Čakal som, kedy začne slnko zapadať. Vtedy bude menej stráží a noc mi poskytne tiene, ktoré potrebujem. 

Modlil som sa, aby Niria vydržala. Ešte chvíľu. Viem, že každá sekunda je drahá, ale bojím sa, že by som napáchal viac škody, ako úžitku, keby som tam teraz len tak vpálil. Viem, že Niria je silná čarodejnica. Ešte chvíľku na mňa počká. Zvládneme to.

Možno jej úmysly Goran ani neodhalil a ani nie je v pivniciach, ale v jednej z izieb ako hosť. To tiež nie je sláva, ale stále lepšie, ako by jej mal ublížiť. Ale už ju tam nenechám!

Povzdychol som si a prešiel si po strapatých vlasoch. Za to, čo som jej urobil by som si prinajmenšom zaslúžil poriadne palicou po hlave. Naozaj príliš lipnem na minulosti. Ale dnes je to naposledy. Prisahám!

Skontroloval som všetky zbrane pod plášťom aj ampulky, ktoré mi dala Amira. Znova a znova som sa vracal do spomienok a opakoval si cestu. Keď obloha nabrala začala tmavnúť, vyrazil som. 

Poľahky som sa dostal k odtoku, ktorý ústi do divokej rieky. No, mreža bola vymenená. Toto tak ľahko nepovolí a už vôbec nie bez rachotu. Kvokol som si k mreži a vytiahol jednu ampulku kyseliny. S menším syčaním sa kov roztápal. Uškrnul som sa. V hlave som mohol nahlas počuť Cléantov smiech. 

Pretiahol som sa cez vytvorenú dieru. Zaťal som zuby, keď mi nohy spadli do vody a čľapot sa ozval tunelom. Mohol som len dúfať, že sa stratí v šume rieky. Vyliezol som z vody a ani nedýchal, keď som sa oprel o kamennú stenu a načúval. No, žiadne kroky sa nepribližovali. Dobre.

Rýchlym krokom som prechádzal chodbou, ktorá ma pred rokmi dostala von. Šialené, že teraz po tej istej chodbe idem dnu. Na rohu som znova zastal, aby som zhodnotil situáciu. Vzduch vyzeral byť čistý. Zamračil som sa a pevnejšie zovrel rukoväť noža. Prišlo mi to príliš jednoduché. Na druhej strane, pamätám si, že stráže sú skôr sústredené na miestach, kde sa nachádzajú cely a mučiarne. Navyše pochybujem, že väčšina Goranových ľudí o tomto mieste vôbec vie. 

Vykukol som spoza rohu. Predsieň s tunelmi. Len jedny dvere boli jasné, a to tie, ktoré spájali Goranovo panstvo so zvrátenou herňou.

Snažil som sa rozpamätať. 

Keď som utekal vrhol som sa priamo k tamtým dverám a potom utekal sem. Odkiaľ som ale vybehol? Teraz to všetko vyzerá rovnako. Chvíľu som ešte načúval, ale zdalo sa, že vzduch je čistý. Vykročil som, držiac sa pri stene vľavo. Ak budem musieť, prehľadám to všetko! A keď ju nenájdem na tomto hroznom mieste, požiadam Dalassa, aby mi pomohol preniknúť hlavnou bránou.

Odbočil som do prvého tunela. Narazil som dvere vytrhnuté z pántov. Zamračil som sa, no prekĺzol dnu. Privítala ma hustá tma. Inštinktívne som sa držal steny a pomaly kráčal dopredu. Čochvíľa sa objavili schody smerujúce hlbšie do podzemia. Hoci vidím v tme lepšie ako ľudia a čarodejníci, no táto čiernota je aj na vlka moc. Bol som rád, že som dokázal rozpoznať obrysy. Smrdelo tu to spráchniveným drevom. Dvere boli v biednom stave a keď som cez malé okienko nahliadol do každých, nezbadal som nič. Skusmo som aj pošepky zavolal na Niriu, ale nikto tu nebol. Nebolo tu nič. Zanadával som a vrátil sa nazad.

Vošiel som teda do toho druhého. Ale rovnako, ako v prvom, nenašiel som nič. Keď som však vychádzal, začul som kroky. Stuhol som. Kráčali z tretieho tunela smerom ku mne a podľa zvuku to bola len jedna osoba. Napäto som čakal. Keď prechádzal okolo mňa, vyskočil som a stiahol ho k sebe. Muž sa začal metať, no skôr ako mohol vykríknuť, podrezal som mu hrdlo. Jeho telo znehybnelo. Opatrne som ho položil na zem do tieňov.

