Názov: Asylum

Autor: Madeleine Rouxová

Popis: Pro šestnáctiletého Dana Crawforfa je letní kurz pro nadané studenty životní šancí. Spolužákům na střední škole připadá spíš divný se svým až fantastickým zájmem o dějepis a vědní obory, ale studijní program na přípravené škole New Hampshire College je pro takové podivíny jako stvořený.

Hned po příjezdu se Dan dozvída, že koleje jsou uzavřené a studenti budou letos bydlet ve zchátralé ubytovně Brookline- někdejší psychiatrické léčebně. Se svými novými kamarády Abby a Jordanem začne zvídavý mladík zkoumat spletité chodby  ústavu a jeho utajený suterén. Pred očima jim vystávají strašidelná tajemství... tajenství, která Dana a je přátele spojují s temnou minulostí blázince. Postupně vychází najevo, že Brookline nebyl jen tak obyčejný ústav... A jistá tajemství se derou na povrch.

Žáner: Horor

Počet strán: 304

Názor:

Samotná obálka ma zaujala, keď som ju uvidela v knihe pod názvom 'pod lupou' (autorku nájdete dole pod touto kapitolou, je úžasná a tak isto aj jej názory, taká menšia reklama dúfam, že sa nehneváš, že som ťa tu spomenula, ale mne to nedalo :D) Ehm.... Ale vráťme sa naspäť ku téme. Keď som otvorila darček od svojej sestry a uvidela tam túto knihu rozplakala som sa. Síce sa mi moc nepáčilo, že je po po česky, dala som knihe šancu. Predsa len za to dala sestra peniaze a darovala mi to. A ja knihy milujem, takže som to musela aspoň skúsiť.

Musím pravdu povedať, že keď som si prečítala prológ usmiala som sa ako debil. Síce mal len pár viet, zaujal ma. Vždycky ma zaujímali takéto psychologické veci. A hlavne psychiatrie. A druhá svetová vojna a dejepis sú moje srdcovky hneď po knihách. Priznávam som čudná, no podobné na tom bola aj hlavni hrdina tejto knihy. Miloval dejepis bol to chalan a vo svojom voľnom čase si čítal. Úprimne, ktorý chalan v dnešnej dome dobrovoľne číta knihy, zaujíma sa o dejiny a dobre sa učí? Jedine tak šprt to áno, no on nebol šprt, aspoň tak na mňa nepôsobil.

Hneď na začiatku prvej časti autorka vedela vytvoriť tu pravú atmosféru a dodať tomu zároveň zahadnosť. Dan sa viezol na internátnu školu v Brookline taxíkom. Celú cestu bol ticho, pretože mu nerobilo dobre, že idú  takou cestou akou išli. Úprimne keby som tadiaľ išla ja tak sa asi už v tom taxíku obesim, pretože po prvé mám strach z výšok, po druhé keby sa auto stále točí môj žalúdok by to asi nezvládol. Bola som rada, keď sa taxikár ozval a robil si z neho srandu opýtal sa ho či ešte žije. No ja som mala chuť sa smiať, keď uvidel školu a nebol schopný ani len zastaviť bližšie pri nej, než boli tri metre. Tá škola mu naháňala strach, oprávnené. Bol to predsa bývali ústav pre duševne choré, ktorý bol teraz prerobený na internátnu školu.

Najviac ma nadchlo, keď tam boli samotné obrázky či už školy, riaditeľa psychiatrie, alebo pacientov, ktorý tam chodili. Nemám rada knihy s obrázkami, no toto bolo niečo iné. Bol to iný level. Tie obrázky boli akokeby naozaj práve. Akokeby to bolo podľa skutočnosti. Mala som vďaka obrázkom väčší zážitok a pocit, že som tam zároveň so žiakmi školy.

Najviac sa mi páčilo na Danovi, že nebol namyslený ani povrchný. Nechcel zaujímať a ani byť moc viditeľný pre ostatných študentov. Nechova sa akokeby mu to tam patrilo. Bol práve naopak, tichý rozumný, cieľavedomý. Páčilo sa mi to strašné. A ešte viacej keď sa zoznámil s Aby a Jordanom. Nepotreboval nikoho iného, nehľadal viacej kamarátov. Bola som rada, že každý jeden z nich bol niečím výnimočný.

