Zillah
Vŕtala mi v hlave Zhalia , nevedela som ani , že Chris má sestru ... . Sestru, ktorá bola celý život na nič a teraz im to chcela vrátiť ... Ale prečo chce dostať školu a mňa ? Nenapadala mi žiadna myšlienka , a tak som chcela ísť za Chrisom .
       Chris sedel v stane spolu s Lunou,Alexom a Jasperom . ,,Nepribližuj sa !"skríkol Jasper . ,, Ja-ja , prepáč , " hapkavo som sa mu ospravedlnila . ,, Veď čakaj !"skrýkla za mnou Luna . Pridali sa k nej aj Alex a Chris . Pridala som ešte viac do kroku a snažila sa dostať čo najďalej od stanu . Počula som ešte zašepkať No to si tomu dal ... , bola som preč .

Les vrhal tiene , ktoré mi boli nanajvýš nepríjemné a strašidelné .
Pripomínali mi skutočnosť , že Demistiovci nie sú moja rodina , že moja rodina je mŕtva a dokonca som si nevedela ani zapamätať to priezvisko . Mala som úplné okno , nič , vymazanú pamäť . Začala som myslieť na "sestru" , je možné , že vedela , že nie sme príbuzné , ako som sa dostala k Demistiovcom ? Najradšej by som sa im teraz hodila okolo krku , veď som cudzia , ale aj tak ma vychovali , živili a starali sa o mňa .

Síce som si to neuvedomovala , ale stála som na okraji lesa , oproti škole .
Bola zmordovaná , nevedela som ako sa z tadiaľto Luna a Jasper dostali , boli síce dobrí v boji , schovávaní , ale pri tomto som si ich nevedela predstaviť . Nevedela som si ich predstaviť , ako utekajú školou obklopenou drôtmy , rozrytou zemou a stráženou modrými a zelenými plameňmi ohňa . Prečo ich nik neuhasil , keď môžu ovládať vodu a prečo nik neopravil zem ? , prebehlo mi hlavou . Nevedela som si predstaviť , ako mohla tak silná škola skončiť takto .

Po dlhej dobe , po ktorej som konečne odtrhla oči od školy , odišla som k stanu . Cesta bola dlhá a nevedela som , ako som sa sem predtým dostala . Nevedela som toho až príliš veľa ... , bola to pravda , ktorá sa mi hnala dlho hlavou . Celé toto je vystavané na tajomstvách , ktoré mi nik ani zďaleka nevysvetlil a ani trochu som im nerozumela . Štvalo ma to , chcela som byť znovu iba malé dieťa , ktoré netuší , že naše sili môžu mať katastrofálne následky . Chcela som , aby som si stále myslela , že Demistiovci sú moja pravá rodina .
Nemali ma v láske , lebo som nebola ich , ale napriek tomu sa o mňa starali .

Bola som asi tak dvadsaťpäť metrov od stanu a bariery , keď sa predo mnou najprv zaiskrilo modré svetlo a následne sa rozrástlo . Zjavila sa v ňom postava , postava dievčaťa . Nemusela som ju poznať a poriadne vidieť , aby som vedela , že je to Zhalia . Stála predo mnou v celej svojej kráse , a to doslovne . Zhalia bola naozaj krásna dievčina , závidela som jej .

,,Ale, ale , koho to tu máme ? Mladú Zillah , zlodejku tieňov a babu , ktorá pomiatla bračekovi hlavu. Aj , keď som ti za to posledné celkom vďačná ."
Zhalia začala rozprávať , pokiaľ rozpráva nie je až tak nebezpečná , opakovala som si . Utešovala som sa .
Tentoraz to bola jediná vec , ktorá ma ako-tak udržovala v optimistickej nálade a pri zdravom životnom myslení .

Aaaaaaa , konečne niečo , síce iba 500 slôv , ale sľubujem , že nabudúce to bude o dosť lepšie ...