Rýchlo preskočila na ďalšiu otázku, ruky sa jej znova začali potiť, pero sa jej vyšmyklo a padlo na stôl. Schmatla ho a očami skočila na druhú otázku. Tá sa, našťastie, týkala spoločenskej etikety, no náhle preskakovanie medzi jednotlivými témami ju miatlo, rovnako tak aj otázky a odpovede, ktoré niekedy vyzerali akoby sa im skúšajúci snažil čo najviac ublížiť.

Odovzdať sa jej podarilo pätnásť minút pred koncom. Sklamaná zo zlého času si sadla naspäť na miesto a premýšľala nad tým, koľko bodov asi dostane. Dúfala, že aspoň za prvú otázku sa jej ujde niekoľko bonusových bodov.

Po dvoch hodinách im kázali presunúť sa do miestnosti, kde sa odohrávali kastingy. Starry sa držala vzadu a so zvesenou hlavou počúvala vravu dievčat, ktoré sa sťažovali na pekelný test a počet bodov. Aj Starry by sa o tom rada porozprávala, test, ktorý písala, bol asi najťažší v jej živote, no vedela, že to nemá význam. Od momentu, ako sa ostatné dievčatá dozvedeli, že debutuje, sa s ňou totiž už viac nikto nerozprával.

Celá skupinka sa vtlačila dovnútra miestnosti. Starry zvedavo zdvihla hlavu, aby sa mohla pozrieť za stoly, kde v deň kastingov sedeli porotcovia. Keď uprostred zazrela sedieť Marca, obrátil sa jej žalúdok. Nielen, že bol šéfom dnešného hodnotenia, on bol aj jej projektovým manažérom a koordinátorom.

„Dúfam, že test máte úspešne za sebou, kým ich niekto opraví, tak my budeme pokračovať ďalším hodnotením," oznámil im. „K dispozícii máme kopec bodov. Za každú oblasť môžete získať sto, plus ďalších dvadsaťpäť bonusových navyše. Začneme vystupovaním a konverzáciou, potom nám čosi zatancujete a zaspievate. A máte to za sebou."

Starry vedela, že za tanec dostane nulu. Harper jej to dávala pocítiť na každej jednej spoločnej hodine. A nepomohlo ani to, že ju zazrela sedieť medzi ostatnými hodnotiacimi.

„Takže maximum bodov je päťsto?" opýtalo sa jedno z dievčat.

„Presne tak," pokýval hlavou Marco. „Tri najlepšie hodnotené dievčatá postúpia do druhej skupiny medzi skúsenejších stážistov a majú šancu v blízkom čase debutovať."

„A čo sa stane, keď niekto získa málo bodov?"

„Som rada, že sa pýtaš práve na toto, Sarah," usmiala sa na ňu Harper.

„Dve dievčatá z najmenším počtom bodov vyletia z agentúry," povedal Marco.

Povedal to normálne, v jeho hlase nebolo počuť žiadnu zlobu ani výčitku. Atmosféra v miestnosti sa aj napriek tomu dala krájať.

„Mrzí ma to, ale pokiaľ uvidíme, že naša investovaná energia neprináša výsledky, budeme sa s vami musieť rozlúčiť," pokračoval Marco.

Harper sa počas celého jeho monológu o padáku dívala na Starry.

Starry cítila, ako sa jej tričko lepí na chrbát a brucho. Nevyhodia ju, má predsa debutovať. Očami vyhľadala Marca. Sklonil pohľad k jej nohám a potom sa zamračil – nemala obuté lodičky a nebola ani vyštafírovaná ako ostatné dievčatá. Neposlúchla ho.

Starry sledovala, ako prvé dievča, akási Mia, podišla dopredu ako prvá. Chrbát mala rovný, s úsmevom sa posadila na voľné kreslo pred porotu, nohy elegantne zložené bokom. Starry netušila, ako sa jej na tvári podarí pred Marcom vykúzliť úsmev, keď bola celá ako z kameňa. Z veľmi spoteného a lepkavého kameňa.

Kládli jej normálne otázky a Mia sa usmievala, odpovedala s pokojom, na hlase jej nebolo badať žiaden stres. Starry jej rýchlo pozrela na ruky, no ak sa jej chveli, mala ich zložené takým spôsobom, že to nebolo vidieť. Starry sa snažila zapamätať si to. Bude musieť svoje zakrvavené prsty ukryť za každú cenu. Ak si ich všimne Marco, strhne jej body.

Myslela si, že len čo dievčatá prejdú výberovým procesom na kastingu, majú kariéru idola istú. No ukázalo sa, že ich mohli kedykoľvek vyraziť, keď s nimi neboli spokojní. Starry sa znova rozhliadla po skupine dievčat. Mnohé z nich boli nervózne a mali strach o svoju budúcnosť. Skupina, s ktorou trénovala aj Starry, sa skladala z pätnástich dievčat.