Započúval som sa do ticha. Ďalšie kroky. Tentoraz boli rýchlejšie. Žeby sa jeden strážca bál o svojho už mŕtveho kolegu? Keď sa priblížila na dosah, zaútočil som rovnako rýchlo, ako pri prvom strážcovi. No, tento bol vrtkejší. Vypískol a začal sa vrtieť ako veverica. Doriti, ak bude kričať, je po mne. 

Podarilo sa mi, zapchať mu ústa rukou a stiahnuť nás hlbšie do tunela. Ruku s nožom som mal omotanú okolo jeho drieku a rozmýšľal, ako ho prebodnúť, keď som si uvedomil, že zvieram ženské telo. Potiahol som nosom, keď mi doň narazila hlava. Kurva! Tvár mi oblizla bolesť a ja som okamžite povolil zovretie.

Postava vystrelila k východu z tunela. Prekvapene som zažmurkal a ponáhľal sa za ňou. Bolo to ako chytať rybu vo vode holými rukami. Mierila k dverám do sídla, no mne sa podarilo chytiť ju skôr. Oblapil som paže okolo jej pása a skryl nás do tunela, ktorým sme sem prišli. Vzpierala sa, nechty mi zarývala do rukavíc, kopala. Až skoro pri mreži som ju zvrtol tvárou k sebe. Pritlačil som ju k stene a zápästia jej prišpendlil nad hlavu. Prsty jej zaiskrili mágiou a koleno sa zdvíhalo na nebezpečný kopanec medzi moje nohy. Natlačil som sa na ňu celým telom.

„Naozaj je v tebe vlčica, zlatko," zapriadol som potichu a pod šatkou sa usmial. Zarazila sa a zdvihla ku mne svoje krásne jantárové oči. Cítil som, ako mi spadol kameň zo srdca. Od úľavy sa mi skoro roztriasli nohy.

Mágia prestala iskriť. Pomaly som pustil jej zápästia. Premeriavala si ma rozšírenými očami. Váhavo sa dotkla mojej tváre. Nebránil som sa, keď mi stiahla šatku. Otvárala ústa, no všetky slová som umlčal v bozku. Objal som ju okolo bokov a ona sa pritisla ku mne ešte bližšie, zúfalo mi oplácajúc bozky. Prsty zahrabla do mojich vlasov a stiahla kapucňu. Jednou rukou som sa dotkol jej  tváre a zistil, že plače. Opatrne som sa odtiahol a naozaj. Nirii sa po tvári kotúľali slzy ako vodopády.

„Č-čo tu robíš? Nemal by si tu byť. Môžu ťa chytiť," zašepkala so sklopeným pohľadom. Usmial som sa.

„Naozaj si si myslela, že si to Dalass nechá pre seba?"

Palcom som sa snažil zotierať jej slzy, ale stále padali ďalšie.

„Roxian, strašne ma mrzí, čo som urobila! Viem, že to bol príšerný podraz, ale naozaj to chcem napraviť a,"

„To nič. To nič," skočil som jej do reči a vzal jej tvár do dlaní. Zdvihla ku mne uplakané oči a ja som mal chuť pri tom pohľade padnúť na kolená a žiadať ju, aby mi povedala, ako to slzavé údolie zastavím. Urobil by som úplne všetko. Jej ľútosť mi lámala srdce. Doriti so ženským plačom! Hodila sa mi do náručia a pevne ma objala. Vtisol som jej bozk do vlasov.

„Zajal ťa? A ako si sa dostala vôbec von?" opýtal som sa a Niria sa krátko zasmiala. Odtiahla sa odo mňa a šibalsky žmurkla.

„S čarodejníkom si poradí prešibaný človek." A vytiahla z vrecka nohavíc ampulku. Určite v nej musela byť kyselina. Vzal som jej ruky do svojich a skúmal zápästia. Žiadne jazvy.

„Ale ako-?"

„Stačilo poliať reťaz, aby som zlomila kliatbu, ktorá držala moju moc. Okovy som potom len zmrazila a rozbila." Nahlas som sa rozosmial, keď sa ozval sa čľapot vody. 

Prudko som sa otočil, no okamžite sa upokojil, keď mi do nosa udrel známy pach.

„Prepáčte, že vám ruším váš moment na nepriateľskom území," zavrčal sarkasticky Lothian. 

„Obaja von! Hneď!"

Prižmúril som oči, no Lothian ma spražil takým vražedným pohľadom, aký som uňho ešte nevidel. Sám sa pretiahol cez mrežu a ja s Niriou sme ho nasledovali. Noc už kraľovala nad krajinou.

„Počkaj! Sú tam vlky! Musíme im pomôcť," zakričala Niria po vojakovi.

„Myslím na to," odvetil Lothian cez rameno. Vymenil som si s Niriou pohľad a rezignovane nasledovali môjho najlepšieho priateľa po brehu búrlivej rieky až sme sa dostali k malej skupinke vlkov. Kráľovské stráže a samotná princezná Valentya.