Abby, bola veľmi vidno všade kde sa pohla. Prišla tam hlavne kvôli kurzu na maľovanie. Maľovala rada a krásne. O tom značilo aj jej oblečenie pofrkané farbami. Nevyzeralo to tak že by sa zanedbala, práve naopak vyzeralo to tak že má svoj vlastný štýl oblečenia, ktorý vyzeral "cool".  Mala som rada, keď nosila pierko vyzerala potom, tak roztomilo. Nebola namyslená ani povrchná. Správala sa na svoj vek rozumné. S Jordanom sa spoznala skôr, než s Danom. Spoznali sa v autobuse, keď išli na túto školu.

Jordan bol gay a jeho rodina si myslela, že išiel na liečenie. Podľa jeho rodiny nebol zdravý, ale chorý a to len pre to, že sa mu páčili muži. No on išiel na tento kurz a tak utiekol od rodiny. Boh vie či by neostal radšej doma keby vedel, čo všetko sa mu stane. Nebol vôbec chorý bol to múdry mladý dospievajúci muž, ktorý sa venoval matematike veľmi takže matematike.

Po tom čo si našiel Dan, v šuflíku fotku riaditeľa kde mal zaškrtané očí dej sa dal do pohybu. Dan mal spolubývajúceho volal sa Félix. Keď mu povedal, že je tam suterén s oveľa viacerými fotkami, než si našiel v šuflíku išiel tam. Ani zďaleka nie sám. Bola tam s ním Abby a Jordan.

A v tu noc sa všetko zmenilo.

Abby, tam našla fotku malého dievčatka, ktoré chcela zobrať so sebou, no nemohla, tak ho nakreslila a poverila si ho nad posteľ. Bolo to strašidelné a čudné zároveň. Bolo mi jasné, že buď to dievča pozná, alebo sa snaží duša dievčatá oslobodiť od toho strašného miesta.

Dan, trpel nočnými morami a prežíval ozajstné peklo. Bola som očarená, že sa mu to dialo len kvôli tomu, že strkal veci kde nemal. No nočné mori neprestávali aj keď tam určitú domu nešiel. Najviac ma prekvapilo, keď začal vidieť ako samotný riaditeľ. Myslela som si, že je náhoda, že sa volali tak isto. No keď som si spomenula, že je adoptovaný došlo mi, že to náhoda nie je.

Jordan, ako sa ukázalo trpel tiež nočnými morami. No na ňom to bolo vidno omnoho viacej. Nekomunikoval s kamarátmi a už hlavne nie keď sa tam stála vec, ktorá ním zatriasla obzvlášť. Úplne sa od nich odtrhol.

Všetko bolo čoraz horšie a horšie.

Fajn ja vám ďalej už prezrádzať nejdem, pretože som to prehnala a prezradila až moc veľa. (Ospravedlňujem sa).

Príbeh mi naozaj miestami naháňal hrôzu a hlavne, keď som čítala knihu bola sama v kuchyni, podotýkam, že v noci a videla tie obrázky. Nepomohol mi ani pes, ktorý spokojné ležal pri mne. Určite to nebol nudný príbeh, nútil vás sa zamýšľať nad vecami prečo tam boli, ako tam boli a podobne. Nahnevalo ma keď to skončilo tak ako to skončilo. Ma to ďalšie dva pokračovanie a ja ich musím mať doma. Pretože sa tých otázok nezbavím, ktoré mi vŕtajú v hlave. Nemôžem ich sem ani len napísať, pretože by som toho zase prezradila veľa, bože môôôj!

Príbeh plný napätia záhady a strašidelných chvíľ a obrázkov čaká na vás! Odporúčam príbeh prečítať každému kto sa zaujíma o dejiny, no hlavne sanatória v ktorých sa diali príšerné veci. Je to hrozné, no zároveň je dôležité si pripomenúť aký hajzli niečo také spôsobovali ľuďom.

Hodnotenie: 8,5 z 10

Ahojte, vítam vás u tejto mojej zbierky. Plánovala som to už dlhšie, no nebol čas a priestor. Musím uznať, že má tieto moje keci bavia, ako inak to by som nebola ja. No chcela by som počuť aj váš názor. Zaujala vás táto kniha?
A na záver úžasná spisovateľka, ktorú som vám spomínala. ;)

JayIridescent

-Yumeko-