„Nechcel som sa vás dotknúť, slečna. Počkajte!"

Nepočkala. Vybehla z fastfoodovej reštaurácie von na rušnú ulicu. Líca jej horeli, oči sa jej naplnili slzami. Potiahla nosom a schovala ruky do vreciek na džínsovej bunde. Nečakala, že by sa stretla s niekým z jej minulosti práve v tomto meste. No nech sa akokoľvek snažila upokojiť, Brennanove slová sa dookola ozývali v jej mysli.

Nasadila si na hlavu slúchadlá a pustila hudbu. Bol to jej všeliek. Či už bola šťastná, alebo smutná, stačila tá správna skladba a všetko bolo razom lepšie. Brennan mal pravdu, nedokázala sa vzdať hudby. Hoci prestala na nejakú dobu spievať, znova sa k tomu vrátila. No jeho do toho nič nie je!

Pustil mi ho človek, čo vás pozná.

Brennanove slová ju neustále strašili. Znamenalo to, že v tomto meste žije niekto, koho by mala poznať, koho by si mala pamätať z detstva. A predsa sa jej v mysli nevybavil nikto konkrétny.

Chcela zistiť, kto je tým človekom, čo poznal jej minulosť. Vytiahla vizitku a pozrela na zlaté telefónne číslo. Možno mu zavolá. Potrebuje len vedieť, kto to je. Všetci predsa zostali doma v Hudsone, v jej rodnom mestečku. Ona jediná odišla sem, aby splnila želanie svojho otca a nastúpila na štátnu vysokú školu.

Chcela spievať, ale nebola naivná. Vedela, že sa tým nikdy nedokáže uživiť. Navyše, schopnosť vystupovať pred ľuďmi už dávno stratila. Teraz bola príliš hanblivá na to, aby to zvládla. Nemala chuť sa predvádzať.

„Starry, hej!"

Strhla si slúchadlá a zazrela Adama. Stál na opačnej strane cesty a divo mával rukou. Medzi nimi blikal červený semafor. Odkývala mu, aby nerobil taký cirkus a počkala pri priechode, kým k nej pribehne.

„Čo robíš v meste?"

„Keď ti to poviem, neuveríš," odvetila.

„Tak to som zvedavý," usmial sa na ňu.

Chytili sa za ruky a spoločne kráčali naspäť k vysokoškolským internátom. Počas cesty tam mu stihla vyrozprávať, čo práve zažila.

Teraz boli už na izbe. Sedel na posteli a ona si hlavu položila na jeho stehná. Biely kocúr, ktorého na čierno prepašovala so sebou z domu na internát, jej spokojne ležal na bruchu. Bol tučný a ťažký, nemohla sa niekedy kvôli nemu poriadne nadýchnuť, ale ignorovala to. Bolo jej príliš dobre na to, aby sa čo i len pohla.

„Takže si ho napokon odmietla," skonštatoval Adam.

„Hej," zafučala.

Vždy si predstavovala, že jej večery budú takéto. Že bude mať spoločnosť len tých, ktorých nadovšetko ľúbi. Nepotrebovala vo svojom svete veľa ľudí. K šťastiu jej stačil iba Adam.

Zoznámili sa na univerzite. Obaja pochádzali z malého mesta a bývali preto na internátoch. Kde inde by ho mohla stretnúť? Nechodila na žiadne diskotéky, ani bujaré zábavy. On síce áno, ale na rozdiel od ostatných chalanov v škole si vedel odoprieť párty, keď bolo treba zatnúť zuby a dokončiť seminárku. Vlastne, bol to asi prvý chalan z jej ročníka, ktorý počas skupinového projektu priložil ruku k dielu. To sa jej na ňom páčilo. Dali sa do reči a začali sa častejšie stretávať. Šlo to tak ľahko. Teraz boli spolu už niečo vyše polroka.

„To je škoda, že si to odmietla, Starry," prehovoril.

Prestala rukou hladiť kocúra a pozrela sa na neho: „Prečo škoda?"

