Stihol som sa vrátiť tesne pred úsvitom. Spadol som do postele a zaspal ako zarezaný. Posledné dni boli únavné. Zobudil som sa na hlad, no to mohlo byť niekedy popoludní. Prešiel som do kúpeľne, aby som si opláchol tvár a pozrel na seba do zrkadla.

Oči potemnené a bez akejkoľvek iskry, pokožka sa vrátila do opáleného stavu, no jazva na líci žiarila ako v noci Polárka. Opatrne som sa jej dotkol. Už dávno nebolela. Rana sa zahojila, no nikdy sa jej úplne nezbavím. Rovnako ako jaziev na chrbte či ešte stále nemiznúce značky po okovách. Možno telo hyzdili jazvy, no aby som nebol až taký pesimista, už zo mňa nebola troska. Nabral som silu. 

Rád by som sa na seba pozrel a povedal, že pred sebou vidím silného bojovníka. Avšak, to by som klamal. Popravde vidím len rozzúreného vraha amatéra. Pousmial som sa. Na to, ako nešikovne som ho zabil, ešte sa na vraždu neprišlo. Asi šťastie začiatočníka.

Obliekol som sa a vyšiel na chodbu. Smeroval som do tréningovej haly. Tam som našiel Cléanta s Amirou ako spolu šermujú. Oprel som sa o zábradlie a zvedavo ich pozoroval. Amira nešermovala naplno. Bola opatrná. Prekliato veľmi opatrná. Cléante sa naopak držal meča ako vojak. Amira dávala väčší pozor na neho ako na seba. A možno aj kvôli tomu prehrala. Cléante sa rozosmial.

„Nechceš bezohľadnejšieho súpera?" zakričal som. Obaja sa na mňa otočili. Amira prevrátila oči, no obchodníkovi zaiskrili a na perách sa mu zjavil úškrn šelmy.

„Trúfaš si?" vyzval ma. Vrátil som mu úškrn a zišiel k nim. Vytiahol som meč, samozrejme, už vyčistený. Amira sa stiahla a bola na odchode, no ešte stihla za nami zakričať, aby sme sa nepozabíjali. Už si zvykla, že si radi zmeriame sily. Aby som bol presnejší, že Cléante prehrá. Chvíľu sme okolo seba krúžili. Nechával som mu čas, aby si ma premeral, no zaútočil som prvý.

Cléante môj útok vykryl, no ledva uskočil pred ďalším. Sústredene ma sledoval, všetko pobavenie vyprchalo. Žiadne reči, vyzývavé pohľady, úškrny, či iný náznak hry. Ako sa zväčša rád počúva, pri súbojoch mlčí. Teraz som v jeho očiach súper, ktorého chce dostať na lopatky. Sleduje moje pohyby, švihy čepele. Z jeho očí vidím, že mu mozog pracuje na plné obrátky.

Keď som zápasil s Lothianom, bolo to iné. Neustále ma podpichoval a ja som mu jeho narážky vracal. Naše šermovanie neboli len útoky čepeľami, ale aj slovami. Otec nás niekoľkokrát musel zahriaknuť, aby sme sa sústredili. No, my sme sa snažili rozptýliť toho druhého, aby sme vyhrali. Keď prišiel šerm s mojím ocinom, nenechal sa mojimi rečami vyviesť z miery. Jediný znak toho, že ich berie do úvahy, bol jeho úsmev. Prehovoril, len keď ma napomínal.

Stratil som sa v spomienke a Cléante zatlačil proti môjmu meču. Na jeho perách sa začínal objavovať víťazní úsmev. Zavrčal som a povolil tlak proti nemu. Zohol som sa, aby ma jeho čepeľ nepoškriabala, omotal som okolo Cléantovho brucha pažu a dostal sa za neho. Moja čepeľ bola blízko jeho krku.

„Dočerta!" zavrčal. Len som sa zasmial a stiahol meč.

„Radšej sa drž tieňov," rypol som do neho. Odfrkol a zasunul meč za opasok.

„Počuj, vieš ten veľký obchod, na ktorom si bol so mnou pred niekoľkými dňami," začal. Prikývol som. Bol to jeden z najdôležitejších obchodov, aké kedy uzavrel. Cléntovi sa na tvári zjavil víťazný úsmev, hoci prehral v súboji.

