Boli sme pozrieť Niriu. Keď sme vošli, ležala skrútená v klbku, viečka pevne zvierajúc k sebe. Na sebe mala nohavice a spodnú bielizeň, takže sme jasne videli biele obväzy na bruchu. Chýbalo málo,  aby jej po Frederickovom útoku nevypadli vnútornosti. Mala šťastie, že ju nevypitval. Pootvorila oči a pokúsila sa o úsmev. 

„Ahoj," kvokol si k nej Dalass a chytil ju za ruku. Niria sa trochu kŕčovito usmiala a stisla mu prsty.

„Ahoj," zašepkala.

„Ako sa cítiš?" 

„Snažím sa," krátko sa zasmiala, no smiech sa vzápätí zmenil na ston.

„Hovorili sme s ich Najvyššou. Fredericka potrestá, no zdá sa, že trestom som ja s Roxianom," prevrátil Dalass oči. Niria sa zachichotala.

„Viem. Lýdia sa tu zastavila."

„Kedy ťa vôbec pustia?"

„Tie škrabance sú už v pohode. Len chcem ešte počkať, kým trochu ustúpia tie kŕče."

„Kŕče?"

„Mám svoje dni, Dalass."

„Och," vypadlo z neho. Tiež som stŕpol. 

Hoci to je dávno, no pamätám si, aká bývala počas svojich dní Theola protivná. Jej nálada sa menila ako mávnutím čarovného prútika. V jeden moment po mne kričala a nadávala mi, v ten druhý sa túlila a skoro mi plakala na ramene. Tiež si spomínam, ako sa sťažovala na veľké bolesti. Často ležala skrútená v klbku, ticho odfukovala a popíjala mamin čaj. Až doteraz som si myslel, že je to čaj na nervy.

„Môžeme ti nejako pomôcť?" opýtal sa Dalass.

„Nie, to je v poriadku. Býva to aj horšie," mávla rukou, no tvár jej skrivila grimasa. Pustila Dalassa a on cúvol.

„Necháme ťa teda na pokoji," povedal opatrne. Očakával som námietky, no Niria iba prikývla a viac sa schúlila.

Rýchlo sme zmizli. Pred krídlom liečiteľov nás už čakala Wyla aj so zamračeným Frederickom. Keď sa moje oči stretli s tými jeho, vycerili sme tesáky. Prekliaty okrídlenec!

„V prvý deň si sa ma pýtal na magické zvery, Dalass. Ak máte záujem, Frederick vám môže ukázať dvojicu hipogryfov, ktorí sa začali stretávať na hraniciach s vaším svetom. Tiež dole pri mori v jednej z jaskýň hniezdi párik fénixov. Alebo chcete vidieť pegasy, jednorožce?" usmiala sa Wyla. Pozrel som na Dalassa, ktorému sa rozžiarili oči.

„To naozaj?"

Prikývla.

„Frederick dá na vás pozor a zavedie vás k nim."

„To je úžasné! Ďakujeme!" mierne sa uklonil Dalass. Wyla len žmurkla, drgla do Fredericka a vzlietla k oblohe. Dračí chalan si povzdychol a prebodol nás pohľadom.

„Zložte všetky zbrane!" zavrčal.

„Čože?" prižmúril som oči.

„Zložte všetky zbrane!" zopakoval podráždene, pričom mykol šarlátovými krídlami.

„Možno vám oni veria, ale ja nie! Nebudem riskovať, že vás zvery očaria a ulakomíte sa na ich pôvab. Necháte v klane všetky zbrane!"

„Fajn," mykol Dalass plecom a hodil Frederickovi k nohám svoju jedinú dýku.

„S tebou nejdem nikam neozbrojený!" vyprskol som na draka. Pobavene si odfrkol.

„Ver mi, že keby som sa ťa rozhodol zabiť, ani tvoje zbrane by ti nepomohli, psíča!" protivne sa zaškeril.

„Ty jeden-"

„Nemusíš ísť. Je to len ponuka," zasiahol Dalass s úsmevom.

Pozrel som mu do očí. Netuším, či je naozaj taký hlúpy alebo len rád hazarduje so svojím životom. No, rozhodne ho nenechám ísť s týmto divochom samého! Zaťal som sánku, no zložil si meč, ktorý som hodil drakovi k nohám. Tiež tak lovecké nože, ktoré som mal pri sebe.

„Všetky," precedil. Prevrátil som očami, no vytiahol aj jeden nôž z čižmy.

„Poďme!" zavrčal Frederick a vykročil.