„Možno keby si sa k nim pridala, konečne by som ťa počul spievať," podpichol ju.

„Nezačínaj," prevrátila očami a ďalej sa venovala ískaniu bielej srsti kocúra.

„Prečo nie? Stále nedokážem pochopiť, prečo nechceš predo mnou spievať. Nikdy by som sa ti nesmial."

„Tu nejde o to, že by si sa mi smial," namietla a posadila sa.

Kocúr sa jej zošmykol z brucha a prekvapene zažmurkal. Hneď sa však usalašil v jej lone a driemal ďalej, akoby ho nikdy nebola vyrušila. Niekedy obdivovala, ako rýchlo sa vie prispôsobiť akejkoľvek situácii, čo ho prepadne. Ona taká veru nebola.

„Tak o čo tu ide?" spýtal sa.

„Nechaj to tak," pretrela si oči.

Chvíľku sa na ňu pozeral a potom si vzdychol. „No dobre," odpovedal.

Znova sa oprel a čakal, či si na neho vyloží hlavu, ale ona ostala sedieť bokom. Romantika sa pre ňu skončila. Škrabala kocúra po hlave a utápala sa v myšlienkach. Vedela, že by sa jej nesmial. Ale nikdy sa pri ňom necítila dostatočne uvoľnene, aby si pred ním dokázala pospevovať. Spievanie bolo pre ňu niečo intímne už odjakživa. Nemohla to urobiť pred ním, ako by to mohla spraviť pred mnohými cudzími ľuďmi? Ako mohla kedysi vystupovať na pódiách?

„Starry?"

„Hm?" obrátila sa a pozrela na Adama.

„Si v pohode?"

„Hej, len som si na niečo spomenula," odpovedala a oprela sa naspäť vedľa neho.

Videla na ňom, že túžil vedieť, čo jej práve išlo hlavou, ale nemala záujem deliť sa o to. Bolo to osobné.

„Myslíš, že ťa bude ten chlapík ešte otravovať?" spýtal sa.

„Asi áno. Vyzeral byť celkom neodbytný. Dúfam, že si dá čoskoro pohov."

„Ak by sa o niečo pokúsil, ihneď volaj políciu. Vieš jeho meno aj všetko, takže sa to neboj patrične využiť."

„Nemaj obavy," usmiala sa.

Díval sa jej do očí a priblížil sa k nej tvárou. Ich pery sa spojili. Iba na okamih. Pootvoril pery, aby jej dal najavo, že chce prehĺbiť bozk, no Starry nemala náladu. Nepritvorila oči, neotvorila ústa. Namiesto toho sa odtiahla.

„Asi by som mal ísť," odpovedal.

Začula, že mu v hlase zaznel namrzený tón. Nebolo to oznámenie, bola to otázka. Nabádal ju, aby ho zastavila a požiadala ho, aby zostal. Ignorovala to.

Nemala rada, ako sa s ňou chcel bozkávať pri každej príležitosti. Na začiatku to bolo super. Ale teraz, keď sa cítila fakt pod psa, skrátka nemala náladu. Spočiatku bol trpezlivý, ale všimla si, že jeho vytrvalosť sa pomaly vytrácala. Nečudovala sa tomu. No bola príliš sebecká na to, aby ju to trápilo.

„Asi hej," dodala chladne.

Zdvihol sa a odišiel bez bozku na rozlúčku.

Treskol dverami, ale Starry na to nedbala. Na jeho výstupy si už zvykla. Myslela si, že keď má disciplínu sedieť nad seminárnou prácou, bude aj k nej o čosi zhovievavejší. Nestalo sa tak a jeho dokonalá fasáda sa po niekoľkých mesiacoch začínala rozpadať. Zhlboka vydýchla a potom sa prevalila na posteli. Nad Adamom sa počas posledných týždňov trápila pravidelne, no teraz jej obavy zatienila nová udalosť – dnešné nečakané stretnutie.

