Už dnes SO4 Devliiiish!!!! @moncaci4- na skrátenie času :)

River

Aréna, čo poslal Ares bola... nudná. Jednoznačne tam chýbal bar. A moc osvetlená. Žiarovky preč, stačia sviečky. Veľa. Nie, nie na zemi, ešte by po nich poskákala. Levitujúce vo vzduchu, budú lepšie. 

„Syzifos, čo okrem jahôd má Amélia rada?"

„Čokoládu."

„Ktorá nemá rada čokoládu. Daj niečo kreatívne." 

Nakoniec nebolo treba. Hneď ako vošla, sa po mne zahnala tým svojim mečiskom. Bolo zázrakom samo o sebe, že ho sem dokázala dovliecť. Svoje schopnosti vôbec nevyužívala. Hm. Naštval som ju tým, že som len odrážal jej útok a popritom si ešte namiešal aj drink.

„Dáš si?"

„Nie!"

„Veď dobre, nemusíš kričať. Ja ťa počujem. Čo jahodu?"Hodil som jej jednu, ona ju prekrásne rozsekla a ešte pri tom stihla aj prevrátiť očami. „Devlish Baby."

„TY. SA. LEN. BRÁNIŠ! To nie je fér."

„Prečo? Za desať minút, si od únavy aj tak na zemi a ja si to chcem ešte užiť. Inak, mala by si viac využívať svoje schopnosti a nie sa tu po mne zaháňať, ako naštvaný Sparťan. Sparťanča vôbec nepočúvalo a už ma tými svojimi výpadmi, aj pekne otravovalo.

„A ty, by si ich mohol na chvíľu prestať používať a normálne sa po mne zahnať." Naschvál mi rozbila pohár.

 „Hell-no. Môj drink. Tak za toto zaplatíš."  Vyrazil som jej meč a nechal ju odletieť, na opačnú stranu miestnosti. Jasné, že som jej nechal dopadnúť na horu vankúšov. Predsa si ju nerozbijem. „Lepšie?" Sparťanča prikývlo. No super! Devlish, fakt viem potešiť, každú ženu. Normálne mi odľahlo. „Poď sem." Nič. „Povedal som, poď sem a prines mi svoj meč. " Prekvapivo poslúchla. Vzal som jej ho a trochu sa s ním pohral. „Syzifos, postav na bar 3 fľaše šampanského." Vrátil som jej meč.  „Skús teraz."

„Čo si s ním..."

„Ten meč bol vyrobený pre Aresa a ty nevieš využiť, ani to čo dokážeš, ako poloboh. Predpokladám, že Gisele mi nemieniš zatancovať v Aresových piškótkach. Takže, som ho prispôsobil tvojej  výške a váhe." Úplne očarene ním sekala vzduch. „Dobré čo?" Zasnene prikývla. „Teraz ho vyskúšaj. A skús nezabiť Syzifosa." Zazrela, ale všetky tri fľaše dala na jeden švih. „Voilá. A teraz ti Syzifos urobí tvoje  smoothie a potom do pyžama a spať. O dvanástej nech si v... office." Jednoznačne Sparta. V sekunde som mal hrot jej meča na líci. Moment, ona mi snáď odťala aj jednu mihalnicu. O ďalšiu sekundu, bol meč pod barom a Sparta na bare. Dal som Devil face a ona si len vzala jahodu.

„Prečo si klamal, že nemáš krídla?" Pozrela sa mi bez najmenšieho zaváhania do očí. V jej zreničkách som uvidel, svoj obraz. Fotka z pozvánky bola jednoznačne otrasná. Aj keď blesk by tú svätožiaru asi len ťažko zachytil a krídla volali po panoramatickom zábere. „Dík, za ten meč. Dnes v noci. sa mi bude snívať len o tebe." Zoskočila z baru a posunula moju ruku, aby mohla prejsť.

„Predpokladám, že o tom ako si ma zapichla."

„Keby len to..."

 „Moment. Bol toto devlish, sexi úškrn? Lebo ak áno, pyžamo aj večierku ruším."

Len mykla ramenami a bola preč. „Syzifos nalej, alebo... ZOMRI."

Dal som si záležať, aby som mimoriadne prišiel načas. Náročné, ale nie nesplniteľné. Lenže Amélia nikde. „Kde do pekla je? Ako to, že nikto nevie? Má stránkové hodiny, či čo si to tam vylepila. Okamžite nájsť a privliecť. Nie, vyzliecť netreba. Len ju už dovlečte." Nič. A potom mi prišla SMSka od Marlowa. Niekto sa ti pokúsil zabiť asistentku. Príď si ju vyzdvihnúť. Teda ak si to nebol ty.

Peklo na chvíľu zamrzlo a hneď na to vzbĺklo v plameňoch. „Bruce, zavolaj Sebastiána. Keď sa vrátim, chcem ho/ju už polomŕtveho."

Marlow stál v strede svojho hellish loftu a Amélia omotaná okolo neho. Doslova.  „WTH..."

„Neviem. Ešte nepovedala ani slovo. Len sa ma drží, ako kliešť. Bez toho, aby som jej niečo nezlomil, ju zo seba neviem striasť." Amélia smrdela mŕtvolami, celá bola pokrytá slizom a ľudskými vnútornosťami, fuj to sú tuším črevá... No hnus a žiaden dress code. Z jej oblečenia ostali len zdrapy, kde tu nalepené slizom.