„Si idiot, Roxian," prevrátila princezná oči. Odignoroval som jej poznámku a zamračene sa otočil na Lothiana.

„Kde je Dalass?"

„Dobrý pokus, poslať kitsune, aby nás zviedla z cesty. Ale veľmi dobre viem, o čo ti ide a keď som to dôrazne vysvetlil aj tvojim priateľom, odrazu radi spolupracovali. Nemusíš sa báť, sú s dvoma mojimi vlkmi ako hliadka," uškrnul sa Dalass. Vyceril som zuby, no on mi viac nevenoval pozornosť a otočil sa k Nirii.

„Celkom Roxianovo besnenie chápem. Také krásne dievča by chcel zachrániť každý. Volám sa Lothian," usmial sa na čarodejnicu. Niria očervenela ako ruža. Valentya sa za nimi rozosmiala. Odstrčil som svojho kamaráta.

„Čo tu robíte?" zasyčal som mu do tváre.

„Zachraňujeme tvoj zadok," odvrkol.

„Nepotrebujem pomoc!"

„Ale tí vlci áno!" vložila sa do toho Niria. Pozreli sme na ňu.

„Čo vieš, čarodejnica?" prehovorila Valentya.

„Viem, že tam drží dvoch vlkov. Či ich je viac, to netuším. Zámky na celách sú začarované, ale možno by som ich vedela otvoriť. Ale keby nie, dá sa kúzlo prerušiť aj inak. Stačí zámok alebo začarované okovy poliať kyselinou."

„Ale odkiaľ teraz vezmeme kyselinu?" zamračila sa princezná. Uškrnul som sa a pootvoril plášť. Z vrecka, pripnutom na opasku som vytiahol dve ampulky od Amiry na ukážku. Lothian uznanlivo zapískal.

„Prečo môj brat nič nenašiel? Tvrdil mi, že pivnice prehľadal," naklonila Valentya hlavu nabok. Niria prikývla.

„Chcela som sa s princom porozprávať, ale Goran dával veľký pozor, aby sme sa nestretli. Myslím, že sa bál, aby som neprezradila niečo, čo nechcel. Stále totiž zo mňa ťahal čo všetko o Roxianovi viem. Jeho pokusy sú totiž prísne utajované aj pred čarodejníkmi. Až neskôr som pochopila, prečo zvedavý princ Taran odchádzal akýsi nespokojný. Goran mu totiž princovi len to, čo chcel, aby princ videl. Bola to len ilúzia. Zabezpečiť cely proti hluku nie je ťažké a ich vnútro naplnil predstavou prázdnoty. Zistila som to, keď som tam prišla na vlastnú päsť a narušila ilúziu. Vtedy ma Goran aj chytil."

Zavrčal som. Ten skurvysyn! Zaplatí za to, čo urobil. Veľmi draho zaplatí. Urobil som krok dopredu, odhodlaný narušiť nočný pokoj mečom a krvou, no Lothian ma zastavil.

„Hej, hej! Nikam nejdeš! Tu nejde o pomstu, Roxian. Ide tu o viac," povedal. Zastal som, no telo bolo napäté a nedočkavé. Viem, že Lothian to nenechá len tak a začne akciu, ale nemal pravdu. Šlo aj o pomstu. Ten bastard ma pripravil o rodinu! Ublížil Nirii a mnohým iným vlkom.

„Tá ilúzia už ale padla, však?" otočil sa Lothian na Niriu.

„Áno."

„Dobre, takže to bude čistá akcia. Hliadky už máme, ale pridá sa k nim ešte Valentya a Roxianova družka,"

„Moja čo?!" 

„Roxianova čo?"

Ozvali sme sa naraz s Niriou, no Lothian sa len uškrnul a chcel pokračovať, keď sa do toho vložila princezná.

„Prečo my dve nemôžeme ísť dnu? Sme rovnako schopné ako každý jeden vlk tu. A ona je navyše čarodejnica," prekrížila si ruky na prsiach.

„To je fakt! Navyše je úplne zbytočné, aby som s princeznou teraz tápala v noci a hľadali hliadky, ktoré majú byť nenápadné," pridala sa Niria.

„Bude moja partnerka. Sme predsa silné ženy!" pohodila Valentya hlavou a objala Niriu okolo pliec. Vymenili si sprisahanecké pohľady.

Lothian na mňa prosebne pozrel, no bol som rovnako bezmocný ako on. Aj by som sa bol ohradil, že Niria nikam nejde, ale vedel som, že by ešte vytiahla aj to, že sa sama dostala z cely. Alebo porazila obrovské škorpióny. A Lothian to mal ešte horšie. Zahryzol si do jazyka a rezignovane zavrtel hlavou.

„Fajn," povzdychol si a dievčatá sa uškrnuli. 

