Keď máš chuť a veľa inšpirácie,
netreba ti žiadne zbytočné informácie,
netreba ti vedieť kto s kým a prečo,
netreba ti vedieť niečo,
čo je úplne zbytočné,
pre tvoju hlavu totálne prebytočné.

Zrazu máš pocit,
že musíš byť hore dlho do noci,
ešte jeden rým,
a potom ideš spať s tým,
že si mohol stihnúť ešte jeden verš,
predtým než sa teta múza pobrala preč.

Teta múza chodí, ako sa jej zachce,
asi nás len sklamať nechce,
no nám, tvorivým dušiam,
a nám hudobným ušiam,
je vždy na dobrej pomoci,
vďaka nej sme hore dlho do noci.

Je to krásny pocit,
mať múzu vo svojej moci,
držať sa za ruky,
prežívať jej nedostatku muky,
krásne básne písať,
potom si nadávať a po sebe to čítať.

Neverím,
nikdy tomu neuverím,
že bez umenia,
(ktoré mnohí často nedocenia),
by bol život lepší, krajší,
veď vďaka nemu je smútok na zemi menší.