Otvoril som oči a ako prvé sa mi naskytol pohľad na roztrhanú krysu, ktorej chýbala časť tela. Vnútornosti boli vypadnuté. Prudko som sa posadil až som videl hviezdičky a naklonil sa k splaškom. Ich intenzívny smrad a pohľad na krysu ma donútil vyvrátiť zvyšok z nej.

Kurva, prečo som zožral niečo také? Utrel som si ústa a ponáhľal sa k miestu plánovanej vraždy. Žalúdok som mal ako na vode. Keď som bol u Cléanta zatvorený, malo to jednu výhodu. Nežral som hlodavce z kanálov. Skontroloval som laná a vyšiel do slnečného rána. Potrebujem okamžite niečo, čo by mi pohladilo rozbúrené chuťové poháriky. Doparoma! Musela to byť práve krysa? Keď som zožral králika, nebolo mi všetko jedno, no aspoň neplával v splaškoch! Doriti!

Podarilo sa mi zohnať kúsok sladkého pečiva. Sadol som si na lavičku na slnko a pomaly jedol, potláčajúc slastné vzdychy. Pohľadom som skenoval okolie. Teraz už len nájsť Gavrila a nepustiť ho z očí, kým nepríde čas ho nalákať do pasce.

„Ale čo? Ty si ešte tu?" ozvalo sa vedľa mňa. Neveriacky som sa zasmial a až potom pozrel na svojho náhleho spolusediaceho. Cléante nehľadel na mňa, ale na ulicu. Neďaleko nás stála Amira a pozorne ma sledovala. Stačil jediný náznak a zaútočila by. Uškrnul som sa nad tým.

„Prečo ťa to tak prekvapuje? Povedal som ti, že neutekám."

„Celý večer aj noc som ťa ani len nezazrel. Myslel som, že si nám prekĺzol a pošlem Yulonga s Iaga, aby prečesali okolité mestá a lesy," odvetil Cléante bez obalu. Vlasy na zátylku sa mi naježili.

„Najneskôr do raňajok sa vrátim."

„Čo vlastne robíš?" pozrel na mňa s nadvihnutým obočím. Zaťal som sánku.

„Ako som povedal. Nie je to tvoja vec! Navyše, možno u teba nie som uviazaný na skutočnej reťazi, no na tej pomyslenej ma držíš na krátko, Cléante," precedil som a postavil sa. Nepozrel som na neho ani na Amiru, keď som vykročil do ulíc hľadať bastarda, ktorý z môjho otca urobil kebab.

Sledovať ho bolo nudné. Ani nie náročné, keďže ten sviniar si nevšíma takmer nikoho a nič okrem svojich cieľov, ale bolo to posedenie tu, posedenie tam. Ani na jedno stretnutie však neprišiel ďalší z vrahov mojej rodiny.

Keď na mesto padol závoj noci, Gavril začínal byť opatrnejší. Spozornel som. Možno som ho podcenil a všimol si ma. Začal som byť opatrnejší aj ja. Vošiel do rovnakej uličky, v ktorej som si vypočul rozhovor. Rovnaká osoba s ním komunikovala. Rýchlo a nervózne. Už som čakal pridlho. Konečne nastala moja chvíľa. Prestal som sa skrývať.

Dodávateľ ma zbadal, zbledol ako stena a zdrhol do krčmy. Uškrnul som sa. Opäť nebol tento rozhovor pre cudzie uši. Gavril sa obzrel. Hrdo som zdvihol tvár a zazeral na neho. Hľadel som do očí vrahovi môjho otca. Cítil som ako sa mi kolená roztriasli. Zhlboka som dýchal a snažil sa upokojiť splašené srdce. Musí zaplatiť za to, čo urobil. Nezaslúži si ďalej žiť!