Znova zamyslene škrabkala za uchom svojho kocúra a premýšľala. Ešte keď sedela na káve s tým samozvaným hľadačom talentov, bola odhodlaná, že mu dá košom a vykašle sa na všetko. Chcela mať pokojný život. Chcela len dokončiť vysokú školu, nájsť si poriadnu prácu a žiť si život podľa seba. Nepotrebovala ku svojmu šťastiu veľa peňazí a luxus. Chcela sa len obklopiť knihami a ľuďmi, ktorých má rada. To bolo asi tak všetko.

Slečna Fioresová. Máte potenciál stať sa súčasťou tých piatich percent, ktoré naša agentúra príjme.

Hlavou sa jej neustále ozývali jeho slová. Možno mal pravdu. Mohla sa zmeniť zo sivej myšky na spievajúcu Popolušku. Po polnoci by sa však už nezmenila naspäť. Nemusela by utekať. Možno pred ňou bola najväčšia šanca jej života. A ona ju plánovala zahodiť bez toho, aby to aspoň skúsila.

Už mnohokrát sa pohrávala s myšlienkou o spievaní, no vždy ju zatlačila kamsi do hĺbky svojej duše dúfajúc, že sa viac nevynorí. Bola príliš zbabelá. Túto vlastnosť na sebe nenávidela. Vždy stiahla chvost a lepšie sa skrútila do klbka vo svojej komfortnej zóne namiesto toho, aby sa snažila nazerať za hranice svojich možností.

Z myšlienok ju vytrhlo zvonenie mobilu. Prudko sa posadila a pozrela na displej telefónu. Bolo utajené. Zmocnila sa jej neblahá predtucha. Ťukla na zelené tlačidlo a priložila si ho k uchu.

„Slečna Fioresová?"

Hlas okamžite spoznala. Bol to chlapík z tej agentúry. Presne, ako predpokladala.

„Odkiaľ máte moje číslo?" oborila sa na neho.

„Ako potenciálnemu zamestnávateľovi nám škola môže vydať zoznam študentov aby sme kontaktovali toho, ktorého sme si vybrali. Nemám vaše číslo, slečna Fioresová, mám len kontakt na vašu školu a tí ma s vami spojili."

„Tak v tom prípade pekný deň," zavrčala a chcela zložiť.

„Počkajte, slečna!" skríkol. „Myslíte si, že to, čo u nás budete robiť, nie je poctivá práca?"

„Áno, myslím si to," odsekla mu.

„Čo keby sme sa šli zajtra mrknúť do našej agentúry? Pozreli by ste sa na niekoľko hviezd, ako pracujú?"

„Nechcem sa ísť pozrieť do vašej agentúry a nechcem vidieť vaše hviezdy. Chcem vedieť, kto vám o mne povedal."

„Tá osoba pracuje v našej agentúre. Môžete sa s ňou rovno stretnúť a popritom sa pozrieť, ako to u nás vyzerá. Čo vy na to?"

Zafučala. Nad ním sa skrátka nedalo vyhrať. Nechcela tam ísť. V hĺbke duše tušila, že ak sa tam objaví, možno neodolá a nechá sa ním strhnúť. Ale chcela vedieť, kto mu o nej povedal. Kto z jej minulosti sa skrýval v tomto meste.

„Dáte mi konečne pokoj, keď to budem vidieť a odmietnem?"

„Áno."

„Sľubujete?"

„Čestné slovo!"

„Výborne. Lebo ak sa znova ozvete, tak vás udám za obťažovanie."

„Ako si len prajete, slečna Fioresová. Čo tak zajtra o desiatej na parkovisku pred vašou univerzitou?"

„Budem tam."

„Teším sa na vás."

Vyvalila sa naspäť na posteľ a pripojila sa na internet cez svoj telefón. Dala do vyhľadávača najnovšie príspevky s kľúčovými slovami S&S Entertainment. Ignorovala ich oficiálnu stránku, ktorú jej vyhľadávač ponúkol ako prvú, a pokračovala ďalej.

