XXIX.

Niekoľko týždňov po jeho dvadsiatich tretích narodeninách zomrel. 

Bolo leto. 

Vonku hrialo slnko. 

Jeho priatelia a rodina ho odviezli na kopec, na ktorom trávil svoje voľné dni pozorovaním oblohy. 

A presne tak zomrel. 

Ležal v tráve, bol obklopený ľuďmi, ktorí ho milovali a hľadel na svoju drahú oblohu. 

A s drobným úsmevom na perách, s očami upretými na modrú oblohu a s jedinou slzou stekajúcou po jeho tvári naposledy vydýchol. 

Bạn đang đọc truyện trên: AzTruyen.Top