„Sleduješ ma?" opýtal sa a krokom dravca sa ku mne začal približovať. Nechal som ho myslieť si, že ma chytil. Neodpovedal som mu, len na neho zízal. Potom som sa zvrtol a rozbehol sa preč. Dúfal som, že sa za mnou rozbehne. Bol to slepý odhad, avšak skutočne tak urobil. Pracuje pre nelegálnu vec pre Gorana, samozrejme, že sa musí zbaviť všetkých svedkov, aby predišiel riziku odhalenia. Netušil koľko som ho toho počul a koľko viem. 

Vybehli sme z uličky. Ja som prudko odbočil, takže si ma vrah v prvom momente nevšimol. Nebol dostatočne rýchly, keď som mu sa k nemu zozadu prikradol a rukoväťou mu vrazil do zátylku až sa zatackal. Lakťom som ho udrel do spánku a vrah spadol omráčený na zem. Zasyčal som od tupej bolesti, ktorá mi vystrelila do ruky. No, uškrnul som sa a sklonil sa k bezvládnemu telu, aby som ho ukryl do tieňov. Nechcem predsa, aby ho nejaký zatúlaný okoloidúci zbadal.

Otvoril som kanál a vrátil sa po korisť. Až potom som si vynadal, že som ho nezaviedol bližšie a môj plán má veľké medzery. Musel som ho hodiť cez otvor. Bol ťažký ako dobre kŕmené prasa. Keď konečne spadol dnu, vydýchol som si, že nie do splaškov. To by bol riadny problém. Zoskočil som za ním a zavrel poklop. Chytil som ho za zápästia a ťahal chodbou v duchu sa preklínajúc. A to nebolo to najhoršie. 

Keď som došiel na plánované miesto, zaskučal som. Pustil som ho až jeho končatiny buchli o kameň. Ako ho mám dočerta zviazať? Hlavne však rýchlo, kým sa preberie. Vošiel som si prsami do vlasov. Dobre, skúsim to postupne. 

Motal som sa s tým istý čas. Gavril sa aj začal preberať, ale šľahol som mu hlavu o kameň a zase padol ako mŕtvy. Keď bol konečne oboma rukami spútaní, musel som sa uspokojiť s tým, že kľačal, nestál. Vytiahol som nôž a preťal mu šľachy na nohách. Keby sa mu náhodou podarilo utiecť. Už tak mi to nevychádza podľa plánu.

Potom som sa posadil pred neho a čakal, kedy sa zobudí. Vyzeralo to zvrátene, ale iný nápad, ako to vykonať som nemal. A chcem, aby zažil rovnakú bolesť ako môj ocino. Zomrie rovnako, a predsa úplne odlišne. Gavril totiž nikoho nechráni. Zomrie ako špinavý vrah, nie hrdina. Asi by som mal prestať na vrahov nadávať, však sa jedným pomaly stávam. 

Konečne sa netvor prebral. Dezorientovane zažmurkal a keď ma zbadal, poobzeral sa. Zistil, že je spútaný a kľačí. Potriasol lanom, no to bolo pevné. Pokúsil sa postaviť, ale preťaté šľachy sa ozvali. Vedel, že je bezmocný a v jeho krutých očiach sa zjavil strach.

„K-kto si a čo odo mňa chceš? Nemám nič, čo by ťa mohlo zaujímať," vyceril zuby. Veľmi rýchlo sa hra obrátila. A nemôžem uveriť, že ma nepozná. Odhalil som svoju tvár a netvor zalapal po dychu. Prebodával som ho pohľadom, zatiaľ čo on na mňa civel ako na zjavenie.

„Roxian," vydýchol.

„Máš len jednu vec, ktorú chcem. Svoj život. Vzal si ho môjmu otcovi aj so svojou brutálnou partnerkou! Odvliekol si ma do Goranovho šialeného laboratória, kde mi vzal môjho vlka!"

Zhlboka som sa nadýchol.

„Vieš, stále ním som. S premenou či bez nej. A vlk sa o svoju rodinu stará. Takže ma mrzí, že vôbec neoľutujem to, čo urobím!"

