„Prečo si ju zabil? Keby si bol so mnou bežal, mohli sme sa stratiť v lese a nikto nemusel zomrieť. Zbláznil si sa?! Už aj tak po tebe idú kvôli vraždám. Ďalšia ti veľmi nepomôže!" dychčala Niria popri behu. Neodpovedal som jej. 

Spomalil som do klusu až som nakoniec zostal stáť. Čarodejnica naopak prudko zastala až takmer spadla z nôh. Hruď sa jej veľmi rýchlo nadvihovala a klesala. Oprela si ruky o kolená, lapala po dychu, no to jej nezabránilo, aby držala zobák.

„Preto si ma poslal dopredu? Chcel si ich všetkých pozabíjať? To bol tvoj plán? Tí ľudia si len plnia svoju prácu, Roxian! Keby si nikoho nezabil, nemuseli by teraz po tebe ísť. Krádež dračej krvi by sa ešte nejako odškodniť dala, ale vraždy nie. Tí ľudia majú rodiny, priateľov. Ako by bolo tebe, keby ti zabili priateľa?"

Prebodol som ju pohľadom. Tá malá ukecaná čarodejnica... Ako by mi asi bolo?! Hm, možno by som sa rozhodol toho pankharta nájsť a zavraždiť. Veľmi pravdepodobne odpornou a brutálnou smrťou. Pomohol by som karme a spravodlivosti splniť si svoju prácu. Asi takto nejako by som reagoval a vlastne och, áno, presne tak aj reagujem!

„Môžeš sa, láskavo, prestať do mňa starať?" zavrčal som.

„Nestarám sa do teba, ale o tých nevinných ľudí!"

„Nevinných?! Len pred pár dňami ma verejne zbičovali!"

„To ale," rozčúlene zmĺkla uprostred vety. Do líc sa jej nahrnul rumenec, našpúlila plné pery. Frustrovane zafučala. Prekrížil som si ruky na prsiach, v ušiach mi hučalo a mávala mnou zúrivosť. Sledoval som, ako sa zhlboka nadýchla, prehrabla si husté vlasy a vzápätí sa usmiala.

„Fajn. Stále s tebou nesúhlasím, čo sa týka tej smrti, ale asi nemá cenu to s tebou rozoberať. Dobre. Prepáč, máš svoje tajomstvá a ja som pre teba stále respektíve cudzia. Ani ja nevešiam náhodným okoloidúcim na nos všetky veci. To by bolo divné, však? Hoci tebe som povedala, kam idem, ale vlastne to je iné. Či? Nevadí," rozosmiala sa. Otvorila svoju tašku a vytiahla odtiaľ čutoru.

„Daj si," ponúkla ma. 

Ja som tam stál pred ňou s vyvalenými očami neschopný dostať zo seba ani slovo. Nekričala po mne pred chvíľou? Hádka sa len vyostrovala, keď sa Niria zrazu stiahla a usmiala. Moju zlosť tak rozprášila ako mávnutím prútika. Čo sa to práve stalo? Uniklo mi niečo?

Aby som získal čas, vzal som si čutoru. Jej úsmev sa rozšíril. Zatvoril som oči, aby som aspoň na chvíľu utiekol od tej žiary, ktorá z nej sršala. Vrátil som jej čutoru a aj ona sa napila.

„Takže ideme?" kývla hlavou. Prikývol som stále neschopný spracovať, čo sa, doriti, vlastne stalo.

Strhol som si však parochňu a rozstrapatil vlasy. Nebola práve príjemná a celkom ma svrbela. Odhodil som tú chlpatú vec, no Niria ju zdvihla, oprášila a schovala do tašky.

„Nikdy nevieš, kedy sa môže hodiť," odpovedala na môj spýtavý pohľad.

„Tak ako sa nám hodila teraz? Bola to hlúposť," odfrkol som.

„Bolo to fajn. Keby si trošku hral so mnou, možno by ťa ani nežiadal, aby si si zložil šatku. Ale nie! Tebe niekto oznámi, že sa po meste, v ktorom si na prázdninách so svojou snúbenicou, kráča vrah a tebou ani nemykne. Ako nehnevaj sa, ale trošku strachu o mňa si preukázať mohol. Takto to nebolo autentické," ohradila sa. Nadvihol som obočie.