„Pred niekoľkými hodinami, keď si ty spal, som ho uzavrel a podpísal zmluvu. Dnes večer nikam nejdeš aj keby si ma bol na kolenách prosil! Ideme totiž oslavovať. Obaja si zaslúžime trochu relaxu," štuchol ma do boku. Pobavene som nadvihol obočie.

„Plášť nechaj doma. Bude ti horúco!"

Nemali sme oslavovať len my dvaja. Okrem mňa zobral Cléante ešte štyroch mužov. Nie len stráž, ale aj pomocníka v kuchyni a svojho účtovníka. Náš šéf tvrdil, že dnes masky nie sú potrebné, noc je na našej strane. Nech tomu kocúrovi napadlo čokoľvek, vedel, čo robí.

„Túto noc si užiješ, Roxian!" objal ma okolo pliec.

Vykročili sme v dobrej nálade ako partia chlapov mieriacich do krčmy zahrať si poker, pobaviť sa so ženami a poriadne sa opiť. Mal som pocit, že to aj pôjdeme robiť. A hoci všetci boli veselí, okrem účtovníka, ktorý sa tváril smutne, ja som sa uvoľniť nevedel. Nie kvôli čarodejníckemu pachu, na ten som si celkom zvykol, keďže väčšina Cléantových zamestnancov sú čarodejníci, ale preto, že som v meste bez masky. Držal som sa našej malej skupiny skláňajúc hlavu. Zastali sme pred vysvieteným klubom. Lotos. Zdvihol som hlavu a zalapal po dychu.

„My ideme," začal som, keď do mňa štuchol Cane.

„Po prvýkrát a nikdy poslednýkrát, to mi môžeš veriť, mladý," zasmial sa.

Cléante sa na nás uškrnul a kývol nám, že nás ochrankár pustil. Vošli sme dnu.

Nos mi pošteklila zvodná vôňa. Nevedel som, kam sa mám skôr pozerať. Či na malé pódia, na ktorých tancovali nádherné tanečnice veľmi, veľmi málo oblečené, bosých tancujúcich mužov a nahými hruďami, rovnako nádherné čašníčky, tlmené červené, fialové a ružové svetlá, bary prehýbajúce sa alkoholom alebo na hlavné pódium, na ktorom vystupoval muž.

Cléante nás viedol priamo k umelcovi. Sadli sme si k jednému stolu na pohodlné zlaté kreslá. Hneď bola pri nás čašníčka so žiarivým úsmevom. Nevnímal som, čo Cléante objednal. Neustále som hľadel na tú ryšavku. Zachytila môj pohľad a žmurkla. Potom krokom mačky zmizla v dave. Rýchlo som zažmurkal a pozrel na umelca.

Nepotreboval som ani cítiť jeho pach, aby som vedel, že je to kitsune. Prešibaná nádherná bytosť. Sršal z neho sexepíl. Publikum na ňom viselo očami. Nechalo sa strhnúť jeho podmanivým zamatovým hlasom a tancovalo s jeho bokmi. Hýbal sa ako diabol, spieval ako anjel, vyzeral ako boh. Jeho číslo nebolo len tancom a spevom, ale aj istým druhom mágie. Kde luskol prstami, tam sa zjavil oheň a na ďalší povel zase zmizol. Pódium mu bolo malé, miešal sa medzi publikum a mnohým venoval svoju pozornosť. Pohľady, jemné zmyselné dotyky, krátky tanec. Lišiak bol kráľ. Kráľ hudby, kráľ umenia, kráľ mágie. Jedna pieseň skončila, no hneď začal ďalšou.

Luskol a na prstoch mu zažiarili iskry, ktoré prerástli do hadiacich sa plameňov, vystrelili do vzduchu, kde sa zmotali a v záblesku zmizli. Zrak mu spadol na náš stôl. Divoko sa uškrnul a začal sa predierať cez hostí k nám. Pri niektorých sa zastavil, venoval im žmurknutie, jednu ženu pohladil po bokoch.