O pár odkazov nižšie našla akýsi článok z nejakého bulvárneho portálu. To bolo niečo, čo potrebovala. Nejakú špinu, ktorú na nich novinári vyhrabali, aby bola presvedčená o tom, že urobila dobre, keď ho odmietla. Aby mu to mohla zajtra vmietnuť do tváre a zabudnúť na neho a celý ten šialený nápad o speve.

Ignorovala názov článku. Ten bol istotne nafúknutý iba preto, aby prilákal zarábajúce kliknutia. Preskočila rovno na text. Príspevok bol publikovaný len nedávno, takže sa jednalo o čosi čerstvé. Výborne.

Dnes je to už druhé výročie od tragickej udalosti, čo navždy poznačila agentúru S&S Entertainment. Presne pred dvoma rokmi prišla agentúra o svoju najúspešnejšiu dievčenskú skupinu, na ktorej dovtedy zarobila milióny.

Členky skupiny 4E (Four Elements) sa vtedy stali účastníčkami dopravnej nehody, kedy ich plne obsadenému firemnému vozidlu údajne zlyhali brzdy a nedokázali tak zabrániť zrážke s protiidúcim autom. Manažér, ktorý v danom čase šoféroval, bol namieste mŕtvy, rovnako ako aj vodič druhého vozidla. Zo všetkých účastníkov nehody napokon prežila len členka skupiny 4E Arisu (21). Podľa neoverených zdrojov bola jediná z celej posádky auta, kto mal počas jazdy zapnutý bezpečnostný pás.

Deň, ktorý sa tak zapísal do histórie ako čierny deň šoubiznisu, už zostane navždy dátumom, kedy si ľudia budú pripomínať túto nešťastnú udalosť.

Arisu, ktorej umelecké meno znamená „voda", od toho dňa prestala vystupovať na verejnosti a praje si ostať v úzadí. Produkcia skupiny 4E bola zrušená, posledný album, ktorý vyšiel na ich pamiatku, tvorí zbierka najlepších piesní a oficiálne videozáznamy agentúry z ich vystúpení a tréningov.

Je známe, že Arisu sa nechystá na sólovú kariéru. Z anonymného zdroja pracujúceho v agentúre máme dokonca potvrdené, že v S&S Entertainment s ňou už rozviazali kontrakt a Arisu viac nie je oprávnená vystupovať pod ich značkou a svojim umeleckým menom.

Starry vypla obrazovku telefónu a ostala zízať na strop. Nečakala, že by medzi prvými článkami našla hneď niečo, čo by ju natoľko rozrušilo. Pamätala si tú nehodu. Keď sa to vtedy stalo, boli toho plné správy a noviny. V telke dokonca vysielali živé vstupy z pohrebu. Nedokázala sa na to pozerať.

Nešťastia sa slávnym ľuďom nevyhýbali, iba z nich novinári robili väčšie haló. To úbohé dievča bolo svedkom nehody, kde zomreli jej kolegyne a zároveň najlepšie kamarátky, a oni ešte aj po dvoch rokoch neúnavne naťahovali túto senzáciu, aby zarobili na kliknutiach. Vedela si predstaviť, ako sa Arisu asi musí cítiť. Aj ona to cítila rovnako. Ale na rozdiel od nej nikdy úplne neprestala spievať.

To, ako sa k nej zachovala agentúra, bolo odporné. Už im viac neprinášala peniaze a tak s ňou iba rozviazali zmluvu a vyhodili ju? To sa dalo čakať! Brennan to predsa povedal. Sú firma a ide im o zisk. Nie sú pre nich ľuďmi, iba kapitálom, čo im má zarábať peniaze.

Áno, presne toto použije zajtra ako argument, prečo odmietne ich ponuku. Už bola rozhodnutá, nemalo význam nad tým viac uvažovať. A predsa, keď večer zaspávala, začínala si uvedomovať, že ju jej vlastné rozhodnutie mrzí...