„Určite to bolo v tom," prevrátil som očami.

„Samozrejme," prikývla.

„Tadiaľto! Ale už žiadne vraždy! Keď som vravela, že pôjdeme spolu a nie som v boji práve zdatná, nemyslela som, aby si vyťahoval meč pri každom človeku."

Povzdychol som si. Toto bude ešte dlhá cesta...

***

Prišli sme do mesta o deň skôr, ako mal Dalass vystúpenie. Niria to využila a nadšene kráčala ulicami, div sa nevznášala. A neustále trkotala. Tým neustále myslím, že ústa sa jej nezavreli ani na chvíľu. Výnimka bola spánok.

Už som sa dozvedel asi prvé posledné o jej tete. Cestovala po svete a pomáhala ľuďom a bytostiam rôznych rás. Zväčša, čo sa týka bylinkárstva. Učila ich jednoduché odvary a masti.
Podotkol som, že aj bytosti a ľudia majú svoje triky. Moja mama mala recept asi na všetko a s bylinkárstvom by sa vyrovnala aj čarodejnici. To Niriu zaujalo a začala sa vypytovať na moju rodinu. Viac som jej však nepovedal a ona to po chvíli vzdala a pokračovala v príbehu jej tety.

Keď bola v blízkosti Niriinho domova, Niria chodila s ňou a rada sa hrávala s deťmi ľudí a bytostí, ktoré navštívili. Vždy keď stretla novú bytosť, nakreslila si ju. Teta ju veľa naučila, no pred niekoľkými rokmi zomrela.

Tu Niria na chvíľu stíchla, no keď prehovorila jej hlas bol nežnejší a tichší. Jej teta bola sestrou jej otca, ktorý ju považoval za šialenú a nepáčilo sa mu, ako Niria za ňou často chodila. S vlastnými si veľmi nerozumela a často utekala.

Mlčky som ju počúval. Bola veľmi otvorená. Na to, že ma ani nepozná, nemá problém vyplniť ticho. Snaží sa zapojiť do rozhovoru aj mňa a niekedy som sa pristihol, že som jej takmer odpovedal aj na otázky, ktoré som nezodpovedal nikomu. 

Tiež som lepšie pochopil, prečo mi pomohla. Pre ňu to nebolo splatenie dlhu, ale jednoducho ochota. Áno, bola otravne ukecaná, ale... milá. Veľmi milá.

„Tu je to, Roxian!" zapišťala Niria a poskočila, keď sme našli klub, kde bude Dalass vystupovať. Potešilo ma, keď som nevidel žiadneho bodyguarda, ktorý by strážil vchod. Nemám totiž poňatia, ako by sme sa tam potom dostali. Niria sa zhlboka nadýchla a vošli sme dnu.

Nebolo to také ako v Lotose. Žiadne vyzývavo oblečené ženy a muži. Žiadne intímne svetlá, salóniky a súkromné boxy. Bol to klasický bar. Nebolo tu málo ľudí, no na druhej strane ani nepraskal vo švíkoch. Dalass sa už zvŕtal na scéne. Niria ako omámená smerovala k pódiu. Schmatol som ju za zápästie.

„Máš plán ako sa k nemu dostať?" nadvihol som obočie.

„Čože?" zažmurkala, no potom sa jej pohľad rozjasnil. Prevrátil som očami.

„Ach, jasné. Treba upútať jeho pozornosť," usmiala sa. Prekrížil som si ruky na prsiach.

„Samozrejme, pretože je to také jednoduché. Čo na tom, že na ňom všetci visia očami? Skrátka, vyleziem na pódium," odfrkol som.

„To je ono!" nadšene súhlasila.

„Na to zabudni!" odsekol som.

„Keď nie ty, ja áno," uškrnula sa a ponáhľala sa dozadu. Rýchlo som ju nasledoval. Prešmykla sa popri tanečniciach do zákulisia, no keď som sa chcel dostať dozadu aj ja, cestu mi zatarasil mohutný chlap. 