Ani netuším, kedy sa dostal za nás. Vôbec som ho neregistroval, hoci som počul jeho spievajúci hlas. Jeho husté hebké hnedé vlasy sa mi obtreli o tvár. Prudko som sa otočil. Lišiak žmurkol a rukou mi prešiel po ramene. Po tele mi naskočili zimomriavky. Ako sa tam, dopekla, dostal?! Potom sa presunul k pomocníkovi v kuchyni, na ktorého žmurkol a nakoniec ku Cléantovi, pri ktorom zakončil čistým vokálom ďalšiu pieseň. V jednej sekunde nastala tma, v tej ďalšej sa zjavilo svetlo a lišiak bol späť na pódiu. Dav sa šiel zblázniť, aby mu mohol odovzdať svoje nadšenie. Tlieskali a pískali ako šialení. Vrátane nás. Lišiak sa skromne usmieval a ukláňal.

„Ďakujem, ďakujem, priatelia! To vy ste tí úžasní! Možno sa dnes ešte vidíme," zamával a hodil si niečo pod nohy. Zjavil sa dym, dievčatá skríkli a lišiak zmizol. V pozadí sa ozvala hudba.

„To je Dalass," naklonil sa ku mne Cléante.

„Je fantastický, však? Veľmi ľahko si získava publikum svojou mágiou."

„Je polovičný čarodejník?" prekvapene som nadvihol obočie.

„To nikto nevie," pokrčil Cléante plecami a zdvihol svoj pohár s medenou tekutinou. Prekvapene som zažmurkal. Kedy nám priniesli alkohol? Ako sa v tomto klube ľudia presúvajú, sakra?! Ostatní nasledovali jeho príklad. Tiež som zdvihol svoj pohár.

„Na dnešnú oslavu úspešne zvládnutého obchodu, na Moua a jeho voľnosť, na dnešnú noc plnú zábavy, na nás!"

„Na nás!" odpovedali sme a kopli obsah pohárov do seba. Jazyk mi obalila čudná horká chuť a hrdlo mi popálilo. Vyplazil som jazyk a striasol sa. Chlapi okolo mňa sa rozosmiali.

„Druhá runda ti pôjde dolu krkom už ľahšie," povzbudil ma Cane.

Mal pravdu. Druhýkrát už to nebolo také trpké. Cléante povzbudzoval Moua po rozchode, pridali sa ďalší a začali sa baviť medzi sebou o ženách, ktoré a ako zviedli a čo s nimi potom robili. Nehovoril som nič. Iba sa smial, pritakával a pil. Postupne sa chlapi strácali v dave až som zostal len s Cléantom. Obaja už vo veľmi dobrej nálade.

„Bavíš sa?" pozrel na mňa zboku. Zdvihol som k nemu zrak spoza pohára a zaškeril sa.

„Nevidíš?" Pobavene odfrkol.

„Vieš, aj preto som ťa chcel zobrať. Nie len na oslavu úspešne uzatvoreného obchodu. Ale aj aby si sa trošku zabavil. Inak ako lovom, ty šialenec," štuchol ma, keď som chcel namietať.

„Idiot!"

Rozosmiali sme sa. Cléante sa pohodlne oprel o kreslo a pozrel na tanečnice, ktoré sa vrteli pri tyčiach. Sledoval som ich ako omámený. Ako sa môžu tak vlniť? Sú zo želatíny? Ja sa tak neviem hýbať. 

„Zdravím, páni," zapriadol pri nás hlboký podmanivý hlas. Obaja sme zdvihli hlavy. Prekvapene som nadvihol obočie, keď som zbadal pred sebou kitsune z pódia. Pery zvlnené v zvodnom úsmeve. Cléante mu nadšene naznačil, nech sa posadí. Lišiak sa nenechal dvakrát prosiť. Cítil som pohľad jeho machovo zelených hlbokých očí.

„Prišli ste sa zabaviť?" opýtal sa pričom neodtŕhal odo mňa pohľad. Nepohol som ani brvou.

„Oslavujeme s niekoľkými priateľmi úspešný obchod. Sú tu niekde s dievčatami," odpovedal Cléante. Dalass sa krátko zasmial a otočil k nemu.

„A vy tu len tak sedíte? Myslím, že keby ste sa postavili, mohli by ste nájsť aj vy spoločnosť," naklonil hlavu. 