„Našiel som ju v rieke. Predtým, ako ju tam niekto hodil, jej rozbil hlavu. To sa zahojilo samo, hneď ako bola z vody von. Má odvahu, povedal s obdivom. Nepožiadala o pomoc, ani keď ju už ťahali pod hladinu. Ešte so mnou vyjednávala, že ten meč s ktorým sa oháňala nepustí. A potom to z ničoho nič vzdala. Proste sa nechala stiahnuť do víru. Tak som ju vytiahol. Odvtedy je takto."

„FBH. Za toto, niekto straaaašne..." Nestihol som ani dopovedať, keď mi pípla SMSka. Hell-no. Skvelé. Ares mal trochu času, tak sa zastavil. Okamžite mi priveď moju dcéru. Slušný ako vždy.

Je práve hm... na stáži. Za chvíľu sme tam. Odpísal som po krátkom zaváhaní. 

„Amélia." Nič. „Počuj Piškótka, potom pokecáme, ale teraz ak nechceš, aby ťa tato okamžite odvliekol na Olymp, tak musíš spolupracovať. Pusti sa Marlowa a poď ku mne."

„Nie."

„OK. Pusti sa Marlowa a preskoč na mňa." Nič. „Mám tvoj sveter." Slabo, ale predsa prikývla. „Ešte moment." Očistiť, prezliecť, učesať, sveter. Hell, ten sliz sa mi vážne hnusil. Hotovo. „Tak hop, preskoč."

„Nemôžem. Drží ma za nohu."

Blew. Tú zombi ruku, na zadnej strane jej lýtka, som si nevšimol. „Zalez, no tak šaaa..." Ukázal som ruke, nech sa okamžite pakuje späť do rieky. Dala Adams Family a zdrhla. Ani som jej nestihol dolámať prsty a vytrhať nechty „Už môžeš. Už ťa nič... nikto nedrží." Preliezla. Čistá anakonda. Rukami aj nohami, ma škrtila naraz. „Pripravená na tata?"

Prikývla.

Ares non stop telefonoval, takže to bola výhoda. „Prečo na tebe visí?" 

„Včera sme to prehnali s tréningom. Mala svalovicu, ale už je to OK."

„Hviezdička, naozaj si OK?"

Prikývla. Úžasné dievča.

Aresa našťastie prerušil ďalší hovor. „Čo tým myslíš, že sa do toho Athéna znovu montuje? Aký blbý, mierový summit? Do... dokážete snáď strčiť dve tri bomby na po... ambasádu. Alebo si to mám urobiť sám?" Ešte pridal pár slovných skvostov a znovu sa obrátil k Amélii. „Prepáč, Hviezdička, budem musieť odísť. Len som chcel mať istotu, že ti všetko prišlo, ako malo. Lucifer... že vraj sa pár poslov nevrátilo, uškrnul sa. Nič ti nevyčítam, aj tak patrili Zeusovi. No ja..."

„Ares, ešte moment. Amélia potrebuje aspoň pár semestrov v "našej" škole. Nehovorím o bohokempe. Normálka schopnosti, bytosti, čo kto dokáže a tak."

„Aha. Asi hej. Od Hermesa si vypýtala "Elixir des Merveilles". Ale nechcem, aby tam ostávala."

„Neostane. Ráno odvedieme, večer vyzdvihneme."

„Fajn. A nech je viac na slnku, je nejaká bledá." Zavrešťal niečo do svojho mobilu a zmizol.

Ares zmiznutý, odniesol som Améliu do jej izby. Stále sa ma nepúšťala, tak som si s ňou sadol na hojdačku.

„Patrím tam." Zašepkala.

„Nepatríš."

„Povedal si, že som sa ani raz nepomýlila."

„Nechcel som ti nabúrať sebavedomie."

„Neverím."

„Nemusíš. V Pekle rozhodujem ja. A ja som povedal, že tam nepatríš. Ak si si nevšimla, tak Marlow ťa odtiaľ vytiahol. Nehodil ťa tam. Ozaj, čo si tam robila?"

„Išla som pre Mademoiselle. Ale prišla som skoro a s vlkolakmi sa mi vykecávať nechcelo. Tak som sa išla prejsť pozdĺž...  Asi by som mala ísť, s tatom na Olymp..."

„To neviem, ale  v mučiarni je veeeľmi dlhá rada. Angelique si chce kúsok odrezať, Kerberos s Alfou, kúsok odhryznúť, Poppy odtrhnúť a tak. Uznávam, že je tam teraz trochu bordel, ale čo už... Ťažko si vybrať. Oči zašiť, alebo vypichnúť, alebo rovno vytrhnúť. A to majú príkaz, nezabiť... Hell, aj ja si zaslúžim nejakú zábavu. A toto Piškótka, si ja užijem najviac."

Potichu sa zasmiala. „S tou školou... to bol len vtip, že?"

„Nie. To bolo myslené, celkom vážne. Na posteli máš uniformu."

Zdvihla hlavu z môjho ramena a... zazrela. „Ale ja nechcem ísť do nejakej blbej, magic školy."

„Nevadí. Aj tak pôjdeš."

„Nepôjdem. To radšej..."

„Áno?" Odsotila ma a ušla do kúpeľne. Treskla dverami a zajačala, "ZOMRI." Dokonalé. Aspoň som mal istotu, že  je OK. A rovnako slušná ako jej tato.

To hore je Luciferov meč a to dole Ameliin. To len tak. Namiesto opisu.