Obaja sme mali svoje tajomstvá. Nestarali sme sa do toho druhého, pretože sme vedeli, že aj tak by nám nič nebol povedal. Jediné, čo sme si mohli poskytnúť, bola opora.

Moje tajomstvá boli nebezpečné. Veľmi nebezpečné. Nastavoval som dennodenne krk, provokoval osud a šťastie, smial sa Goranovi do tváre. Avšak nebezpečenstvo so mnou hrozilo aj Cléantovi. Nechcem, aby doplatil za svoju láskavosť voči mne. Tiež som mu nemohol povedať, čo sa zo mňa stalo. Monštrum a vrah. Neviem, či som sa viac bál toho, že by ho zvedavosť dohnala tak blízko ku mne, že by som mu neúmyselne ublížil alebo by som ho znechutil. Stal sa mojím dobrým priateľom a rozhodne som nechcel o neho prísť.

Naše tréningy so zbraňami, nočné výlety s Čiernym kocúrom, návštevy Lotosu, tichá opora a tá istota začali pre mňa veľa znamenať. Veril som mu, že sa môžem na neho spoľahnúť, tak ako on na mňa, že mi dôveruje tak, ako ja jemu. Avšak, už dávno som sa mal naučiť, že v živote je len jedna istota, a to taká, že nič nie je isté.

***

Skrýval som sa v tieňoch skladu, do ktorého mala čochvíľa Amira zlákať niekoľko bastardov. Iago, Claudius, Tibalt a Yulong boli na svojich stranách. Netrpezlivo som vyčkával. V tej chvíli mi vrela krv ako láva a prsty ma svrbeli. Zabijem ich! Všetkých do jedného. Som viac ako rád, že ma Yulong oslovil, hoci Amira protestovala. Chcel som to urobiť sám, no viem, že bez Iagových cenných informácií by som tých sviniarov ťažko našiel.

„Je príliš mladý, Yulong. Toto od neho nemôžeme chcieť. Navyše je to veľmi nebezpečné a on si už vytrpel dosť," zhovárala sa Amira na chodbe s upírom. 

„Už nie je dieťa, Amira. Vie sa rozhodnúť sám za seba. Ak to nedokáže, v poriadku. Dorazíme to my. No, môže nám veľmi pomôcť. Je to dobrý bojovník. Navyše bol jeho priateľ!" hovoril pokojne Yulong. Keď ma zbadali na chodbe, Amira stŕpla, no Yulong sa netváril vykoľajene. Tváril sa akoby bol chcel, aby som počul ich rozhovor.

„Môžeš na chvíľku, Roxian?"

A vtedy mi vysvetlil plán. Bez váhania som súhlasil. Amira si ma potom odtiahla nabok a niekoľkokrát mi zopakovala, že ak nebudem pripravený, nemusím zabíjať. Nie je jednoduché niekomu vziať život. Len som prikyvoval. Nemohol som jej povedať, že už mám pár vrážd za sebou a ak zabijem, nebude to po prvýkrát.

A teraz sme tu. Počul som ich, ako sa blížia. Vzápätí sa rozrazili dvere skladu a dnu vbehla Amira v maske a v plášti Čierneho kocúra, vlasy skryté pod klobúkom. Dnu sa vovalilo asi desať mužov. Len čo prekročil prah posledný z nich, zaplesli sa dvere. Všetci prudko zastali.

„Mysleli ste si, že vám to len tak prejde?" zavrčala Amira a strhla si klobúk. Muži cúvli.

„Mysleli ste si, že vám odpustíme jeho smrť?!" zrevala. Čarodejník vystrelil po Amire zaklínadlo, ktoré sa však odrazilo vďaka odolným plášťom, ktoré zohnal Tibalt na čiernom trhu. Pomaly sme vystúpili z tieňov. Nútil som sa ísť pomaly. Cítil som sa ako na neviditeľnej reťazi, na ktorú som sa sám uviazal, kým vypustím diabla. Teraz by mi ani neprekážalo, keby bol spln. Beštia by konala, trhala. Blondínka sa šialene rozosmiala. Čarodejníci sa nás pokúsili zakliať, no ich pokusy sa odrazili od našich plášťoch.

„Vitajte v pekle," zapriadol Claudius a vrhli sme sa na nich.

