a vraj s ním niečo mám,
keď sa s ním len objímam?
veď nikto nechce byť sám,
a ja sa len svetom motám.

mám ho rada, to je jasné,
pre niektorých to tam hasne,
téma ako sviečka zhasne,
kým blikocú hviezdy jasné.

a už som sa aj priznala,
no neviem, či som mala,
možno som len bola smelá,
a teraz o tom všetci vedia.

aj tak mi to jedno je,
nech si každý svoju pýchu zje,
a v klamstvách sa umyje,
a klebety na raňajky vypije.

spýtali sa ma to len raz,
no aj tak mi po tele behal mráz,
a objímala by som ho zas a zas,
nechať sa unášať pocitom nadpozemských krás.

a vraj s ním niečo mám, kiežby,
ale som taká malá, teda niežeby,
mi to vadilo či prekážalo, no keby...
čo keby? aj tak sa len pýtam, kedy.

ľudská myseľ je zvláštna,
po druhých ľuďoch lačná,
a láska, záležitosť ne-lacná,
mysli dáva pocit krásna.

ale aj tak to nemá zmysel.
kto neopätované pocity vymyslel?
asi si to chlapec dobre nepremyslel,
Keby hej, každý druhý by trpieť nemusel.