Na druhý deň sme nemohli odísť skôr ako po raňajkách, na ktorých Sheila tvrdohlavo trvala. Dalass s Nirou sa veľmi neponáhľali. A ja som tiež zrovna neprotestoval. Problém mal jedine Nereus. Ani nie tak s čarodejnicou a kitsune ako so mnou. Nemohol som si pomôcť, ale celkom ma potešilo, že vidí vo mne konkurenciu. Žiarlivosť z neho len tak prskala a motal sa okolo Sheily ako lev. Jeho dotyky a bozky boli majetnícke. Jasne mi dával najavo, čia Sheila je. Vedel som to, ale to mi nezabránilo, aby som neprikladal do ohňa. Zazerali sme po sebe a ticho sa provokovali, keď sa ozvala vlčica.

 „Už by aj stačilo vy dvaja, nemyslíte?" zavrčala. Zmätene sme na ňu pozreli. Niria sa rozosmiala.

„Aspoň vidíš, ako veľmi ťa majú radi," podpichla ju. Sheila prevrátila očami.

„Skôr sa naťahujú o kusisko mäsa," odvetila.

„Ale je zábavné ich pozorovať," pridal sa Dalass. Spolu s férom sme zavrčali, na čo trojica vybuchla do smiechu.

Keď prišiel čas odchodu, silno som Sheilu objal a keď sme sa od seba odtrhli, naklonil som sa a pobozkal ju na líce. Nie, neurobil som to preto, aby som podpichol Nereusa. Bol to priateľský bozk na rozlúčku. 

Vedel som, že krásna vlčica našla partnera, ktorému odovzdala srdce. Medzi nami to nikdy nebolo také vážne. Boli sme mladí, iskrilo to a viem, že keby sa môj život tak fatálne neposral, určite by medzi nami niečo bolo. Ale nestalo sa to. Nikdy to neprepuklo, naša láska nemala šancu dozrieť. Zostali len nežné spomienky. Akceptoval som jej voľbu, keď je šťastná. Nie som až taký bastard, aby som si nárokoval na niečo, čo ani nezačalo. Čo nikdy nebolo. Nevyčítal som jej, že sa posunula. Rád som ju videl a ešte radšej bol, že na mňa nezabudla.

A Sheila vedela, čo ten bozk znamená. Hrejivo sa usmiala. Otočil som sa a pridal ku kitsune a čarodejnici získať to, čo mi právom patrí.

***

Bol som prekvapený, kam nás Dalass zaviedol. Bola to malá chudobná dedinka. Žiadne obrovské mesto, žiadna nóbl spoločnosť. Chodníky a cesta boli rozbité, po domoch sa ťahal brečtan. Samotné domy neboli v najlepšom stave. Obyvatelia chodili v otrhaných šatách, kútiky pier ochabnuté. No, keď nás videli prichádzať ich oči sa rozšírili a začali klebetiť. Boli ostražití, no zvedaví.

Dalass sa srdečne usmieval, pobehol a začal si pospevovať. Zastavil sa pri každom obchodníkovi, ktorý ho ponúkol a niečo si od neho kúpil. Odrazu vyskočil na jednu z dební.

„Vážení páni, krásne dámy! Dnes sa vašou dedinou preženie hurikán zábavy. Dnes večer budeme spievať, tancovať a čarovať len pre vás! Nenechajte si ujsť túto príležitosť. Prídu sem umelci zo všetkých kútov, bytosti, ktoré možno vaše oči ešte neuzreli. Príďte sa s nami zabaviť a užiť si našu show! Všetci ste srdečne pozvaní a úplne zadarmo bez akýchkoľvek rozdielov! Tak len príďte!"

Vymenil som si prekvapený pohľad s Niriou. Dalass spieval, skákal a tancoval. Sem-tam ukázal a zase skryl oheň. Chudobní obyvatelia dedinky na ňom viseli očami. Lákal ich, no mali pochybnosti.

„On... Robí to pre nich. Chce im dať nezabudnuteľný zážitok, ktorý by si inak nemohli dovoliť. Ponúka im chvíľkové zabudnutie a nádej. Pre všetkých. Bez rozdielov," vydýchla Niria. Zboku som na ňu pozrel. V jej očiach sa jagali slzy dojatia. Pobehla k Dalassovi a pomáhala pútať pozornosť drobnými kúzlami na ukážky mágie. Ani mňa nenechal jeho úmysel chladným.

Vytiahol som svoje lovecké meče a začal ich vyhadzovať do vzduchu a vzápätí ich zase chytal. Do dedinky za nami sa ozvala rytmická hudba a zrazu okolo nás prebehli traja tanečníci. Jeden z nich zastal pri Dalassovi.