Utrhol som sa z reťaze a rozbehol sa po tých beštiách. Vrahovia. Netvory. Obludy. Vzali mi rodinu. Vzali mi priateľa. Zmučený výraz na Cléantovej tvári, ktorý mi utkvel v pamäti ma poháňal vpred. Títo sviniari zhoria v pekle. A ja ich s radosťou odprevadím. Zvŕtal som sa s mečom a nožmi ako tanečník. Sklad sa zmenil na jatky.

☠ z

Jednému som preťal šľachy. Zaručal a kým spadol na zem, druhému som rozpáral brucho až mu vypadli vnútornosti. Ani som sa nad tým nepozastavil a vzápätí som prvému vrazil čepeľ do hrdla. Vrčal som ako zviera, ktoré sa vo mne ukrýva. Zlosť a žiaľ zo mňa prskali. Odporní skurvysyni! Bolo mi jedno či zabíjam rýchlym, pomalým, bolestivým alebo menej bolestivým spôsobom. Bol som smrť. Vrah. Pomstiteľ. To, čo urobili je neodpustiteľné!

Ostatní sa zvŕtali rovnako ako ja.

Videl som, ako Amira skočila po jednom z mocných čarodejníkov a holými rukami mu zlomila väzy. Zaprašťanie kostí otriaslo skladom. Jeden jej však vrazil sekol nožom po boku. Skríkla. Otočil som sa, no do cesty sa mi postavil ďalší. Amira sa však elegantne zvrtla a sekla mečom najskôr po súperových kolenách, potom popri kľúčnych kostiach a nakoniec prerezala krk. 

Veľmi sa mi páčil Yulongov spôsob. Jednému netvorovi tesákmi roztrhal hrdlo, aby ukončil jeho trápenie z odseknutej ruky a prebodnutého stehna. Potom ho hodil po jeho komplicovi a vytrhol hrdlo aj jemu. Tibalt ďalšiemu odsekol hlavu, Iago najskôr zabodol nôž do oka, potom mečom prepichol hruď. Claudius jedného rozpáral od krku až po pupok. Potom sa k nemu priblížil a skôr ako spadol, nožom mu vrazil do hrude a vyrval mu srdce. Vypitval ho.

☠ k

Poobzerali sme sa na zvyšky mužov, ktorých sme povraždili. Čo Čierny kocúr ukradol bohatému pánovi, keď naňho poštval týchto zabijakov, aby ho zavraždili? Prečo sa nikomu nezdôveril, že mal problémy s týmito mužmi? Čo sa vlastne stalo? Ktoré Cléantovo tajomstvo ho stálo život? Odpovede nepoznal nikto z nás. 

Vymenili sme si pohľady. Akosi sme vedeli, že toto je vlastne rozlúčka. Ak by nás niečo spájalo s týmito vraždami, veľmi by sme si zavarili. Už aj tak kráčame po tenkom ľade. Boli sme jediné živé bytosti, ktoré poznali identitu Čierneho kocúra. No, zároveň sme boli vyvrheli a každý mal dôvod, pre ktorý ho Cléante kryl. A keď jej teraz mŕtvy, rozprávka skončila. Plecia nám ovisli a zúrivosť nahradil smútok.

„Dávajte na seba pozor," kývla nám Amira. Prikývli sme a začali sa vytrácať zo skladu do sveta. Nemuseli sme si nahlas pripomínať, že Čierny kocúr naveky zostane naším tajomstvom. Ja som ostal s Amirou posledný. Ona neodchádzala. Bude spravovať dedičstvo, ktoré jej Cléante zanechal a stane sa paňou domu, preberie jeho obchody i služobníctvo.

„Vieš, že môžeš zostať," zamumlala. Zavrtel som hlavou.

„Zbláznil by som sa v tom dobe bez neho." Prikývla. Rozumela tomu. Pristúpil som k nej a rýchlo ju objal. Prekvapene zažmurkala. Vošiel som si rukou do vlasov, venoval jej úsmev a bez ďalších slov utekal preč do noci.

Aloha! Hola!

Por favor, nezabíjajte ma, mi amors! Stačí mi to zlomené srdce, čo Cléante zanechal💔😭 Ja si nikdy nezvyknem na zabíjanie niektorých postáv!😥 Lo sé, že táto kapitola je smutnejšia, brutálnejšia a kratšia, no hádam, ak to teraz so mnou nezabalíte a vydržíte, Vám to vynahradím. V novej kapitole sa stretnete s novou hlavnou postavou. Na ňu sa tiež teším, pretože konečne budem pracovať s kontrastom😇 Muchas gracias por todo, mi amors! Los amo a todos! ♥                                   *CleoDeFuego*