Netvor zbledol. Vedel, že mi neujde, že ma nemá ako poraziť.

„To nie! Nájdu ťa. Moja smrť nezostane nepovšimnutá." Stuhol, keď som vytiahol dva meče spod plášťa. Na odpoveď som mykol plecami.

„Ja viem. Vlastne počítam s tým, že tvoja smrť bude spúšťač a privedie zvyšok tých bastardov. Si len začiatok." Striaslo ho po mojich slovách.

„Ty nie si taký. Nie si ako my. Si mladý. Nikdy si nezabil. Myslíš si, že je to jednoduché? Nie je, chlapče. Bude to ťa prenasledovať. Neutečieš pred tým. Nikdy tú krv zo svojich rúk nezmyješ. Navyše, ak ma teraz pustíš, môžem ti byť veľmi užitočný," začal vyjednávať. Nadvihol som obočie. On si zo mňa uťahuje?

„Omyl. Nepovedali ti to? Toto je respektíve moja druhá vražda, hoci tá prvá bola v afekte, keď mi ten netvor chcel zase ublížiť. Nejako zvlášť to neľutujem, a to som mu vytrhol hrdlo svojimi tesákmi. A ty mi môžeš byť užitočný asi ako hovno v kanáli!" odsekol som. Postavil som sa a zdvihol meče zo zeme. Ich strieborný lesk sa čoskoro stratí v krvi.

„Nie! Roxian, počúvaj ma! Myslíš si, že si jediný? Áno, možno si zničil žezlo, možno si prežil lordov experiment a si jediný výsledok, no on môže vytvoriť ďalšie. Teda, bude môcť. To, že ťa hľadá, neznamená, že mu ide len o teba. Si nebezpečný, pretože si ušiel, nič viac."

„O čom to, dočerta, rozprávaš?!" Gavril si vydýchol a pozrel mi do očí.

„Som tu pre zásoby na ďalšiu misiu. Od tvojho odchodu je opatrný, ale zajal už dva vlky. Zomreli krátko po príchode. Jeden z nich spáchal samovraždu. Preto som tu. O dva dni dorazia do lesa za týmto mestom. Chytili ďalšieho a ja sa mám postarať o zásoby. Máme sa stretnúť pri troch duboch. Ľahko sa tam dostaneš, v ich okolí je čistina dobrá na postavenie táboriska. Viem, akí sú vlci. Držia spolu. Môžem ti pomôcť oslobodiť ho, poviem ti všetko, čo budeš potrebovať."

Akoby mi bol strelil zaucho. Cúvol som vypliešťajúc na neho oči. Spomenul som si na Ashiu. Po mojom úteku sa Goran vôbec nezastavil. Má rozbehnutý biznis, ktorý sa pre jeden nepodarený pokus nezrúti. Pokračuje v tom. Nie som taký namyslený, že by som si bol namýšľal, že ide len po mne, ale...

Potriasol som hlavou a zdvihol zrak na spútaného Gavrila. Je toho súčasťou. Je jedným z nich. Podieľal sa na vražde mojej rodiny a len diabol vie koľkých ďalších. Zbabelec, ktorý mi vyrapotal Goranove tajomstvá. Zbabelec! 

☠ z

Pustil som jeden meč. Gavrilove oči zahoreli nádejou. No, ja som zovrel rukoväť druhého do oboch rúk a prebodol ho. Meč som zabodol do kľúčnej kosti a čepeľ vyšla z jeho boku. Gavril vykríkol a vypľul mi k nohám krv. Ublížene na mňa pozrel. Bolo mi to jedno. Nemienil som sa zastaviť. Nie! Tento sviniar narobil veľa škody. Zradil by ma, keby som mu bol uveril. Vlka by som nezachránil a ešte by som sa doručil Goranovi. To nedovolím!

