Keď ti niečo chýba,
to je jedno čo,
mama, ocko, mačka - plyšová či živá,
alebo ten chlapec, čo,
má krásny úsmev,
a je jedno prečo,
keď sa cítiš ako lúzer,
a nevieš čo,
robiť,
vtedy jedno je,
či máš silu sa pobiť,
a či to nejako prospeje,
nezaujíma ťa,
že je na tom niekto aj horšie,
nič iné netrápi ťa,
a všetko ostatné ti dojde neskoršie.

Keď ti niečo chýba,
si smutná,
občas to tak býva,
máš problém byť šťastná,
rozmýšľaš, či sa ti to iba sníva,
všetky tie city,
či to len neskrýva,
tvoje diery v bytí,
ale ten chlapec ti chýba stále,
však?
a ty už máš na mále,
viem, že je to tak,
presne viem,
čo prežívaš,
a aj sa priznať smiem,
viem, že to isté čo ja skrývaš.

To, čo ti chýba,
to je pocit,
že niekto býva,
hore do noci,
myslí na teba,
a nejde mu spať,
vraví si: "tak mi treba,
keď som sa neprestal báť",
že je to ten istý,
na koho myslíš ty,
ten chlapec bystrý,
ktorý má v moci tvoje sny,
že ťa tajne ľúbi,
tak ako ty jeho,
že ti všetko sľúbi,
aj tak modré nebo.

Je to tak?
alebo sa mýlim snáď?
ja to mám takto
vraví sa mi to ľahko,
ale jemu to nepoviem,
radšej ti rýchlo poviem...
že sa bojím.

~~~~~~~~~

báseň ešte z čias, keď som si fakt myslela, že mu to nepoviem. haha