„A čo ty?" prehovoril som. Dalass na mňa pozrel, jeho oči iskrili.

„Čaká ma ešte pár piesní," žmurkol. Cléante sa niečo opýtal a Dalass sa rozosmial. Nepočúval som ich. Pohľad mi opäť zaletel k tým dokonalým dievčatám. Neviem, či sa mi točila hlava z alkoholu alebo z pohľadu na ne.

„Ktorú mám poprosiť, aby ti zatancovala?" naklonil sa ku mne Dalass. V diaľke sa ozval tlmený Cléantov smiech.

Dočerta, všetky sú také krásne. A ako krásne tancujú. Chcem si s nimi zatancovať. Nemohol som odtrhnúť oči z ich bokov. To ani nie je možné!

„Tamtú," kývol som hlavou a prepaľoval pohľadom prekrásnu brunetku s mandľovými očami, s nádhernými nohami a tie boky. Zvrtla sa a pohľadom som skĺzol na jej zadok. Dokonalý zadok. Musel som sa napiť. Cléante s Dalassom sa rozosmiali. Lišiak sa postavil a pristúpil k nej. Prestala tancovať. Prečo? Len nech pokračuje. Prosím. Potom sa otočila a zamierila ku mne. Takmer som onemel. To stvorenie išlo ku mne.

„Ahoj, ako sa voláš?" usmiala sa. Tie jej nádherné plné pery. Odkiaľ sa takéto krásne ženy berú?

„Roxian," vydýchol som. Sklonila sa ku mne a pohladila ma po tvári.

„Ja som Byr."  Byr...

„Máš rád tanec, Roxian?"

Nadšene som prikývol. Usmiala sa a začala sa okolo mňa vrtieť. Do horúcich pekiel! Bola tak blízko. Dotýkala sa ma, rukami i bokmi. Ach, doriti! O slovo sa hlásili aj samčie inštinkty. Chcel som sa jej dotknúť. Tak veľmi som sa jej chcel dotknúť a presvedčiť sa, že to nie je len ilúzia. Sadla si mi do lona. Dych sa mi zadrhol v hrdle. Usadila sa ako šikovná mačka a vrtela sa tesne nado mnou. Kurva! Jej zvodný úsmev ma chytal do siete, jej pohyby ma privádzali k šialenstvu. Váhavo som sa jej dotkol, usmiala sa a pritisla sa ku mne bližšie.

„Nehanbi sa, krásavec," zapriadla a ja som zaskučal, keď mi jej zadok spadol do dlaní. Ach, doparoma, Byr! Vrtela sa, tancovala, pohadzovala vlasmi, usmievala sa... Naše pery boli od seba vzdialené sotva na pár centimetrov. Naklonil som sa. Jej úsmev sa rozšíril a nechala ma pobozkať ju.

Vzdychol som jej do pier. Pootvorila ústa naše jazyky sa stretli. Mám pocit, že už nie som len opitý, ale aj zdrogovaný. Cítil som, ako sa Byr o mňa obtierala, ako jej telo túžilo po mojom. Odtrhla sa odo mňa a pozrela mi do očí.

„Ak už nechceš tancovať, môžeme ísť niekde, kde budeme mať viac súkromia," šepla. Divoko som sa uškrnul nad jej sladkým prísľubom a nechal sa ňou odviesť.

Aloha! Hola!

Lo siento, že kapitola nebola cez víkend, ale inšpirácia odcestovala. Chvalabohu sa vrátila a som tu s trochu divokejšou kapitolou, teraz v inom slova zmysle, ale por qué no?😏😇 Táto kapitola ma neskutočne bavila písať a dúfam, že Vás rovnako bavila čítať. A ak nie, tak lo siento, no hádam Vás neodradí od pokračovania. V médiách môžete nájsť aj príhodnú pieseň od Enriqueho Iglesiasa. Jeho piesne som počúvala počas celého procesu písania tejto kapitoly. Škoda, že sa mi nepodarilo dostať na jeho koncert v Bratislave...😅  Mi amors, muchas gracias por todo! Ste úžasní! Ani si neviete predstaviť, ako veľmi ma tešíte svojimi komentármi a votes. Muchas, muchas gracias. Los amo a todos! ♥♥♥                                   *CleoDeFuego*