„P-povedal s-s-som ti," chrčal. Neodpovedal som a vrazil mu do tela druhý meč skrz pravú kľúčnu kosť. Gavril vykríkol. Mne sa zatočila hlava a spadol som pred neho. Cúvol som a sledoval svoje dielo. Gavril prebodnutý dvoma mečmi do kríža vypľúval krv a chrčal. Zomieral. Ruky sa mi triasli, srdce tĺklo ako splašené. Bol to odporný obraz. Keď jeho tvár klesla na hruď, postavil som sa na roztrasené končatiny a meče z tela vytiahol.

☠ k

***

Skočil som po čarodejnici. Spadla na chrbát. Na perách jej žiaril arogantný úškrn, čo ma vytočilo. Zreval som jej do tváre a zahnal sa po nej. Len o vlások sa vyhla mojim pazúrom. Ani neviem odkiaľ vytiahla dýku a vrazila mi ju do boku. Zaskučal som. Dočerta! Skopla ma zo seba. Laby sa mi roztriasli a spadol som na zem. Žena sa ku mne blížila s desivým úškľabkom a v ruke sa jej ligotala dýka.

No ocino sa zvrtol a rozbehol sa ku mne. Za ním strieľali čarodejníci z kuše, no bol rýchly a všetkým zbraniam aj kliatbam sa vyhol. Čarodejnica si ho všimla a len tak-tak mu uskočila. Rýchlo na mňa pozrel a v jeho očiach sa zračil smútok. Dotkol sa mojej tváre a chlácholivo mi oblizol krvavé líce. 

☠ z

Okolo krku mu spadlo lano. Otec sa bleskovo zvrtol a čarodejníkovi, ktorý sa opovážil siahnuť na jeho hrdlo a odtrhol mu hlavu od svalov. Zem pokropila nová spŕška krvi. Telo sebou naposledy prudko myklo.

☠ k

Snažil som sa postaviť na nohy, no triasli sa mi. Nemohol som sa však vzdať. Otec ma potrebuje. Mama s Direnou ma potrebujú. Zaťal som tesáky. Musíš vstať! Musíš vstať! Jeden čarodejník si všimol moju snahu a rozbehol sa ku mne. Na vratkých labách ako novonarodené žriebä som vyceril zuby, no ocino ho prebodol skôr ako sa mohol ku mne priblížiť. Ani som nestihol registrovať jeho premeny.

Na nohách stálo päť alebo šesť čarodejníkov. Otec sa rozbehol oproti nim. Pozbieral som všetky sily a pridal sa k nemu. Stiahol som jedného čarodejníka, ktorý chcel na otca zaútočiť zozadu. Na chrbte mu zostanú jazvy po mojich pazúroch. Odhodil ma, no jeho kúzlo bolo slabé. Zavrtel som hlavou. Na nohách ma držal len adrenalín. No, potom prišiel pád. 

Jedna čarodejnica mi chrstla do očí piesok a oslepila ma. Mykal som hlavou, labou sa snažil zbaviť piesku. Čosi ma zvalilo na zem. Zaskučal som, keď som dopadol na ranený bok. Otec zabil ďalšieho netvora a utekal ku mne. Postavil sa na zadné, aby ukázal svoju silu a mohol sa zahnať obrovskými labami, no čarodejník s čarodejnicou to využili. Aj najlepší bojovník urobí chybu, no tá otcova ho stála život.

„Nie!" zreval som a nadvihol sa. 

☠ z

Vlk nevydal ani hlásku, keď mu dva meče prebodli do kríža brucho a špička ostria prenikla na chrbát. Videl som, ako jeho telo stuhlo, prestalo bojovať, prestalo sa vzpierať. Miesto toho začalo padať. Čarodejníci vytiahli zbrane z jeho mŕtveho tela a havraní vlk spadol na zem. Krv vytekala z rán ako rieka a čoskoro sa otec v nej kúpal.

☠ k