Kráčam do neznáma,
cestou plnou prázdna,
kráčam stále ďalej,
cestou hľadám nádej.

Kráčam stále sama,
čakám, kým príde karma,
kráčam veľmi pomaly,
čakám, kým sa všetko spomalí.

Kráčam dlho,
nejedno oko zvlhlo,
kráčam pri lúčení,
ľutujem svoje unáhlené činy.

Kráčam ďaleko, preďaleko,
vidím druhých ľudí neďaleko,
kráčam rýchlejšie než môžem,
proti svetu sama nič nemôžem.

Kráčam ulicou tichou,
len ja so svojou pýchou,
kráčam mestom tmavým,
mne tak veľmi známym.

Kráčam, hľadám,
niečo asi postrádam,
cestou seba nachádzam,
V polnočných veršoch sa strácam.

Čas sa mi kráti,
čoskoro sa všetko stratí,
všade sa nakoniec ticho navráti,
všetko sa hore nohami obráti.

Všetko sa stráca,
a každý sám kráča,
každý mizne mi preč,
a zo mňa sa stal ľahký terč.