„Roxian, Niria. Ako sa dostaneme dnu aj von s minimálnym rizikom a všetkými zachránenými?"

***

Mohutný Brock sa pretiahol dnu ako prvý a my sme zatiaľ čakali. Na akékoľvek komplikácie nás mal upozorniť. Keď sa neprišlo varovanie od Brocka a Lothian napočítal tri minúty, vyrazil som ja, Lothian, Salik a Raphael. Rio a dievčatami mali ísť dve minúty po nás. Natiahol som si šatku aj kapucňu a vystrelil po Lothianovom boku s pripravenými nožmi v rukách. Na okraji tunela, Lothian zastal a vykukol von. Poobzeral sa, kývol Brockovi, ktorý už bol na svojom mieste pri dverách do sídla a potom dal pokyn, aby sme pokračovali.

Zamierili sme rovno k tretiemu tunelu. Lothian stlačil kľučku. Dvere povolili a odhalili schody dolu. Našľapovali sme opatrne a potichu. Svrbeli ma ruky na rukoväti. Toto miesto mi naozaj nechýbalo.

So strážou sme sa stretli hneď na konci schodiska. Boli len dvaja a vďaka momentu prekvapenia sme ich zložili skôr, ako mohli narobiť hluk. Naskytol sa nám pohľad na chodbu s mnohými dverami. S celami. Vymenili sme si pohľady a začali. Obliať zámok kyselinou, vojsť dnu, prečesať vnútro. A to všetko, čo v najväčšej tichosti. Krátko na to dobehli dievčatá s Riom. Prenechali sme im niekoľko ciel, vrátane Goranovho laboratória a utekali sme hlbšie do tunela. Najskôr sa nič nedialo, keď sa ozval Raphael.

„Niekoho mám!"

Keď vyšiel z cely, podopieral mladého chlapca. Prudko som sa vystrel. Ten chlapec mohol byť v rovnakom veku, ako som bol ja, keď ma Goran držal. Vĺča bolo pochudnuté, bledé s obrovskými kruhmi pod očami, z ktorých sa valili tiché slzy. Celou váhou sa opieral o Raphaela, ktorý sa mu nežne prihováral.

Lothian otvoril ďalšie dvere a zavrčal. Nahlas a hrdelne. Všetci sme sa otočili k nemu. Premenil sa a vrazil dnu ako by bol zdivočel. Okamžite som mu bol v pätách. Len čo som prekročil prah, spoznal som tú pekelnú miestnosť.

Aréna. Tu ma zbili, donútili k premene, zviazali reťazami a testovali kliatbu. A práve v tých reťaziach zmorene odfukovala mladá vlčica. Netvor s tou palicou a jeho traja kolegovia so zbraňami sa prudko otočili. Vedec, pozorujúci zvrátené divadlo sa postavil.

Spomienky nado mnou prebrali kontrolu. Zreval som, premenil sa na vlka a skočil na toho sadistu. Čarodejník vykríkol a zdvíhal ruky, aby sa chránili čarami, no ja som opäť nadobudol ľudské telo a plášť ma chránil pred jeho šialenou mocou. Zmätene prestal na mňa strieľať kliatby hlava-nehlava. Ja som sa vtedy uškrnul a vrazil som mu nôž do oka. Vzápätí mu druhý prebodol kožu pod kľúčnou kosťou.

Pozrel som dolu do Arény. Lothian sa oháňal mečom a vlastným telom chránil to úbohé dievča, ktoré už ani nevládalo stáť na nohách. Z jeho nechránenej strany sa blížil netvor s bičom. V skoku som sa premenil a dopadol tesne za nepriateľa. Ten sa šokovane otočil, zdvihol bič aj ruku pripravenú ku kliatbe, no ja som bol rýchlejší. Povalil som ho na zem, tesáky zarývajúc do jeho ramena. Len čo jeho chrbtica narazila na zem, pustil som rameno a roztrhal mu hrdlo. 

Ustúpil som od tela a poobzeral sa po aréne. Lothian mal situáciu pod kontrolou. Bol som na neho hrdý. Obdivoval som ho. Stal sa z neho hrdina. A ja ako vrah si musím ešte urobiť svoju prácu.

Hola!

Tak táto kapitola bola peklo aj pre mňa😅 Sme vo veľkom finále, mi amors! Muchas gracias každému jednému z vás, kto sa dostal v čítaní až sem. Zdivočený prekročil hranicu 10K prečítaní, čo je úplne šialené a ja z toho odpadávam. Ako? Kedy? Prečo? Ja nechápem!😳🥺🥰  Ste najlepší čitatelia pod hviezdami a najradšej by som vás všetkých vyobjímala😘😘 Gracias za každé prečítanie, ešte viac za vote a úplne najviac za vaše komentáre. Los amo a todos! ♥                               *CleoDeFuego*