„Vďaka za úvod, kamoško. Začíname sa zbiehať a vraj sú niektorí už tu." Lišiak sa široko usmial a podali si ruky v bratskom geste. Potom sa tanečník pridal k svojim kolegom. Dalass kývol na mňa a Niriu a pokračovali sme na okraj dediny, kde to už žilo prácami. Niektorí obyvatelia sa zvedavo prizerali spoza posledných domov.

Čarodejníci chystali veľké pódium, v drevenej nádrži sa čľapkala ryšavá morská panna, jedna z lesných nýmf sa starala o tri jednorožce. Tých zopár umelcov, ktorí tu už boli, si chystali svoje vystúpenia. Lišiak sa otočil k nám.

„Môžete ísť do dediny alebo sa poobzerať po okolí. Ja sa musím ísť chystať. Keď prídu všetci ešte bude generálka, no na tú ani vy neuvidíte. Do večera je toho treba ešte veľa prichystať."

„Netreba s niečím pomôcť?" ponúkla sa hneď Niria. Ticho som prikývol na znak toho, že aj ja sa pridávam. Dalass sa dotkol jej ramena a usmial sa.

„Ďakujem, ale asi nebude treba. Užite si prekvapenie. A Roxian, prosím, nevyplaš deti," podpichol ma. Odfrkol som si. Dalass sa rozosmial a utekal za svojimi priateľmi. 

Keď nadišiel večer, spolu s Niriou a ostatnými obyvateľmi sme prišli na lúku za dedinou. Ako sme sa blížili, svetlá rozsvietili pódium a zjavilo sa niekoľko umelcov rôznych rás a určite aj z rôznych odvetí a krajín. 

Ozvala sa hudba a umelci sa ako jeden začali hýbať do rytmu. Potom sa rozdelili na pár skupín a znovu sa spojili v tanečných krokoch. Ich hlasy sa niesli večerom. Vystúpil jeden pán s palicou dopredu a otvoril ústa. Spieval hlavný hlas. Ostatní okolo neho tancovali. Do vzduchu vyleteli iskry a plamene. Zhora sa spustili štyria gymnasti na hodvábnych látkach. Morská víla vyskočila a stočila sa vo vzduchu. Všetci sa zvŕtali do rovnakej hudby v rovnakom rytme, no každý prispel svojím umením. V pozadí sa ozýval silný ženský hlas. K mužovi so zlatou palicou sa pridal Dalass, ktorý pred ním pokľakol. Všetci pokračovali v tanci, skryli dvojicu, hlavný hlas prebrala na chvíľu žena. Keď sa dav rozostúpil, ukázal nám Dalassa a jeho hlas viedol ostatných. V rukách zvieral palicu, na hlave mu žiarila koruna. Muž sa stratil v dave s ostatnými a Dalass so ženou prebrali svoje úlohy a viedli umelcov. Kráľ a kráľovná.

Po tomto veľkolepom vystúpení sa na pódiu začali striedať jednotlivý umelci. Či už ako sólisti alebo skupiny. Dalass spieval spolu s morskou pannou duet o tom, ako by radi boli spolu, ale hviezdy ich rozdeľujú a nedovoľujú im byť spolu. Dalass, ako vždy bol rád priamo v publiku, a tu aj začal a postupne sa prepracovával k morskej panne. Keď bol pri nej, vyskočil na kruh nad jej nádržou, nakláňajúc sa k nej a ona k nemu. Nakoniec skočil k nej do vody, spievali svoje verše a keď pieseň končila sklonil sa, že ju pobozká, ale zastavila ho s úsmevom na perách.

Nasledovalo vystúpenie skupiny štyroch dievčat. Jedna víla, druhá vlčica, tretia človek, štvrtá upírka. Zvláštna kombinácia len čo je pravda, ale boli úžasné. Rovnako ako predtým Dalass aj oni sa vmiešali do davu. Každá na inom konci. Spievali o ženskej sile a hrdosti. Zapájali do svojho vystúpenia všetky ženy a dievčatá v okolí.

Umelci boli úžasní. Niektorí tancovali, iní spievali či sa spojili dohromady, ďalší čarovali, predvádzali rôzne triky a kúsky ako gymnasti. Dalass sa vybláznil so svojimi trikmi, tancom a spevom a teraz s nadšením sledoval svojich kolegov alebo si zatancoval s nejakou ženou, či s dievčaťom. Niriu schmatla jedna z víl a stratili sa v dave zábavy.

Ja som sa držal pri okraji. Nie, že by som sa nebol bavil. Práve naopak. Nevedel som si vybrať či sa chcem vmiešať medzi tancujúci dav, alebo chcem vidieť umelcov a ich vystúpenia. Všetci boli takí úžasní! Obdivoval som, ako sa ich telá hýbu do rytmu, ako ich hlasy čisto rozozvučia okolie, ako dokážu ľudí potešiť a zabaviť, že zabudnú na svoje starosti. Títo ľudia trpia viac ako som kedy trpel ja. Dalass s týmito umelcami im chcú priniesť do tmy aspoň trochu svetla a vidím, že sa im darí. Je to úžasné!