„Len účinkujúci."

Nemalo zmysel hádať sa. Absolútne nevyzerám ako jeden z umelcov, spevákov alebo tanečníkov. Prikývol som a cúvol.

„Hľadal som toalety," zamrmlal som.

„Na opačnej strane, vzadu za barom," kývol mi. Prikývol som a pratal sa preč. 

Nech už tá bláznivá čarodejnica vymyslela čokoľvek, ja jej teraz nepomôžem. Netuším, ako by som si mohol získať Dalassovu pozornosť, keď práve vystupuje. A aj keby sa mi to nejakou čírou náhodou podarilo, keby sa pri mne zastavil alebo niečo také, čo by som mu povedal? Cúvol som k baru a len pozoroval vystúpenie. Vyšli tanečnice, vďaka ktorým sa dnu votrela Niria, no ju som nevidel. Kde je? Čo robí?

Dalass si podmaňoval publikum ako hady. Tanečnice sa zvŕtali v pozadí. Potom zozadu vystúpila ďalšia tanečnica, inak oblečená ako ostatné. Tmavomodré krátke šaty z peria jej obopínali telo, niesla sa na vysokých opätkoch, vo vypnutých vlasoch čelenka. Tanečným krokom sa predrala dopredu, ignorujúc tanečnice v pozadí. Pristúpil som bližšie, aby som si bol istý, že sa pozerám na ukecanú čarodejnicu.

Prikmotrila sa k spevákovi ako mačka a pohladila ho po hrudi. Dalass nedal najavo prekvapenie. Buď Niria zamkla nejakú tanečníčku a prebrala jej číslo alebo sa lišiak poddal nečakanému vstupu. Nadvihol kútik pier a sledoval Niriu, ako ho zvádza svojimi pohybmi. Tancovala veľmi dobre. Lišiak sa otočil k publiku ako k dobrému priateľovi, aby sa podelil, že jej hru prijíma. 

Luskol prstami a pred Niriou vzbĺkol oheň. Cúvla, no narazila na Dalassovo telo. Objal ju jednou rukou okolo boku. Tak rýchlo ako sa oheň zjavil, aj sa vyparil. Ako jeden zakrútili panvou. Niria sa obzrela a uprela na umelca svoje veľké oči. Zvrtol ju k sebe a chytil za ruku. Spolu sa hýbali do rytmu piesne, ktorú spieval. Bolo to ako súboj a zároveň hra. Dalass sa ju snažil podmaniť, no Niria odmietala, zároveň mu však dávala sladký prísľub. Keď lišiak dospieval, zostal hľadieť do Niriiných očí. Boli pri sebe tak blízko. Dalass sa k nej sklonil, aby ju pobozkal, no Niria sa len usmiala, obtrela sa mu o líce a zahanbene sklonila tvár. Ozval sa obrovský potlesk. Niria sa zvrtla a odišla z pódia. Dalass pobavene zavrtel hlavou a čochvíľa pokračoval vo svojom vystúpení.

Niria sa čoskoro zjavila pri mne, stále v tom krátkom kostýme. Úsmev mala od ucha k uchu.

„Vážne ideš za nejakou mocnou čarodejnicou alebo si len chcela tancovať s Dalassom?" nadvihol som obočie. Vyprskla do smiechu.

„Aby si vedel, všetko ide podľa plánu a tanec s Dalassom bol len bonus," žmurkla a spokojne sa usadila k voľnému stolu. Zavrčal som. Vôbec sa mi nepáčilo, že ma vedie čarodejnica a navyše ani nepoznám všetky jej kroky. Tak prečo sa teda nezvrtnem na päte a neodkráčam za Goranom, aby som mu vyrval hrdlo? Nuž, ako mi kedysi Cléante povedal, zúfalí ľudia robia zúfalé činy. Môžeš mi veriť, že som vážne zúfalý, keď toto robím. Ale tá hlúpa nádej, že získam vlka naspäť, si ma uviazala okolo krku a ťahá ma ďalej ako psa.