Všetko vyšlo podľa plánu a Lun aj , keď po dlhom presvedčovaní uverila všetko . Dnes nás , teda skôr mňa mala učiť bojovať .
,, Kopni do vrtuľe ! "
,, Luna , síce ma máš učiť , ale stále si moja kamarátka , teda dúfam . " ,, Fajn , keďže na koni jazdiť vieš , lukostreľba ti ide a techniku boja sme už tiež zvládli , potrebuješ vedieť ublížiť ."
,, Ja tu nikomu neublížim ." ,, Potom si zlyhala . " ,, Nezlyhala ! "
,, I have idea ! Počkajte tu vrátim sa do 15 minút . " Nevedela som čo chcela urobiť , no verila som jej . Je to síce šialená , no dobrá kamarátka . ,, Ehm , Alex , no vieš ... . " ,, Nerieš viem , že ty a Chris medzi niečo sebou máte a vonkoncom mi to nevadí . " ,, Som tvojím dlžníkom , ďakujem . "
,, Poď , pre zmenu ťa naučím niečo ja . Skoncentruj sili a skús akože niekomu trafiť päsťou a pritom vypusti živel , skús aj skombinovať dva . " Napodiv sa mi to na prvý krát . ,, Wow , to boli hneď tri . " ,, Heej , ste mali kričať , že sa hráte so schopnosťami . " Samozrejme nebol by to Chris , keby mi neodfúkol z tváre všetky vlasy . Oplatila som mu to malou spŕškou . A začala sa vojna živlov , ale priateľská . Podrážala som mu nohy zemou , šľahali plamene ohňa , robila som malé spŕšky , z ktorých neraz schytal aj Alex a výr zo vzduchu tu bol tiež aj iné rôzne kreácie . Potom sa zbehla vojna , kto založí oheň . Bola som samozrejme lepšia .

Z diaľky sme počuli fučať niekoho . Lun a ... počkať Jasper ? ,, Ľudia neuveríte . Nejaká Zhalia ničí školu a snaží sa ovládnuť náš svet . A hľadá vás dvoch . " ,, Zhalia je moja sestra . Vždy túžila len po tom , aby si ju niekdo všimol . Sto pro ukradla kameň . A za to môžem aj ja . "
,, Nevyčítaj si to . Lun prečo práve Jasper . " ,, Lebo je to asi jediný človek , ktorému by si bola schopná ublížiť za minulosť . Poď skúsime to . Teraz  sa skoncentruj , nezabi ho a nemysli na to , čo sa deje v škole . Prosím ! " Razom som si spomenula na minulosť , na to , ako sa mi vysmieval , podkopla som mu nohy . Rýchlo sa zotavil , ale ja už som na neho mierila ostňami zo zeme .
Boli už tesne pri ňom , neovládala som sa , išiel so mňa hnev . ,, Zill , stop ! Nezabi ho ! Prosím ! " kričala na mňa Luna . Z jej očí bolo vidieť strach . To sa mi nikdy nestalo . Nikdy sa ma nikto nebál . Ostne boli až nebezpečne blízko , stačila by jedna nepatrnosť a Jasper je mŕtvy .

Keď som pomaly začala chladnúť a ostne ustupovali , všetci sa na mňa pozerali . Nebol to pohľad , ako vždy , ten milí , vrúcny , nie , bol to pohľad , z ktorého šľahal strach , údiv a odstup .
,, Zillah , takto školu určite zachránime , " ozvala sa potichu a nepatrne Luna .

Keď Vás ľudia podceňujú a smejú sa Vám a vy zrazu pocítite depresiu a hnev dohromady . Nič Vás nedokáže ovládať , síce sa môžte snažiť , ale viete to len zmierniť  , nejde s tým nič robiť , a vy sa stávate monštrum poháňané hnevom , div niekoho nezabijete . Aj mne sa to raz stalo , a od vtedy sa nič nezmenilo , ale prístup dotyčných ľudí sa pozmenil ... .