ľuďom, ktorých ľúbiš,
alebo máš len rád,
viac než všetko sľúbiš,
aby si ich lásku mohol mať.

ľudia, ktorých ľúbiš,
to sú tvoji priatelia,
ktorých pri sebe mať musíš,
ktorí ťa vždy posmelia.

ľudia, ktorých ľúbiš,
to sú tvoji rodičia,
ktorých občas v predstavách zadusíš,
od zlosti a nahnevania.

ľudia, ktorých ľúbiš,
to sú tvoje lásky,
pre nich máš lásky nazvyš,
sú to tvoje hviezdne krásky.

ľudia, ktorých ľúbiš,
to sú tí, čo už pomreli,
tí ktorých už späť nevrátiš,
slnká, čo ti v živote žiarili.

ľudia, ktorých ľúbiš,
to sú tí, čo ti zlomili srdce,
ktorých občas naspäť zavolať skúsiš,
ktorým by si rád vtisol bozk na pery či líce.

ľudia, ktorých ľúbiš,
tých je veľmi veľa,
lásku im navždy sľúbiš,
tvoja duša je tak smelá,
myslíš si že vieš,
čo ľúbiť znamená,
no to ani nevieš čo smieš,
a kedy nastane premena,
z "mať rád" na "ľúbiť"
nevieš, čo znamenajú tie písmená,
a aj tak si už to slovo (ľúbiť),
povedal viackrát, než bolo potreba.

tak načo je to.
keď hento.
(mať rád a ľúbiť)
inak každý chápe,
vraj chaos v tom máte
a zaslepení ste,
tým slovom (ľúbiť).

ale čo je vlastne láska?
láska je nič.
je to len pocit.
a hoci,
krásny,
za chvíľu ho už nebudeš cítiť.