V noci,
ukrytá pred svetom,
dožadujem sa pomoci,
vdychujem život kvetom.

V noci,
ukrytá pred vami,
stále bdiem, hoci,
sa strácam medzi snami.

V noci,
keď nemám čo robiť,
premýšľam čo je vo veci,
či sa chcem na vlne strachu voziť.

V noci,
keď by som mala spať,
predstavy majú ma vo svojej moci,
premýšľam, či sa to takto malo stať.

Ráno,
slnko už svieti,
nepoviem strachu áno,
prajem si, nech okolo len preletí.

Ráno,
zase som hore moc skoro,
nemusím sa báť, kámo,
lem vnímať, ako je po daždi mokro.

Ráno,
nechcem sa viac skrývať,
radosti mať málo,
nechcem už strach mávať.

Ráno,
chcem byť sama sebou,
mám voľno,
chcem byť viacej s tebou.

Ráno a v noci,
keď na všetko myslím,
keď myslím na tie prázdne kecy,
keď rozmýšľam, ako to vysvetlím.

V noci a ráno,
pod modrou oblohou,
krčím plecami a vravím no,
utekám pred cudzou pomocou.

Ráno a v noci,
na oblohe hviezdnej,
upieram svoje oči,
oddávam sa viere nežnej.

Bdiem, keď mám spať,
utekám, keď mám ostať,
vravím pravdu, keď mám hrať,
a ostávam, keď mám prestať...