Keď ju Brennan zobral v deň konkurzu do agentúry, boli tu stovky ľudí. Vznikla z tohtoročného kastingu iba táto jedna skupina dievčat? Prijali z toľkých uchádzačov iba pätnásť dievčat a pätnásť chlapcov? Spomenula si na papuľnatú blondínku sabotérku, ktorú takisto prijali. No teraz ju tu nikde nevidela. Buď vypadla v ďalšom kole? Viacerí učitelia už totiž naznačili, že práve táto skupinka patrí k tohtoročným úspešným kandidátom na hviezdy. Znamenalo to, že ostatní museli byť už dávno preč.

„Dobre, skvelé. Ešte sa postav sem."

Starry sledovala, kam sa dievčina vybrala. Postavou sa dosť podobala Harper a tá si ju počas prvých hodín zjavne obľúbila. Mia mala postavu modelky, vedela tancovať a milo sa usmievala. Navyše sa odvážila ísť na hodnotenie ako prvá. Dostane za to bonusové body?

„Päť stôp a osem a pol palca. Naozaj máš výšku na modeling. Tak a ešte váha."

Starry s hrôzou sledovala, ako sa chudučká Mia stavia na prenosnú digitálnu váhu, čo tam priniesli. Prístroj začal vážiť a elektronický hlas do ticha miestnosti vyriekol ortieľ.

„Stodevätnásť libier – päťdesiatštyri kilogramov."

„Výborne, Mia," pochválili ju.

Starry sa prudko nadýchla. Bola nižšia, než Mia a keď sa vážila naposledy, určite bola i ťažšia. Nikdy predtým nemala pocit, že by patrila medzi dievčatá s nadváhou. To, že radšej čítala namiesto tanca, sa prejavilo v jej rastúcom páse, no zatiaľ mala zdravú váhu. Aspoň tak jej to povedal doktor, keď bola u neho na poslednej návšteve. Obzvlášť, keď v televízii neustále počúvali o tom, ako priemerná váha občanov USA stále rastie a šesťdesiat percent dievčat jej veku malo nadváhu. Starry sa cítila zdravo a to bolo najdôležitejšie. Alebo nie?

Starry si po nepeknej skúsenosti z hodiny tanca zaumienila, že už nikdy nepôjde niekam ako posledná, no ostatné dievčatá jej nedovolili predbehnúť sa. A ona sa neodvažovala im odporovať. Takže keď všetky dievčatá prešli svojim hodnotením, zostala tam opäť stáť posledná.

„No, konečne, Starry," Marco prižmúril oči, akoby meškala a iba teraz vošla do miestnosti, hoci bola po celý čas tu. „Len aby si vedela, dievčaťu, čo ide úplne posledné, strhávame body."

Starry zaťala sánku, no neodpovedala. Rozhodla sa nedívať na Marca a namiesto toho prešla k voľnej stoličke, kde doteraz sedeli ostatné dievčatá.

„Vidím, že sa stále hrbíš," povedal len tak mimochodom.

Starry sa narovnala na stoličke ako svieca: „Nedá sa to odnaučiť tak ľahko. Ale snažím sa."

„Myslel som si. Vyzleč si tričko," povedal.

„Čo prosím?" pozrela na neho, akoby bol šialený.

„Nerob scény," Marco sa ňou vôbec nenechal vyviesť z miery. Zohol sa pod stôl a keď vstal, v ruke držal dva gumené popruhy na suchý zips. „Harper mi spomenula, že sa stále hrbíš. Ak sa to neodnaučíš, budeš pri tancovaní vyzerať ako Pinnocchio."

Miestnosťou sa ozval smiech. Starry vstala zo stoličky a pozrela Marcovi do očí. Nevedela, či to urobil naschvál, alebo tak naozaj vyzerala. No nech už bol dôvod za týmto slovným spojením akýkoľvek, nemal právo robiť si z nej posmech. S prižmúrenými očami si nadvihla tričko a dovolila mu zapnúť jej popruhy okolo ramien.

„Kde máš topánky, Starry?"

„Mala som dnes mať hodinu tanca," odvetila, v tvári celá červená.

Jej skúška konverzovania a spoločenského vystupovania sa skončila. Marco jej nedal ani len šancu. Nadýchla sa. Kolená a jej triasli. Marco ju dnes podrazil a ona ho v tejto chvíli nenávidela najviac na svete. A teraz pred ním navyše musela aj tancovať. Čím skôr to začne, tým rýchlejšie to bude mať za sebou.