Zacítil som, ako ma niekto prepaľuje pohľadom. Zdvihol som zrak a moje oči sa stretli so zelenými. Nadvihol som obočie, no lišiak pohľadom neuhol. Ešte sa uškrnul a smeroval ku mne. Zastavil oproti mne aj s pohárom alkoholu. Odpil si a oblizol si pery.

„Potrebuješ rozptýlenie, Roxian," povedal bez okolkov. Krátko som sa zasmial.

„Vyzerám, že mám o nich záujem?" kývol som smerom k tancujúcemu davu presne vediac, čo tým myslí. Rozhodne to nebola hudba a tanec.

„Tí by ťa nikdy tak neuspokojili ako kitsune," zapriadol Dalass a nahol sa ku mne bližšie. Stuhol som, no telo obliala horúčava. Položil svoj drink na stôl vedľa nás, pričom sa naše pokožky letmo obtreli. Neodvážil som sa pohnúť, iba som ho pozoroval. Jeho dych ma šteklil na tvári, teplo bolo intenzívnejšie. Jeho oči iskrili.

„Potrebuješ to. Vezmi si to," zavrčal mi do ucha.

V hrdle mi vyschlo. Tie jeho zvodné oči ma hltali celého, ako som pred ním stál. Mimovoľne mi zrak skĺzol k jeho perám, no zase som sa rýchlo vrátil k očiam. Nikdy som nepremýšľal nad tým, aké by to bolo s mužom, no Dalass vo mne vyvolával túžbu, ktorú som doteraz nepoznal. Bol prekliato príťažlivý. Lákal ma. Nedokážem to vysvetliť inak, len že som po ňom zatúžil. Okrem vzrušenia sa ma zmocňovala aj zvedavosť. Prečo to neskúsiť? Prečo sa tomu nepoddať? Dalass skĺzol očami z mojich očí nižšie. Mimovoľne som si oblizol pery. Tie Dalassove sa skrútili do dravého úsmevu. 

„Tak čo, Roxian?" šepol sotva pár centimetrov odo mňa. Hral sa so mnou.

„Máš priveľa rečí, Dalass," zavrčal som.

Krátko sa zachechtal. Bol to tej najerotickejší zvuk, aký som kedy počul. Oprel sa jednou dlaňou o kôru stromu za nami. Bol som v sladkej pasci. Vzápätí sa jeho pery obtierali o moje. Dlaňami som sa síce opieral o strom za nami, no hlavu som naklonil k Dalassovi. Pritlačil sa na mňa celým svojím telom a bozk prehĺbil. Prsty druhej ruky zastrčil za môj opasok. Mimovoľne som sa dotkol jeho zátylku. Medzi zubami zovrel moju spodnú peru a mne unikol túžobný povzdych. 

Odtrhli sme sa od seba, aby sme lapili dych a potom som to bol práve ja, kto začal bozkávať. Lišiak pritlačil svoju panvu o moju a ja som pocítil, že mi začínajú byť tesné nohavice. Túžil som sa ich zbaviť. Naše jazyky sa zúrivo prepletali. Dalass zavrtel bokmi. Z hrdla mi uniklo zavrčanie a Dalass našu vojnu v ústach vyhral. Odtiahol sa s sebavedomo sa uškrnul. Nebolo ťažké pritiahnuť si ho naspäť. Perami som však zaútočil na jeho krk. Dalass vyvrátil hlavu a keď som skrz pery prestrčil jazyk a poškrabkal ho zubami, nahlas vydýchol.

„Neopováž sa ma označkovať, vĺča," precedil. Zdvihol som hlavu a chrapľavo sa zasmial. Smiech ma však rýchlo prešiel, keď sa lišiak priblížil perami k môjmu krku. Vyceril som zuby.

„Skús to a roztrhám ti hrdlo!"

Zarazil sa, no keď mi pozrel do očí, stále v nich horela rovnaká dravosť a túžba. Pritlačil sa na mňa a svoju ruku strčil medzi naše panvy. Zahryzol som si do pery. Kurva!

„Aj toto územie je zakázané?"

Pohol rukou. Zaťal som nechty do jeho ramena a vynadal mu. Dalass sa iba zasmial a opäť ma začal bozkávať, no ruku nestiahol. Doriti! Ten lišiak presne vedel, čo robí. Dostal ma tam, kam chcel a dosiahol to tak, aby sa mi to páčilo a sám som chcel viac.

„Poďme niekam, kde budeme mať súkromie," šepol. Iba som prikývol.