Trmácali sme sa lesom. Dalass sa snažil rozrozprávať Fredericka, ale ten len opatrne a krátko odpovedal, sledujúc ma kútikom oka. Ja som ho celý čas ignoroval a tváril sa, že som si jeho podozrievavosť nevšimol. Sústredil som sa na len na cestu, ktorou nás viedol. Pochopil som, prečo v deň stretnutia Wyla požiadala dvoch dračích mužov, aby nás vzali. K hraniciam to bolo ďaleko. 

Kráčali sme dlho, keď Frederick konečne zastal a zdvihol ruku. Odrazu vzlietol kolmo nahor. Vrátil sa k nám a odhrnul si polodlhé červeno-hnedé vlasy z tváre. Teplý vánok pošteklil jeho vrkôčik.

„Nedajte sa oklamať konským zadkom. Hipogryfy nie sú takí mierumilovní ako jednorožce či pegasy. Byť vami nepribližoval by som sa k nim," precedil a potom nám kývol, aby sme ho nasledovali. Prešli sme ešte pár metrov, pričom sme sa museli vyšplhať po niekoľkých skalách. Keď som zdvihol hlavu, predo mnou sa črtali vysoké hory. Dúfam, že nemáme v pláne vyjsť až na ich vrcholky.

Frederick odbočil a ukázal nám, aby sme sa prikrčili, hoci on sám vykukol spod skaly. Nasledovali sme jeho príklad. Dalass prekvapene vydýchol.

Pred nami sa v tráve k sebe túlili dva hipogryfy. Jeden z nich bol sivý a oveľa väčší, ako ten druhý, hnedý. Samec so samičkou. Mávali konskými chvostami a obtierali o seba orlie hlavy. Boli obrovskí. Krásni, to uznávam, ale rozhodne by som nechcel skončiť pod ich pazúrmi. 

„Sú úžasní!" zašepkal Dalass úplne omámený.

„Dá sa k nim priblížiť?"

Strelil som po ňom pohľadom. Zbláznil sa?!

„Samozrejme. Ale nie je to jednoduché. Keď uvidia v tebe hrozbu, zaútočia," odpovedal Frederick. Dalass prikývol, zdvihol sa a preliezol skalu. Zasyčal som na lišiaka, no on pokračoval v ceste. Frederick sa po ňom aj načiahol, no nezachytil ho.

Hipogryfy zdvihli hlavy. Sivý samec urobil niekoľko krokov ku kitsune, postavil sa na zadné, zadrapol pazúrmi do vzduchu a vydal zo seba čudný škrekot. Staval som sa na nohy, no Frederick ma stiahol nazad. Dalass zastal a posadil sa na trávu pred majestátne zvieratá.

„Ak sa ukážeme ako presila, zabijú ho!" precedil.

„Ak mu nepomôžeme, tak ho zabijú!" odvrkol som, no drak mi pevne zvieral zápästie. Odvrátil som od neho zrak.

Samec mávol krídlami a Dalass o meter cúvol, no zostal sedieť a stále ich pozoroval. Samica vykukla spoza svojho druha a urobila opatrne krok smerom k mladému mužovi. Kútikom oka som pozrel na Fredericka. Stále mi zvieral ruku, no pohol krídlami a zahniezdil sa. Bol pripravený zasiahnuť. Dúfam, že v Dalassov prospech.

Zdá sa, že Dalass pošteklil samičkinu zvedavosť. Opatrne sa k nemu blížila. Jej druh zavrtel hlavou a odstrčil ju. Nespokojne cvakla zobákom a priblížila sa ku kitsune. Dalass pomaly zdvihol ruku. Poskočila a cúvla, pričom zavrtela hlavou. Samec nepokojne mávol krídlami. Hnedá samica sa opäť začala približovať. Videl som, ako Dalass sklonil tvár. Mávla chvostom, sklonila hlavu a dotkla sa jeho dlane. Lišiak zdvihol tvár a opatrne ju pohladkal. Hipogryfka sa stiahla cvakla zobákom a zaškriekala, no vrátila sa k svojmu druhovi a jemne strčila do jeho krku. Samec si pohŕdavo premeral Dalassa. Keď zistil, že nie je nebezpečný, prestal sa zaujímať. Dalass ich ďalej pokojne pozoroval.

Potom sa všetko zbehlo veľmi rýchlo.

