaňou sa dotkla jeho rozpáleného líca, prstami sa mu zavesila do šije, aby si pritiahla jeho tvár čo najbližšie. Čakala, že ju začne hneď obchytkávať, že bude nedočkavý ako Adam. Ale jeho ruky poslušne spočívali iba na jej páse. Nesnažil sa ju rýchlo do niečoho nanútiť, iba ju bozkával presne tak, ako jej povedal. Bolo to od neho galantné. Dodávalo jej to dôveru, že aj keby ho zastavila v ktoromkoľvek momente, skutočne prestane.

Nevedela, ako dlho sa takto bozkávali. Vedela len, že keď budú takto pokračovať, asi to nevydrží a zájde ďalej, než by v skutočnosti chcela. Vzdialila sa a dívala sa mu do očí. Obaja lapali po dychu.

„Bruno," šepla.

„Áno?"

„Prečo to robíš?"

„Pretože milujem tvoj hlas, zbožňujem ťa celú. Od toho dňa na teba nedokážem prestať myslieť."

Chcela zájsť ďalej. Ako sa mohla pri Adamových bozkoch odťahovať a pri Brunovi nedokázala prestať? Jej telo po ňom túžilo, doteraz nikdy nezažila takú spleť mocných pocitov. Celá vo vnútri horela a brnela, nedokázala sa ho prestať dotýkať.

Marco sa možno obával toho, aby si nezačala so Seung-Woom alebo inou celebritou, no nikdy mu nenapadlo, že by mal v skutočnosti dávať pozor na jej učiteľov.

Po ramenách sa jej rozbehli zimomriavky. Zachvela sa a on ju privinul tesnejšie k telu. Cítila jeho svaly pod hladkou látkou košele. Prstami zavadila o rozopnutý gombík a pridala k nemu ďalší. Ich oblečenie sa postupne kopilo na zemi.

„Chcem, aby si to urobil," privrela oči a zaklonila hlavu pre ďalší bozk.

Išlo to samé. Akoby boli pre seba stvorení. Zakliata princezná a rytier z minulosti...