Večer, v noci, keď mám spať,
často myslím na teba,
často myslím na seba,
večer, v noci, keď mám spať.

Chcela by som ťa objímať,
na hlúpostiach sa s tebou smiať,
dobrú náladu vždy pri tebe mať,
a zamilovane sa na teba usmievať.

Večer, v noci, keď mám spať,
premýšľam, čo má sa stať,
premýšľam, čo so mnou má byť,
premýšľam, kam mám sa skryť.

Kam mám ujsť pred pocitmi,
neznámymi a novými,
premýšľam o tom len za tmy,
ukrytá pred ľudskými zrakmi.

Premýšľam, že kam mám ísť,
či by som mala za tebou prísť,
povedať ti pravdu úprimnú,
V duchu sa pýtam: čo sľúbiť mu?

Sľúbiť či nesľúbiť, len plané slová,
skutky a činy, doba je nová.

A ja sa strácam v tme...
Zmenená na nepoznanie...