Dalass odrazu vyskočil na nohy a rozbehol sa k zvieratám. To hipogryfov rozhodilo a samec zaškriekal, staviac sa na zadné. Dalass cúvol pred jeho pazúrmi, no vykríkol a strčil do jeho zadku, aby ho odstrčil. V momente bol lapený do siete. Hipogryf zaškriekal a rozbehol sa so samicou preč, no znova sa zjavila sieť a chytila aj samicu. Rozbehol som sa naproti trom mužom, ktorý sa vynorili z lesa. Hipogryf si zle vysvetlil moje konanie a chňapol po mne zobákom. Len tak-tak sa mi podarilo vyhnúť. Tieto zvery sú obrovské! Potkol som sa a samec sa ma chystal udupať k smrti alebo ma roztrhať na franforce, no aj jeho chňapla sieť a po ňom som nasledoval ja. Zavrčal som a začal sa metať, no čím viac som bojoval, tým viac som sa zamotával.

Muži sa nadšene zasmiali a blížili sa najskôr k samici. Škriekala, driapala, ale nemala šancu sa zo siete vymotať. Jeden z mužov napol luk. Vtom sa ozval mohutný rev a pleskot kožovitých krídel. Frederick letel strmhlav dolu ako kondor a do pazúrov zovrel telo najbližšieho muža k samici. 

☠ z

Jeho dračie pazúre sa zaryli do pokožky muža. Zasiahol tepnu, krv vystrekla a muž bolestivo vykríkol. Frederick zaručal a pazúrmi mu znivočil tvár a ťahal až k hrdlu. Nohami si ho pridržal. Odhodil mŕtvolu a schmatol do pazúrov sieť, aby oslobodil samca. Jeden po ňom vystrelil šíp. Dalass zakričal na varovanie. Frederick sa streľbe vyhol s ľahkosťou. Druhý sa chystal hodiť sieť, no dračí chalan sa znova vyhol. Pomohol samici a s revom zaútočil na lukostrelca. Spadli na zem ako klbko výkrikov a vrčania. Zaryl tesáky do jeho ramena pazúrmi rozpáral brucho. Zdvihol tvár a potom sa zahryzol do krku. Reval ako besný, mykal hlavou ako šelma, ktorá láme svojej koristi väzy. 

☠ k

„Frederick!" skríkol som, keď som si všimol, že jeden z nich v panike uteká. Dračí chalan zdvihol hlavu a zareval. Avšak, najskôr sa otočil k hipogryfom a súril ich, aby zmizli. Samec na neho vďačne pozrel, uklonil sa aj so svojou družkou drakovi a rozbehli sa. Niekoľkokrát mávli krídlami a vyskočili k oblohe.

Frederick zrúkol, nechal mňa, Dalassa aj dve mŕtvoly tak, a pustil sa prenasledovať tretieho muža. Znova som sa vzoprel sieti, ale nedokázal som sa z nej vymotať. Dalass sa neďaleko mňa pokúšal o to isté. Dračí rev otriasol hranicami.

Krátko na to sa Frederick vrátil a stiahol z nás siete. Nič nehovoril, iba do tých sietí zamotal dve mŕtve telá a zase vzlietol k oblohe. Vymenil som si s Dalassom pohľad. Kam letel. Frederick pristál o niekoľko minút, s prázdnymi, no stále krvavými, rukami.

„Čo si s nimi urobil?" opýtal sa Dalass.

„Nakŕmil obludy žijúce v tomto údolí," odvetil drak s úškrnom. Kitsune pokrčil nosom.

„Preto sme mali ísť neozbrojení, však? Myslel si si, že by sme chceli na hipogryfy zaútočiť ako oni." 

Frederick prikývol.

„To je šialené! Prečo by sme chceli ublížiť takým nádherným zvieratám?" rozhodil lišiak rukami.

„A prečo to robia oni?" odvetil protiotázkou.

„Sú to pytliaci! Honia si úlovkom svoje ego a úbohé zvery predávajú! Je to ohavné! A nerobí to nikto od nás. Všetci sú zvonku! Nachytal som už niekoľko takýchto bastardov!"

„Keď som Lýdiu požiadal, aby som mohol vidieť nejaké čarovné zvieratá, išlo o čistú zvedavosť, žiadne pytliacke chúťky. Iba som ich chcel vidieť, možno sa k nim priblížiť a pohladkať ich. Zistiť, že sú naozaj reálne a nie len nakreslené či opísané v knihách. Sám si sa teraz o tom mohol presvedčiť."

„A čo tvoj vlčí priateľ?! Lovec od narodenia," odfrkol Frederick. Zavrčal som.

„To vraví predátor predátorovi," odsekol som. Prižmúril oči.

„Poďme! Na dnes bolo čarovných zvierat dosť," zmenil dračí chalan tému a vykročil naspäť do klanu.